zahlavie

zapisky foto diar diy podniky

pondelok 22. augusta 2011

"If you're never scared or embarrassed or hurt, it means you never take any chances." – Julian Sorel

Je to tu. Konečne sa niekto rozhodol, že nie som až tak nešikovná a nesympatická a kompletne nevhodná na prácu a prijal ma pod svoje krídla. Na konci prázdnin. Zamestnávatelia, ste hovadá. Len aby bolo jasné.
Nevermind. Odpúšťam vám. Najnovšie ma môžte navštíviť v zmrzlinárni na Hviezdoslavovom námestí. Áno, v tej s tou fakt dobrou zmrzlinou. Hej, na stene im visí Marilyn a AUDREY. S výhľadom na Americké veľvyslanectvo. Tuším... Trikrát hurá a ešte si poskočte. Ja skáčem. Dnes idem na skušobnú smenu. Do ôsmej.

A mám pre vás pár typov. Na začiatok, ešte stále sa to týka zmrzlinárne, NEdávajte si chilli-čokoládu, pokiaľ chcete mať chladivý zážitok zo zmrzliny, pretože tá chilli funguje veľmi protichodne a celá papulka vás páli ako na púšti. Najhorší je fakt, že vás síce ďalšie líznutie zmrzliny ochladí, ale vzápätí to zas zhorší. Zhodli sme sa, že je to veľmi schyzofrenická zmrzlina vhodná pre ľudí, čo pri jedle radi trpia.

Druhým je výstava v národnej galérii v Esterházyho paláci. Nové Slovensko. Musím povedať, že ukážka Maľby našich autorov bola veľmi slabá oproti skutočnosti - v skutočnosti majú slovenskí maliari zopár naozaj skvelých diel, do ktorých som sa zamilovala. V každom prípade stoja si za to pozrieť i tak. Trošku rozdúchať národnú hrdosť. Tá lepšia časť však boli fotky. Z valnej časti starej Bratislavy. Lúštila som, kde to je. Čo ešte zostalo. Aké to bolo. Skvelé. Mám rada historické fotografie. Tie z Bratislavy o to viac, že je to moje rodné mesto. Avšak samozrejme, vystavené fotografie patrili aj k iným kútom Slovenska. Čerešnička na torte boli krásne retro plagáty pozývajúce na výstavy, sústredenia a podobné záležitosti. Hlavne "grafické" návrhy reklám mi naozaj počarovali.

Tu sú moje dve obľúbené diela z dielní slovenských autorov. Vyhľadala by som vám ich i viac, ale úprimne, je ráno a ja 90% svojej energie využívam na to, aby som si nešla ľahnúť naspäť do pelechu a prespala zopár nasledujúcich hodín.


Július Jakoby - Stará Modelka


Rudolf Fila,  Ivan Csudai - Tretia ruka

štvrtok 18. augusta 2011

Between two evils, I always pick the one I never tried before

V poslednom čase si fičím na vlne pokémonov. Darovali mi starý GameBoy Pocket, Kúpila som modrú verziu a fičím si aj so svojím super silným squirtlom Charliem. Aby ste vedeli, charlie bola moja úplne najsamprvšia korytnačka. A teda aj jediná, keďže po roku sa rozhodol zaspať zimným spánkom a viac sa nezobudiť. Tie mušky, čo z neho vylietali mu určite boli dohovoriť, nech tú samovraždu nepácha, ale bohužiaľ, tomuto nešťastiu sa nedalo zabrániť, akožto ja, skvelý psychológ korytnačtinu neovládam. A muchy asi neboli príliš citlivé.

Hrávali ste aj vy Pokémonov, keď ste boli mladší? Na počítači na super duper disketách, čo vám niekto známy doniesol od neviem odkiaľ, či na nadupanom gameboy, čo ste si nosili vo vrecku, ľadvinke či zavesený na krku a všetky deti vám to závideli? Či tak ako ja, oxidovali ste u susedov dovtedy, kým vás k tomu nepustili a nedovolili vám chytiť vášho historicky prvého a aj posledného Magicarpa?
Možno zniem ako divný nerd, ale hry a rozprávky môjho detstva sú mojou guilty pleasure.

Čo mi pripomína, už ste videli tú špeciálnu edíciu DVD disney rozprávok v slovenskom dabingu? Ja už som si stihla zadovážiť Mulan i Herkulesa. Po anglicky na PC to skrátka nie je to pravé detské orechové:)

A aby sa chápalo, fotky sú úplne odveci článku. Pretože teda zavádzam nový folder a to RANDOM PHOTOS. Tramtadadá, prestrihujem červenú mašľu veľkosti tej na hlave Minnie Mouse a vítam vás vo fotkách, ktoré majú medzi sebou jedine taký súvis, že som ich všetky fotila ja. A keďže ich tu je žalostne málo, pridávam o čosi staršiu várku. 


