I don't think my parents liked me. They put a live teddy bear in my crib.

Ľudia ja som nezodpovedná. Už sa asi nikdy nezmením. Alebo čo. Ak zodpovednosť patrí k dospelosti, tak teda sa ešte načakám. Asi. Nemám fotky z každého dňa. Ale aspoň z niektorých rozhodne. Tak sa tvárme, že to tak všetko byť malo a nik si nič nevšimol.
Za odmenu môžem sľúbiť, že z tohto víkendu- ktorý sa mi pretiahne až do utorka z každého dňa budem mať desiatky fotiek. Ale až v utorok. Tak. Vypnem mobil, zatajím svoju existenciu okolitému svetu a strávim víkend s mafiou, ľuďmi mne najbližšími.
A 30. mám narodeniny. By the way.

A aby som dodržala aspoň niečo, tak sa vám priznám. Zopárkrát.


priznanie č.1.: Jediný odtieň ružovej, ktorý znesiem je staroružová
priznanie č.2.: Moja najobľúbenejšia úprava mäsa je na sladko
priznanie č.3.: Rada varím pre iných ľudí veci, čo by som normálne ja nezjedla.
priznanie č.4.: Temer jediný program, čo v televízii pozerám je Discovery.
priznanie č.5.: Vždy, keď vidím vlak, automaticky počítam "Šťastie, nešťastie, láska, list"

Nechala som si narásť mustáž. Svedčí mi, však? Len mám pocit, že s ňou vyzerám ešte mladšie. Paradoxne.

Will the people in the cheaper seats clap your hands? And the rest of you, if you'll just rattle your jewelry.

Mám tých najlepších priateľov a toho najlepšieho chlapa. Bez preháňania a prirážok. Mám. Narodeniny mám síce až za týždeň, no i tak ma prekvapili s narodeninovým Muffinom a vlastnou výstavou fotiek v mojej obľúbenej čajovni U stromu z kostí, kde fotky ešte stále visia. Nehovoriac o to, že som o ničom naozaj netušila ani najmenej a keď ma tam viedol so zaviazanými očami, naozaj som si myslela, že ma ide niekde predať po pár zvukových prejavoch okolia. Alebo ma nechá zraziť električkou. Chápete, čo máte čakať po otázke "Veríš mi?" :D No nič dobré, obvykle. Ako môj rodič s obľubou hovorí, "Čomu veríš? Mne, alebo svojim očiam?" ... a ja som tie oči tentokrát nemala.

Bola by som zlý slepec. Naozaj netalentovaný v chôdzi.

Na fotke trochu desím aj samú seba. Ale bola som tak prekvapená, že som bola rada, že zvládam stáť.

Koľko Dadaistov treba na výmenu žiarovky? - Žirafa

Fotky pre včerajšok. Nezabudla som. Šikovná som, no nie?
Dátum: 21.10.2011
Lokácia: Bar u Vočka, Bratislava
Zámer: Nič špecifické

Dnes idem maľovať na tváre malým deťom. Vytiahnem kostým červenej čiapočky, i keď tá nie je práve Halloweenska a hor sa na to. Deti, tešte sa, budete tie najdesivejšie príšery, aký svet spatril. Aj keď budete chcieť byť len motýliky, alebo zajačiky. Tak

Zajtra, alebo ešte dnes sa začnem priznávať ku kope inkriminujúcich vecí. Woohoo. Zoznam si tu spisujem už celkom dlho. Robíte aj vy nejaké divné veci, čo nie sú obvyklé? Páčia sa vám veci, čo si obvykle nik nevšimne, alebo považuje za nudné, zatiaľ čo vás fascinujú? Pripravujete si jedlo, alebo nápoje spôsobmi, čo iným prídu nejedlé? Áno? Vitajte v mojom malom svete. 

9 dní v koži nemehla

Som dieťa lenivca, flákača a bohéma. Mám v génoch zanedbávať všetko v mojom okolí a zabúdať na veci, na ktoré zabúdať nechcem. Don't worry, na fotky som nezabudla (určite ste sa teraz chytili za srdce a sťažka a úľavne si oddýchli. Ja som vás videla! :) len som ich sem akosi zabudla popridávať.

