sobota, 25. mája 2013

Dvojica

Povedala som, že sem pomaly pridám veci zo svojho portfólia, a i tak som to neurobila. Hanba mi.
Nevermind.
Tento set je o tajomstvách. Ozdobách. Klietkach a múroch, ktoré okolo seba staviame.
Každý jeden z nás má tajomstvá a zákutia duše, kam iných nepustí. Ani svojich najbližších. Niektorí ich kryjú naozaj zle, iní priam betónovým múrom. Niektorí sa zahalia dú rúška tajomstva, iní tie dôležité veci ukryjú do kríkov.
Každý sme nejaký.

Toto je séria portrétov mne blízkych ľudí a zosobnenie ich ochrany, voči iným.


utorok, 14. mája 2013

Vznešené goliere

Včera som si len tak šťukala do Facebooku v snahe zresetovať mozog od ročníkovej práce (ktorú pravdepodobne nikdy nedokončím, lebo skôr umriem) a narazila som na kamarátkinu tvorbu šperkov, ktoré som ešte v dávnych, zasnežených časoch bola fotiť. Pôvodne ako modelka, neskôr som sa vyvinula na fotografku. :)
Tak ale som si teda povedala, že si svoje "modelingové" počiny s vami pozdieľam teda.
 Dievča je to veľmi šikovné a vytvára tie najrozkošnejšie golieriky na svete. Ktoré sú hlavne praktickejšie, ako tie veľké Peter Pan goliere, ktoré sa dajú tááák ľahko vyrobiť... a tak strašne lezú na nervy, keď sa potom neustále otáčajú a vymýšľajú, pretože nie je príliš pohodlné ich pripevniť na telo (aspoň moja skúsenosť s nimi :D)

predstavujem vám MonarQ

...na sebe :D




Neuveríte, ale napriek hrubým svetrom mi bola teda viac, než zima :D

štvrtok, 9. mája 2013

Ofélia na vodnej hladine

Zlyhávam.
Nebudem hovoriť, že ako blogger, pretože to by nebola pravda.
Môj zámer bloggovania bol v tom, využívať blog ako zápisník, kde budem odrážať svoj život.
A ja som teraz vo veľmi asociálnom štádiu svojej existencie.
Všetko stroskotáva na nulovej snahe a túžbe po ľudskej interakcii.
Stroskotáva na mne, vyčerpanej, neschopnej funkcie.

Myslím, že je čas na priznanie číslo 156. Keď som bola mladšia, seriózne som trpela nespavosťou. Bývala som tak vyčerpaná, že som nebola schopná takmer ničoho, čo zahŕňalo akúkoľvek snahu.
Možno som z toho vyrástla, možno to bolo hormónmi a pubertou, časom sa to zlepšovalo a ja som zaspávala, keď začalo svitať. Pred dvoma rokmi som dokonca už spávala ako šťastné miminko, hocikedy a hocikde.
No z času na čas, na krátky, či dlhší úsek, sa tento neduh vracia. Vždy to bolo psychologického charakteru a vďaka mojej neschopnosti "vypnúť" mozog.
Momentálne som dva týždne bez kvalitného spánku. Som naozaj vyčerpaná a aj tak vyzerám.

Preto radšej nepíšem. Ono tie blogy potom dopadajú takto :D
Veľmi pateticky a čierne.

Viem, že teraz nad mojim smutným osudom plačete do vankúša (ak nie, fakt začnite. Nemôcť spinkať je naozaj, naozaj smutné! :D) ale ono to prejde.
Úprimne, už sa na to teším. V deň, kedy budem schopná vyspať sa kvalitne, prespím aj celý deň nezáležiac na tom, aké by som mala povinnosti.
TAK!

Tu je dvojica fotiek vzniknutých neskoro v noci. Po pravde, vznikli z čistej inšpirácie vodnou hladinou a vlasami. Pretože majú veľa spoločné. Do oboch sa môžte ponoriť a ukryť sa pred svetom.