No, v takýchto chvíľach pomáha zopár vecí. Akožto som bola doma akurát tak so sestrou a moja hlava išla explodovať pri väčšine pohybov, prvá mi bohužiaľ vypadla. Pri pokuse vytvoriť niečo som skončila s Mašľou na zicherke ( ktorá je mimochodom pekná! :D ) a v snahe namaľovať si niečo na tričko som zistila, že už nutne musím navštíviť secondhand a vybrať si tam aj zopár jednofarebných pomaľovaniahodných tričiek, nie len šatky a opasky. Pretože tie, čo mám milujem také, aké sú.
Tak som skončila pri vytváraní jedla. Neobvykle pre seba. Najprv, keďže som mala v chladničke karé som si urobila pseudo čínu. So sklennými rezancami, ktoré sú také sklenné, že ich na fotke takmer nevidno. A mrkvičkou. A viac zeleniny v chladničke nebolo. Vtedy. Mäsko som urobila na korení na čínu, sójovej omáčke, horčici, mede a... úprimne si nepamätám, čo všetko som do toho narvala. Výsledok bol chutný, takže aj keď som toho urobila viac, než som schopná zjesť, veľmi rýchlo sa po tom zaprášilo zo strany sestry a otca.
Potom nastal zlom a naši došli z nákupov. Doniesli pečivo. A zeleninu. A mozzarelu. A šunku. A tak to logicky skončilo v kope. V chutnej kope.
Ake chutne fotky! :)
OdpovedaťOdstrániťmnamky mnamky :-)
OdpovedaťOdstrániť