Aj vás s nimi trochu oboznámim. Na prvej je môj pes. Geniálny pes. Pes, ktorý je natoľko mierumilovný,že miesto chňapania po bublinách ako tie ordinárne ju hypnotizuje. A puká pohľadom. Má v tom skill. Vždy puknú.
Druhá... komentár nepotrebuje.
Na tretej je jedna z mojich početných lások, ktorá si so sebou vždy nechá ochotne robiť čo len chcem, keď mám v ruke foťák. To sa len tak nevidí.
Na poslednej je moja maličkosť. "Cosplayovala" som svoju milovanú Červenú čiapočku, čo na fotke nie je vôbec vidno, ale i tak tú fotku mám celkom rada. Ten pláštik normálne nie je tak nepekne amorfne tvarovaný. To len tak vyzerá. Je najviac super. A čiapočka nadáva, že jej kradnem veci zo šatníka.











streda 17. augusta 2011

There is no reciprocity. Men love women, women love children, children love hamsters.

Čakala som s článkom na to, kým budem mať nejaký fotografický podklad a aj tak nič. Šikovná som, všakže. Teda, nie, že by som nefotila. To nie. Ale ešte som nestihla analógové fotky dať vyvolať. A tie v zrkadlovke sú natoľko odveci, že by sa mi do kolónky photo diary nehodili. Lebo by to nebol diary. Ale random fotky. A ja dodržujem svoje kolónky. Aby ste vedeli. Ale keď nad tým tak rozmýšľam, nebola by škoda založiť si taký folder. Random fotky bez kontextu aj zmyslu. Či?

Už som zmenila svoju lokalitu. Som v Bratislave. Donovaly a Poprad sa so mnou s plačom rozlúčili. Fakt veľkými krokodýlými (ok. Nie som až tak zlá v pravopise, ale na toto je aj autocorrect krátky. Aké i sa píšu v tom slove?! :D) slzami. Hlavne Poprad, samozrejme. Aquapark mal tú česť a po prvý krát mi poskytol možnosť aquazorbingu. Bolo to awesome a ja totálne ťarbavá. Najskôr som si nemyslela, že mi to ide až tak zle. Dokážem sa predsa s mojou chabou rovnováhou postaviť a padnúť. A chodiť po štyroch fakt rýchlo. A pretočiť sa. A dostať sa k okraju. ALE. Potom nastúpila sesternica a svojou ladnou Chôdzou(!!!)v tej igelitovej guli na vode mi zrušila všetky ilúzie. A po kotrmelci som sa už fakt cítila ako veľmi netalentované morča. Nevadí. Nájdem si iný koníček.
A majú tam bar. Chápte ma, neteším sa normálne tak z baru a nie som ani nejaký domased, že by som nemala obehnuté štýlové bary v okolí a pár v zahraničí. Ale popíjať drinky vo výrivke či na posede na vysokej stoličke v teplučkom bazéniku a pýtať si to pri barovom pultíku vo vode bolo pre mňa po prvýkrát. A ja mám rada prvé kráty. Človek si to pamätá.
Keď už sme pri prvom kráte, omylom som zbavila malé 9 ročné dieťa našich známych nevinnosti, keď som s ňou vliezla do saunového komplexu s kopou nahých mužov. Veľmi duchaprítomne som ju odtiahla od sauny, kde priam čumela s nacapenou tvárou na sklo mužovi na zadok. A oddýchla som si, že videla iba to mužské pozadie. To predsa nie je až tak odlišné. Ale keď potom svojej mame nadšene vykladala o tom, že to nebol iba zadok, čo videla, nenápadne som sa vyparila skôr, než mi vynadajú. No treba mi nechať k dobru, že som si to vyžehlila, keď som jej ohovorila bozkávanie a sex. Pekne výchovne. Nech to nerobí. Najlepšie nikdy. Haha. Dobrá som ja teta, no nie?

A kúpila som si šutrík na pamäť. Chalcedón. Vraj potom budem menej zabúdať. Spravím z neho nezabúdací prsteň. Aj Glum mi ho bude závidieť. Už ho vidím, hovado, ako mi šušle do okna to svoje "Milášek" . Ale nič nedostane. Len výprask. A pásku na ústa, nech už je ticho, lebo sa ho bojím. Tak.

