zahlavie

zapisky foto diar diy podniky

štvrtok 28. júla 2011

Inspirational



AlexandraSophie Etsy handpainted Galaxy wedge shoe



V tieto dni má človek chuť nosiť len čiernu. A hnedú. Možno ešte šedú. A najlepšie, ak sú tieto farby na mäkkučkom župane, alebo pyžame.Moje pyžamo sa ale obvykle obmädzuje na nohavičky tejto farby a môj župan nie je ani pohodlný, ani čierny. Je khaki a nemám ho rada. Len tak pre informáciu. Ale musíme spolu vychádzať až pokiaľ sa neodsťahujem a nekúpim si nejaký, čo bude ladiť s kúpeľňou. Alebo bude oranžový so žltými bodkami.

Chcem byt. Maličký. S farebnou kuchyňou a bulldogom na posteli. Alebo rozťahovacom gauči. Alebo matraci. Šetríme predsa miestom. Byt s mojou menovkou na dverách a pokazeným kukátkom. S veselým zvieracím utieratkom nôh pred vchodom a DIY replikou van goghovej Starry night na stene. Znova len tak pre informáciu

A prácu. Trvalú. Budem poslušná. Vzorná. Robiť čo mám. Šprechtiť po španielsky, ak to po mne vážne budete chcieť. A oháňať sa tou štátnicou, čo z nej mám. Budem vás ňou aj ovievať. Aj po anglicky viem. A s pc nie som až taká lama, ako vyzerám. A som milá. A vydržím sa v priemere 18hodín usmievať, to nevie každý. Chápte, som dobrá partia, tak to už ktosi pochopte.

Cez víkend konečne aspoň nejaký job. U Marks and Spencer. Budem vám rozdávať zľavové kupóny, tak odomňa neutekajte ako od čohosi s pokročilým štádiom lepry. Plus dostanem oblečenie podľa vlastného výberu za 28 eur. To nie je zlé. Vôbec to nie je zlé. Ak tam ešte niečo zostalo zo starej kolekcie... 

Podstivo hľadám domov pre naše šteniatka. Tri ho už snáď majú. Pochváľte ma. A moja milovaná čokoládka snáď pôjde do dobrých rúk...



sobota 23. júla 2011

Whenever there's opportunity Mafia will be there

Žiadne hlúpe počasie nám nezabráni mať piknik. Ani fakt, že pršalo a bola zima. Nie. Deka pôjde na zelený koberček predstavujúci trávu. Tá palma v rohu bude les a drevá pod krbom zoschnuté drevo na opekačku. Prútie bude konármi kríkov a lampy krásnym slniečkom. Celkový prírodný dojem dopĺňa len BebeTV a ich nemé rozprávky. Dokonalé.
A tak milá Mafia ku mne domov nadonášala jedlo od výmyslu sveta. Sladkého sveta. Perníky, brownies, Muffiny, cookies, tvarohová torta, syrové koláčiky, blá blá blá a všetko bolo výborné, trošku nepodarené a také naše.
A kde sa piknik končí, začína sa niečo iné. Môj dom vystriedal kamarátov byt. Mlieko a colu tequila a marhuľa. Koláčiky vystriedal...citrón. A spoločenské hry gitara, basa a mikrofón. Dámy a páni, pripravte sa, budeme slávni :D Na pohode 2016 budete skandovať slová nášho prvého singlu "Zlaté patoky" a budete spolucítiť s chudákom upírom alergickým na citrón. Verte mi, je to chytľavé. Bohužiaľ si to nemyslí kamarátova suseda, ktorá nám svoju priazeň prejavila vyhodením poistiek. Nevadí. Ona zmení názor, keď jej venujeme jej vlastnú pieseň!

Chcela som tým len povedať, že ich milujem. Vážne. A tiež, že ak nedobijem svet ja so svojimi čapovacními schopnosťami, tak ho dobijem s nimi.

Fotky nemajú žiaden súvis so včerajším večerom. Jedine to, že sú tam ľudia môjmu srdcu najdrahší. Takmer všetci. A som sentimentálna. Viem. Ale chápte, mám za sebou 4 hodiny spánku. To človeka prinúti zmäknúť.
Prvú som fotila ja. Bol to darček pre kamarátku na jej narodeniny. Všetci sme sa situovali do role mafiánov a darovali jej album plný akčných fotiek. Bolo to skvelé. A bolo to to najzábavnejšie, čo som kedy fotila.
Druhá je Majklova. Fotil ju svojou Praktinou a aj keď tam nie sme ani zďaleka všetci, podľa mňa je skvelá.



utorok 19. júla 2011

Poznáte to, keď vás z neustálej zmeny počasia bolí hlava ako nie koňa, ale rovno žirafu a vy ste tak kompletne neschopní vyjsť z príbytku? A vlastne sa vám ani nechce, keď každú pol hodinu leje tak, že aj moje blcháče, vodu obvykle milujúce radšej stiahli chvost a ukryli sa pred týmto nemilosrdným živlom do búdy. A sestra vás núti pozerať tie hlúpe fantasmagórie amerických producentov, kde dievčatá hrajú futbal lepšie ako muži a absolútne nik nespozná rozdiel medzi nimi a chlapmi, keď sa za nich prezlečú. A vy ste príliš leniví na to, aby ste celý svoj arzenál nabíjačiek, počítaču, pitia a neviem koľkých chlopotín, čo ste si okolo seba starostlivo nazhromažďovali, preniesť do inej miestnosti, kam sa vám o chvíľu i tak nasáčkuje, pretože je tam predsa váš počítač a svet Facebooku bez nej na 10 minút by už nikdy nebol rovnaký. S menšími obmenami to snáď pozná každý. Ak nie, zamyslím sa nad svojím životom. A vyhodím sestru.

No, v takýchto chvíľach pomáha zopár vecí. Akožto som bola doma akurát tak so sestrou a moja hlava išla explodovať pri väčšine pohybov, prvá mi bohužiaľ vypadla. Pri pokuse vytvoriť niečo som skončila s Mašľou na zicherke ( ktorá je mimochodom pekná! :D ) a v snahe namaľovať si niečo na tričko som zistila, že už nutne musím navštíviť secondhand a vybrať si tam aj zopár jednofarebných pomaľovaniahodných tričiek, nie len šatky a opasky. Pretože tie, čo mám milujem také, aké sú.

Tak som skončila pri vytváraní jedla. Neobvykle pre seba. Najprv, keďže som mala v chladničke karé som si urobila pseudo čínu. So sklennými rezancami, ktoré sú také sklenné, že ich na fotke takmer nevidno. A mrkvičkou. A viac zeleniny v chladničke nebolo. Vtedy. Mäsko som urobila na korení na čínu, sójovej omáčke, horčici, mede a... úprimne si nepamätám, čo všetko som do toho narvala. Výsledok bol chutný, takže aj keď som toho urobila viac, než som schopná zjesť, veľmi rýchlo sa po tom zaprášilo zo strany sestry a otca.


Potom nastal zlom a naši došli z nákupov. Doniesli pečivo. A zeleninu. A mozzarelu. A šunku. A tak to logicky skončilo v kope. V chutnej kope.

pondelok 18. júla 2011

Never say no to Panda

Seriózne, ľudia, potrebujem job. Neviete o niečom? O niečom, kde by som sa teoreticky mohla vyhnúť umývaniu riadov a podlahy? To by bolo skvelé. Mám prax v čapovaní. Telefonovaní, Komunikácii s ľuďmi. Som milá, poslušná, neslintám a nešpiním na koberec. Fakt.

V piatok som bola na oslave narodenín. Kamarátka miluje všetko japonské, takže dresscode bol viac, než jasný. A napriek faktu, že ja som si vybrala čisto čínsky znak, moja PANDA slávila úspech :) (to bude tým,že  snáď vyzerala lepšie ako na fotke :D)  Bohužiaľ, je mi ľúto, že som už nestihla kamarátove sushi a ani bonsai, ale napriek tomu som si istá, že boli úžasní.

Neviete mi niekto poradiť recept, v ktorom využijem tak dve ingrediencie a ani jedna z nich nie je niečo, čo by sa obvykle nachádzalo v domácnostiach. To totiž nemáme. Máme len hlúposti, ktoré sa nedajú pospájať ani len do dezertu, nieto ešte plnohodnotného jedla. Steny som už obhrýzla. Čo ďalej?









Fotky nie sú moje. Fotil kamarát, ja som mala voľno :D Dokonca ani úprava nie je v mojom milovanom adobe. Sestra ma totiž veľmi láskavo vyhnala z vlastného počítača a ja som bola vyhostená na notebook, v ktorom taký luxus postrádam. Upravovala som v internetovom editore picnik.com a výsledok je prekvapivo celkom uspokojivý. Pre tých, čo photoshop z mne nejasného dôvodu nemajú radi, alebo ho skrátka neovládajú a nevedia ani zmenšiť fotku je toto veľmi elegantné riešenie :)

streda 13. júla 2011

Esencia dnešného dňa

Dnes som bola pozvaná na Brunch, na ktorý som temer zaspala. Respektíve, polhodinu pred dohodnutým stretnutím som v panike vyletela z postele. Nie, že by som sa nevedela za 15 minút upraviť natoľko, aby som si mohla došľapať 15minútovú cestu k zastávke... Po pravde mi to fakt dlhšie netrvá, aj keď po ránu je to trošku kritickejšie. Nikdy ma nebavilo si natáčať vlasy, ladiť rúž so šatami a lak na nechtoch s kabelkou. Alebo čo takého robia ženy, ktorým to trvá viac. Ale nie to som chcela. Skončila som pri brunchi. Vzal ma na Bagel. Mňam. Týmto ešte raz ďakujem :D

Bratislavčania, pozor, nastúpte do Mirbachovho palácu ihneď. Okrem toho, že je tam síce chabá výstava Andyho Warhola ( fakt chabá. Ale komu sa chce trepať do Medzilaboriec po trošku obstojnejšiu, že jo... leňosi :D ) ktorý síce nepatrí medzi mojich obľúbencov ani zďaleka, napriek tmu je to ale jeden z umelcov, čo ovplyvnil umenie značnou mierou a doteraz sa z neho čerpá inšpirácia. Ale nie len to. Aj baroková výstava stojí za to. Teda, časť. Pozrite si dve miestnosti od zeme až ku stropu pokryté grafikami od neznámeho autora. Sú vypracované do detajlov a doslova ma fascinovali. Fakt boli pekné. A najlepšie nakoniec. Výstava s menom MAPY stálaza to. Občas som sa zasmiala, občas to bolo až smutne trefné. Kritika politiky, slovenska, československa, ale i nádherné myšlienky obsiahnuté v mapách, či kolážach s nimi. Naozaj sa to oplatí vidieť. Watch it



(via Flashes of Style: Revisiting Florals)

nedeľa 10. júla 2011

Niekde pod lietajúcou kávou

Prežila som. A všetci moji zákazníci tiež. I keď niektorí mali na mále. Napríklad všetci, čo si neustále pýtali chladnejšieho Bažant Radlera (ak ho chcú chladného, tak nech ho nepijú toľko. Alebo nech vymyslia revolučný spôsob chladenia do pár sekúnd.) Tí, čo si ma chceli vziať. Tí, čo ma pozývali na kávu a chceli kúpiť moje bozky. A aj tí, čo sa nevedeli rozhodnúť, či chcú Rajec kyslík, neperlivý, alebo nakoniec Lipu. Chápte ma, 18 hodín na nohách je fakt veľa.  Ale inak, povedzte mi, čo je romantickejšie, ako share-ovanie pivnej pipy? :)

Ale viem čapovať. Aj dve pivá naraz. Like a boss. A viem aj milión ďalších vecí, tak možno nebudem tak neužitočná, ako na prvý pohľad vyzerám. Aj druhý. Ale to sa musíte pozrieť hlbšie. Tak pod povrch.

A som unavená. neskutočne. Predbežne zaspávam skoro na každom mieste, kde sa posadím na viac, ako 15 minút, ale vo vlastnej posteli mi to akosi nejde. Buď žiarli na tú nafukovaciu karimatku, alebo neviem. Asi to bude tak. Mrcha.




Pozor na mňa, asi som tu našla Perex ... Tak si potom šťuknite na "viac informácií :D

streda 6. júla 2011

Zpohodieva sa

Tak, milí zlatí, idem sa aja baviť. A čapovať. A baviť sa. A čapovať pri bavení. A vstávať k...prostitútkovsky skoro, len preto, že nás "nejaký" Heineken ide školiť. Damn it. Ale viete čo? Budem vyškolená výčapníčka. A ovládnem tým svet. Alebo aspoň lokálny výčap.Tak hor sa k môjmu stánku. A pripravte si sprepitné! :D

... lame gif, ale niekde v polovici tvorby a fotenia sa mi prestalo ho chcieť dokončiť, tak... :D

Your image is loading...

utorok 5. júla 2011

Esencia dnešného dňa

Dnešok trávim čakaním na Godota. Som príliš lenivá, aby som išla sama nakupovať gumáky, ktoré "nutne" potrebujem (well... v tomto počasí tie úvodzovky strácajú na význame) a Mafia ide von príliš neskoro, aby som sa mohla pridať, akožto mi o piatej prichádza otec aj s Bratrancami, ktorých som nevidela viac, ako rok.  Takže celý deň len upratujem, spím, pozerám That 70's show a surfujem po nete snažiac sa nájsť čosi užitočné. Ide to ťažko, samozrejme. Internet je plný vecí, ktoré sú všetkým, len nie užitočným.

Most days of the year are unremarkable. They begin, and they end, with no lasting memories made in between. Most days have no impact on the course of a life