Naozaj si mordujem svoju úbohú hlavičku tým, čo by som do tohto príspevku dala, aby vám bolo aspoň trošičku užitočné čítať tento post. A tak ma napadá, podľa pulzujúcej bolesti, krúteniu a všeobecne pocitu, že môj dáviaci trakt sa prevráti naopak kvôli tej neustálej centrifúge v mojej hlave vám môžem oznámiť, že pekné počasie sa skončilo. Fakt. Zajtra bude minimálne metelica, podľa mojej meteosenzitívnej dušičky. Inak si neviem predstaviť tú príšernúú bolesť na spánkoch. Matka príroda vie byť občas sviňa. Poriadna.

Pokiaľ ste ešte nečítali Zvieraciu farmu od Orwella, šup šup do toho. Politická satyra v zvieracom prevedení ma chvíľkami rozosmiala a chvíľkami takmer rozplakala. Je to tenká knižka, mala som ju za deň prečítanú, ale i tak sa platí do nej nakuknúť, už len kvôli písajúcim prasatám a čítajúcim psom.

A pozrieť? Rozprávku Where the wild things are. Krásna rozprávka. Skvelo graficky urobená a príbeh z rozprávky od Maurice Sendak dosť rozvynutý, čo nie je vôbec na škodu. Mimochodm, i táto detská knižka stojí za pozretie :)

A teraz už sľubovaný týždeň vo fotkách. Resp deväť dní. Uff. Fuška.

Mobilová. Jedno z najobľúbenejších tričiek, ktoré mi môj milovaný rodič ofarbil, napriek zákazu prať moje oblečenie. Teraz je z krémovej ružová. Ach. Toto je jedna z mála fotiek, ktoré sa zachovali. Paradoxne, fotené v ten deň. Asi som tušila, čo sa s ním stane...

Staré sračky Nové vo fonte Toy Story. Rozosmialo ma to. No ta pekný moment dňa stačí.
Boli sme v Burgerlande ochutnať nový India Burger. Vedeli ste, že Burgerland je dobre fungujúci SLOVENSKÝ koncept? Že milovníci Burgrov po návšteve tohto fast foodu prestanú mať radi McDonald s ich patetickými porciami? Už viete. Tak tam choďte. A to vám hovorím ako dievča, čo burgre naozaj nemá rada. Tieto sú jedlé. A chutia ako ozajstné potraviny. Fakt. A dajú vám takú porciu, že sa odtiaľ odgúľate.

Zmokla som pri ceste zo školy. Prekvapivo bez zápalu pľúc.

Craftovala som sukničku na Halloween. pravdepodobne. Ak nebudem opäť červená čiapočka, aby som tak vyjadrila svoju lásku k nej. Naľahšie DIY všetkých čias :)

Jeden deň som akosi vynechala. nejakým omylom.Piatok. Kto vie prečo... Tak vám miesto toho prinášam dve fotky z najčipernejšieho dňa týždňa. Deň otvorených dverí firmy mojich rodičov, kde som robila fotografku, chvíľkami čašníčku, panáčika na osahávanie na hovorenie viet "Pamätám si ťa takú maličkú" ,ako koridor pre malé deti, aby trafili k Atrakciám, z ktorých som si skákací hrad nakoniec i tak ukorystila ja... a milión iných vecí...

Z dlhej chvíle a absencie modelov pofotila seba. Keď už som mala každý deň urobiť nejakú fotografiu.



A nakoniec čerstvá, z PC kamery len a len pre vás. A to obvykle na web cameru nefotím. Fotky to má tfuj kvality. Tak

Toto počasie ma pomaly, alebo isto zabije. V noci ma z mne neznámeho dôvodu nenechá spávať a cez deň zavaľuje únavou, ktorú som mala v noci dostať z tela von. Začínam sa cítiť ako chodiaci zombie, čo nie je práve pocit, ktorý by som chcela práve teraz pociťovať. Vraj na tom má nejaký podiel aj psychika, ale bola by som veľmi zvedavá, čo som tej tete psychike spravila, že ma nenechá spať. Vážne. Poznáte niečo zákernejšie, ako zaracha na spánok? Psychika si koleduje o titul najprísnejšia sviňa roku. A že už sa ten rok pomaly aj končí, možno to teda i vyhrá...