A aby som nezabudla, na ceste ku mne je môj ďalší Miláčik. Volá sa Beirette SL300 a je to viac menej basic nemecký analóg 80-90tych rokov. len taká jednoduchá krabička, ale práve to som chcela. Lebo pár kilový zenith sa naozaj ťažko vláči všade so sebou. Ďalším plusom by mala byť jeho nepokaziteľnosť, čomu sa radujem, lebo neraz sa mi stane, že so svojou šikovnosťou si na Zenithe čo to pobabrem. Funguje, chudáčik, samozrejme, ale keby vedel rozprávať, tak by mi vynadal. Táto dáma, Bejretka, ako jej familiárne sa teda môže tešiť :D






Ok. Toto nemá súvis s článkom. Ani denníčkom. Ale fascinuje ma. :D

streda 10. augusta 2011

I hope I am drunk. 'cause if I am not this whole place is spinnin'

K opísaniu celého víkendu som sa dostala až teraz. Sorry. Ale je utorok. Streda. Ale takmer utorok. A v pondelok som si dávala dokopy žalúdok. A dopĺňala energetické zásoby. Paradoxne, môj žalúdok bol viac opojený z prapodivných kombinácií jedla pozostávajúcich z langošov, slimákov, taštičiek marschmallow&nutella a podobne divných variácií, ktoré väčšina vznikla v stave jemne omámených zmyslov s kombináciou litru medoviny a zopár decákov nejakej marhuľovej brečky ( aby ste vedeli, tá mala symboliku. Inak by som si vymyslela lepšie pitie) Väčšina jedál teda vznikla Čo-ma-práve-napadlo-uvarím spôsobom. A veľmi neortodoxným, pretože moje logické uvažovanie s alkoholom upadá a akčnosť rastie. Tak som cesnak miesto rozpučenia v prístroji na tom určenom rozmágala v kamennom mažiari -> cesnak bol rozdrvený všade po mažiari a von sa mu príliš nechcelo. Langoše mali buď veľmi amorfné tvary, prípadne dieru v strede. Slimáky sa podarili síce dokonale, ale všetci sme na ne zabudli, tak si nakoniec na nich pochutnali moje chlpáče. Tým ale chutili. Fakt veľmi. 

Ale stálo to za to. Celý víkend som mala po večeroch nasťahovaných skvelých ľudí, čo sa ma pokúšali naučiť kričať do mikrofónu - neúspešne. Vznikla kopa vecí, ale kompletná bola asi iba moja a Mrkvina pieseň o Superhrdinovi tapírovi. Tapíry sú super. Nakopú zadok zlému moriakovi. Bez problémov.

A dnes som sa presunula do lokácie Donovaly. Skákala na bungee trampolíne. Kde mi vynadali a vysmiali ma malé deti, že čo robím na trampolíne. Myslím,že sa ma pokúsili diskriminovať kvôli veku. Mrchy malé. A hladkala som jeleňa. Vážne. Prechádzala som sa popri stáde oviec. A pozerám. Ovca. Ovca. Koza. Ovca. Cap. Ovca. Ovca. Jeleň. Ovca. ČO?! Jelenček si pokojne ležal medzi ovečkami, pásol sa a vôbec sa mu nezdalo divné, že jeho stádo sa scvrklo na polovičnú výšku a farba tiež akosi nesedí. Veď peroxid letí. Aj medzi jeleňmi, asi. Ale nie. Bol ochočený. Predpokladám. Inak by sa ku mne netúlil ako nejaké mača. Vážne. Bol dokonalý.

Updade: Článok bol písaný dnes o nejakej 2. ráno. Ale nepostol sa. Zabudol. Sviňa.
Prikladám fotografickú esenciu z víkendu. Esencia bordelu na stole a následne fotenie protagonistou na album. Chápete. Určite ho vydáme :D:D
...a ujo producent je daný divne preto,že mi to tu na tom extrémne výkonnom a rýchlom Donovalovskom internete nejako blbne. Ale on je rád iný. Je rád upside down. Alebo leftside... či podobne :D














piatok 5. augusta 2011

Dnes to bude bez fotografického príspevku, lebo nestíham. Od rána som v jednom kole. Ráno som pomáhala mnou neľúbenej firme Applu vytvoriť pseudo kvalitné zvukové ovládanie. Čo je podľa mňa pekná blbosť, ale keď na to capnete nakusnuté jablko, zarobí to milióny. Samozrejme. Neviem si predstaviť blbosť, čo by apple nepredal. Aj ten japonský stroj na bozkávanie cez internet by predal. Aj keď je to len sklamka hýbajúca sa vo vašich ústach tak, ako sa s ňou hrá niekto iný na sieti. Choré. A creepy. Ale s jablkom by to bolo in.
Bola som s kamarátkou nechať si robiť piercing (ona si nechala. Ja s tou guličkou, čo mám pri posteli stále nie som stotožnená na 100 percent. Radšej si nechám na tetovanie)

A teraz som prišla. A čakám, kým prídu kamaráti, aby sme nahrali najviac epickú pieseň všetkých dôb. Už som ju spomínala. Raz si ju budete spievať :D:D

štvrtok 4. augusta 2011

Ako to povedať. Mám suchoty. Finančné suchoty. A túžby. Nakupovacie túžby. A teraz skĺbte to. Tak som skĺbila. A vrátila som sa so šiestimi vecami zo secondhandu. A moja peňaženka plače. A ja sa teším. Lebo som si kúpila veci, ktoré som dlho chcela. Veci, čo potrebujem a aj niečo, čo je totálne useless, ale tak nenechám tam, keď v tom vyzerám dobre a stojí to 2 eurá... všakže.

Predstavujem vám môj nákup. Normálne ma nikdy nenapadlo písať články o svojom nákupe, ale asi followujem príliš fashion blogov, tak mi to príde nejakým divným spôsobom aj normálne. Sa pochváliť.
Prvým, respektíve posledným úlovkom je korzet na zips. Je mi trošku veľký, takže je mienený ako top, nie ako spodné prádlo. A hore má smiešnu fake kožušinku. A je saténový. A bude ďalší karneval a ja už teraz viem, že budem CAT WOMAN. Inak je useless. Ale nemohla som inak. ďalej čierna taška. Menšia. S dlhým ramienkom. Taká, akú som chcela. Plus moja mašľa. Polopriesvitná sukňa s vysokým pásom. Čierna. Potrebovala som ju. Fakt. Zmizli mi sukne. Niekam. Všetky. Číslo 4 sú červené košeľové retro šaty, v ktorých sa cítim ako malé dievčatko a červená čiapočka zároveň. A keďže červená čiapočka je moja obľúbená rozprávka, opäť som ich nutne potrebovala. Ďalší úlovok je Zara sukňa s vysokým pásom a hviezdovým vzorom. A posledný, najsamlepší úlovok sú HM šaty ešte s originálnou vysačkou, ktorú som ale už na fotke odstránila. Keď ešte boli v kolekcii, strašne som ich chcela, ale nemala som peniaze. A voilá, moje číslo, novučičké a za 2 eurá. No nekúp to :)

Opäť sorry za lame gif, ale som fakt unavená :D

how to make an animated gif

utorok 2. augusta 2011

Weird is new awesome

Dnes je jeden z dní, ktoré by som v tomto čase nazvala ojedinelými. Všetko šlo akosi ľahko, hladko a prirodzene. Nenašla som obľúbený recept na lievance, tak som odimprovizovala niečo, čo chutí dobre. Pokazila som karamel, ktorý nemal stvrdnúť a nakoniec som aj tak musela svoje lievance zpod neho vysekávať. No aspoň mám mandle v karamele. Podlahu som umývala na 5 krát, pretože odmietala byť čistá (a finálne to odmietla aj tak! ) ale... ok, tú nepredýcham, tá mi proste nevyšla. Nenašli sme tú "správnu" cenu leteniek do Londýna, no našli sme iný termín. Nič mi dnes nevyšlo tak, ako malo. No nakoniec to bolo omnoho lepšie, než som očakávala.

Ani neviem, čo som tým chcela povedať. Asi sa len mám potrebu zveriť so svojím momentálnym spokojným stavom mačky na slnku. Ak by som vedela priasť, tak pradiem, Ak by som sa mala k čomu túliť, tak sa túlim. A pradiem. A olizujem si kožúšok.Nie doslovne. Takmer nikam si jazykom nedočiahnem. Ani na lakeť. Ani na iné užitočné miesta. Hold, nie som mačka. Bohužiaľ. Ale ak by som bola, bola by som huňatá, veľká, mala biele telíčko a čierne labky. Bola by som ragdoll. Alebo nejaká malá ryšavá rozkošná pouličná. Alebo úplne iná, na ktorú nejaká ťapa nakvapkala depilovací vosk, tak ma teda oholila. To je jedno. Kým mám čo papať, Niekoho, kto ma občas pohladká a miesto, kde sa môžem hrať, je mi dobre. Len to slniečko na vyhrievanie by mohlo vyjsť.

Fotka je totálne od veci. Je to Backstage posledného oficiálneho školského fotenia. Môjho. Teda minuloročné. V dňoch, kedy som nebola oficiálne vyhostená zo školy, v ktorej som strávila 8 rokov. V dňoch, kedy som ešte len snívala o tom, že z nej vypadnem. V dňoch, ktoré by mi teraz zas tak nevadili. Chápte ma. Mám 4 mesiace prázdnin a za sebou čosi, čo už sa nevráti. Človeku začne sentimentálnieť slzný kanál. Spoznáte ma? Nápoveda. Mám niečo s rukou. Niečo zelené s rukou. A bojovný výraz.