zahlavie

zapisky foto diar diy podniky

nedeľa 29. marca 2015

I am back

(dramatická hudba a fanfáry hrajú v pozadí)

Zmizla som.
Takmer na rok.
Za taký rok sa toho stane fakt veľa. Človek zmení účes, veľkosť podprsenky, roztrhá zopár ponožiek a desiatky siloniek, prejde zopár krajín, pridá zopár nových tetovaní a tak.
Za taký rok by sa toho malo stať strašne veľa a ja by som asi mala na privítanie napísať siahodlhý článok o tom, ako je všetko super, nové, nablýskané a voňavé. A hlavne, úplne iné, ako bolo v máji pred rokom.
A všetko naozaj je nové. Ale vôbec nie pekné a voňavé. Fakt. Fuj.
Ak by bolo, netrvalo by mi pravdepodobne rok napísať nový článok do môjho vlastného vizuálneho denníka.
Ak by bolo, pravdepodobne by som si tu ďalej zdieľala svoje životné postrehy, recenzie podnikov, denníkové fotky a all that jazz.

Základ je však v tom, že sa rada prezentujem ako pozitívna, usmievavá a jemne ironická osoba.
Čo neznamená, že takou nutne som 100% môjho času.
Aby som pravdu povedala, za posledný rok som takou bola možno tak 20. Pri veľmi optimistickom odhade.
A triezva tak 30. Pri ešte optimistickejšom.
A nikoho netrápia príbehy opitého dievčaťa s nepotrebnými sarkastickými poznámkami na všetko, čo sa okolo nej pohne.
Nakoniec, každý máme svoje problémy, všakže.

A tak som zmizla.
Že sa vrátim, keď mi bude zasa super.
A budem zasa príjemná, pozitívna, usmievavá a jemne ironická.

A tak som sa vrátila.
Aj keď mi nie je úplne super.
Aj keď nie som príjemná, pozitívna,... a však viete.

Ale nakoniec mi je asi lepšie, keď som sa o druhej nad ránom rozhodla znova zapnúť blogger, uhádnuť svoje heslo (naozaj. prečo vždy zabudnem)  a napísať troška patetický, troška smutný, ale veľmi úprimný blog o tom, že chcem znova písať o podstatných i nepodstatných chvíľkach môjho života a zdieľať to s pár ľuďmi, ktorí si môj blog ešte nevymazali zo svojho zoznamu.
A ja som si niekde medzi tretím a štvrtým pohárom whiskey uvedomila, že je vlastne všetko fajn. Nie super. A vôbec nie ľahké. Ale fajn. A to sa tiež ráta.

A nakoniec, mi je asi lepšie, než mi bolo pred rokom. Už nemusím nič predstierať pred samou sebou.
Nepotrebujem nové veci. Mám rada secondhandy. A vôňa po sústavnom prepieraní príde a bude aspoň taká moja. A keď to všetko zapadne na svoje miesto, znova bude všetko super.
A ja znova budem hovoriť o tom, aké sú veci super, nové, voňavé a nablýskané.

Tak. Vitajte na mojom blogu.