Ale nebudem vám hovoriť o svojich strastiplných zážitkoch. Dnešným dňom by som chcela odštartovať vlastný mesiac fotografie. To znamená, aspoň jedna fotka každý deň. Nemusí byť vždy kvalitná. Zrkadlovku sos ebou v tomto daždivom počasí naozaj nechcem vláčiť všade. Nemusí byť super nakomponovaná. Nemusí spĺňať žiadne iné kritériá okrem toho, že to musí byť fotografia z vtedajšieho dňa a pokiaľ to pôjde, i ho vystihovať. Kde to skončí? Samozrejme, budem vás tým otravovať tu. Vopred sa ospravedlňujem.
Chcem len skúsiť, aké to je, pamätať si po mesiaci čo presne som v každý deň robila. Tá predstava moju deravú pamäť naozaj fascinuje.

Inšpirujúce video :)

Try something new for 30 days

Ako som povedala, došla mi živica. Do živice som nezaliala hmyz an ezakopala pod zem čakajúc vznik jantáru, ale stvorila som si náhrdelník s Monetovou Impresiou, Soleil levant. Obrazom, ktorý pomenoval mnou milovaný umelecký sloh a.. no, tento obraz som si na stenu vycapila ako 12 ročná, kedy som prvýkrát robila referát o ujcovi Monetovi. Láska na prvú domácu úlohu. Čo vám budem hovoriť :)

Biters aren't so bad. Eaters are the ones I just can't stand

Okej, dnes som si na poštu došla po krištáľovú živicu na šperky. Prvé kúsky sa mi už sušia a ja sa teším ako malá na svoj náhrdelník s Monetovým východom slnka
Oprava: Výsledok už je, mám veľkú radosť a fotky budú, keď sa mi môj miláčik dobije. Tak. :D

Zatiaľ vaše milé duše obšťastním random fotkami. Random fotkami, ktoré budú fakt random. A nebudú ani z foťáku. Bleh. Ale z Mobilu. Aby bolo jasné, mobil s dobrým foťákom je veľmi praktická vec, ktorú máte stále pri sebe a nemusíte teda vláčiť veľký,malý,stredný fotoaparát na zachycovanie momentov. Ale aj tak nie som nejakým veľkým fanúšikom tohto trendu používať len fotoaparát z mobilu. Vedeli ste, že na Flickri je najväčšie percento fotiek fotených práve iPhonom? Áno? Mňa to teda prekvapilo. Myslela som, že Flickr je miesto, kde ľudia uverejňujú svoje umelecké pokusy. Myslite si o mne čo chcete, ale môj názor je, že ak niekto má rád fotografiu a chce sa jej aj keď len amatérsky venovať, aspoň by mohol vraziť miesto do iPhonu peniaze do lepšieho kompaktu. Nemám nič proti iPhonom (ok, mám. Ale toto nie je spôsobené zášťou k iVeciam) len si myslím, že tento trend, ktorý sa v poslednom čase rozmáha je... Smutný.

Samozrejme ale, fotoaparát vo foťáku je fajn spôsob ako rýchlo zachytať prchavé okamihy, keď pri sebe nemáte fotoaparát. Nie vždy sa ho chce každému vláčiť. Ani mne nie. Len by to nemal byť majoritný spôsob fotenia ľudí, podľa mňa. To je všetko.

A možno zlacnejú foťáky... :D

Vďaka týmto fotkám môžte zistiť, že milujem triceratopsy, Moneta, Chcem oranžové hrnce do svojej imaginárnej kuchyne s modrým nábytkom, naše posledné šteňa bolo awesome, že som HLADKALA voľne sa pohybujúceho jeleňa a kopu iných užitočných vecí, ktoré vám zmenia pohľad na celkové univerzum :)