utorok, 19. júla 2011

Poznáte to, keď vás z neustálej zmeny počasia bolí hlava ako nie koňa, ale rovno žirafu a vy ste tak kompletne neschopní vyjsť z príbytku? A vlastne sa vám ani nechce, keď každú pol hodinu leje tak, že aj moje blcháče, vodu obvykle milujúce radšej stiahli chvost a ukryli sa pred týmto nemilosrdným živlom do búdy. A sestra vás núti pozerať tie hlúpe fantasmagórie amerických producentov, kde dievčatá hrajú futbal lepšie ako muži a absolútne nik nespozná rozdiel medzi nimi a chlapmi, keď sa za nich prezlečú. A vy ste príliš leniví na to, aby ste celý svoj arzenál nabíjačiek, počítaču, pitia a neviem koľkých chlopotín, čo ste si okolo seba starostlivo nazhromažďovali, preniesť do inej miestnosti, kam sa vám o chvíľu i tak nasáčkuje, pretože je tam predsa váš počítač a svet Facebooku bez nej na 10 minút by už nikdy nebol rovnaký. S menšími obmenami to snáď pozná každý. Ak nie, zamyslím sa nad svojím životom. A vyhodím sestru.

No, v takýchto chvíľach pomáha zopár vecí. Akožto som bola doma akurát tak so sestrou a moja hlava išla explodovať pri väčšine pohybov, prvá mi bohužiaľ vypadla. Pri pokuse vytvoriť niečo som skončila s Mašľou na zicherke ( ktorá je mimochodom pekná! :D ) a v snahe namaľovať si niečo na tričko som zistila, že už nutne musím navštíviť secondhand a vybrať si tam aj zopár jednofarebných pomaľovaniahodných tričiek, nie len šatky a opasky. Pretože tie, čo mám milujem také, aké sú.

Tak som skončila pri vytváraní jedla. Neobvykle pre seba. Najprv, keďže som mala v chladničke karé som si urobila pseudo čínu. So sklennými rezancami, ktoré sú také sklenné, že ich na fotke takmer nevidno. A mrkvičkou. A viac zeleniny v chladničke nebolo. Vtedy. Mäsko som urobila na korení na čínu, sójovej omáčke, horčici, mede a... úprimne si nepamätám, čo všetko som do toho narvala. Výsledok bol chutný, takže aj keď som toho urobila viac, než som schopná zjesť, veľmi rýchlo sa po tom zaprášilo zo strany sestry a otca.


Potom nastal zlom a naši došli z nákupov. Doniesli pečivo. A zeleninu. A mozzarelu. A šunku. A tak to logicky skončilo v kope. V chutnej kope.

2 komentáre: