zahlavie

zapisky foto diar diy podniky

utorok 29. januára 2013

Zabudnuté spomienky

 Na analógovej fotografii je najhoršie to, že film z nej poľahky stratíte.
 A najkrajšie na nej je to, že ho poľahky nájdete o rok neskôr.

Znova sa tešíť z fotografií, pripomenúť si pekné chvíľky a zážitky je vždy fajn. No pri čerstvom odhaľovaní filmu je to akési krajšie. Akoby to bola znova nová skúsenosť.

Tu sú fotky z minulého februára- marca, len tak, random život, nič špeciálne.
Bola som vtedy na vernisáži výstavy Planéty 220 v Satelite a zaľúbila sa do tohto konceptu.
Ukazovali sa prvé slnečné lúče a ja som z nich bola nadšená.
Urobila som si prvú kvetovanú korunu, i keď ju mám trocha vtipne nasadenú.

Aj keď mi ten film trocha "expiroval" v priebehu času, kedy som ho nevyvolala a teda troška celý stmavol :D














nedeľa 27. januára 2013

Prijímačky na VŠVU, voč tam kráča

Je mi trocha smiešne písať report o škole a o prijímačkách na nej, ale predtým, než som tam šla, asi by mi celkom pomohlo, keby som vedela, čo presne ma čaká, aké to tam bude a prečítať si od ľudí, čo tam boli, ako sa cítili.
Preto som sa rozhodla to spísať pre ľudí, čo sa na VŠVU chystajú a dúfam, že im to nejak pomôže.

Peniaze:Followeri, čo ma sledujú dlhšie možno vedia, že som tam tentokrát bola na druhých prijímačkách.
Osobne by som na viac nešla, akožto prijímačky na fotografiu rozhodne nie sú zadarmo a to nehovorím len o tom 50 eurovom poplatku za prihlášku.
Pokiaľ sa chystáte na fotografiu, pripravte sa na to, že vám bude treba ísť na konzultácie pred prijímačkami, pričom jedna stojí 10 eur - oplatia sa, aj keď ja osobne som bola len na jednej, pretože som na to vždy zabudla. (Nakoniec mi to ale vždy bolo aj tak vyčítané...)
Ďalej si budete musieť platiť portfólium, ktoré má pozostávať z 33 fotografií - 20 voľných fotiek, 10fotografií príbehu/dokumentu/reportáže, jeden autoportrét a dve ručne vyvolané zátišia.
Vytlačenie fotografií tiež niečo stojí, ja osobne odporúčam formát A3, ale myslím, že môžu byť fotografie aj o čosi menšie, aj o čosi väčšie. Tie väčšie ale samozrejme viac upútajú.
Minimálne dve fotky musíte mať ručne vyvolané na A3, to znamená minimálne nákup vývojky, ustalovača a fotografických papierov.
Teda to nie je záležitosť, ktorá vás mimo prihlášky nič nestojí.
Neviem, ako je to na iných odboroch, ale tam to určite tiež nie je úplne zadarmo, aj keď poznám i ľudí, čo tie prijímačky skúšali aj 5-6 krát.

Priebeh:
Prijímačky pozostávajú z dvoch kôl, nie je to teda ako na neumeleckých vysokých školách, kde prídeš na prijímačky, napíšeš ich a potom teda čakáš, že ťa prijali. Nie. Tu veľká časť vie ihneď na druhý deň, že ich neprijali, keď neprejdú prvým kolom. Tiež tu netreba dopredu posielať portfólium. Pri vstupe ho odovzdávate pedagógom.
Prvé kolo na fotografii pozostáva z toho, že najprv napíšete test všeobecného prehľadu- hlavne kultúrneho, matematické úlohy nečakajte. Potom sa začne druhá úloha- kreslenie zátišia (obvykle) a myslím, že tieto dve časti sú na všetkých odboroch VŠVU, ale istá si nie som.
Nakoniec je tu úloha, ktorá sa zvykne meniť, no ja som po oba roky mala stavanie a nasvecovanie zátišia a jeho následné odfotenie za 5 minút. A poviem vám, niekedy sú tam pekne divné veci na výber...

Na druhý deň sa dostavíte na VŠVU a teda zistíte, či ste sa dostali do druhého kola. Musíte mať aspoň 50 bodov zo 100, aby ste sa dostali.
Následne píšete test z angličtiny - nebojte sa, naozaj nie je ťažký a nemám pocit, že by sa mi prikladala nejaká veľká dôležitosť. A jeho úroveň je naozaj ľahšia, ako maturita úrovne A (ktorú by ste teda mali zvládať, ak sa chystáte na vysokú školu, žejo...)
Potom dostanete témy, ktoré sa budú fotiť. Niektoré majú byť digitálne, niektoré fotené na analóg, takže by ste mali ovládať obe médiá (čo sa predpokladá, keďže ste mali odovzdávať vo svojom portfóliu sebou vyvolané fotografie)
Máte na to určitý čas a potom musíte odovzdať dátovú kartu z fotoaparátu a urobiť výber fotografií na danú tému- ešte sa nemusíte napevno rozhodnúť.
Potom musíte vyvolať film a urobiť si kontakty (prekvapivo veľa ľudí nevie, čo to je- je vec, vďaka ktorej budete vedieť, čo na filme máte a ako neskôr fotky vyvolávať- položíte pásy filmu na fotografický papier, osvietite a vzniknú vám tam tak pásy vašich fotiek. Voilá. ) Netreba sa s nimi veľmi babrať, máte obmedzený počet papierov, viac, ako ten balík, čo ste dostali (vačšinou Foma, vždy 10 kusov) nedostanete.

Na tretí deň vyvolávate analógové fotky, urobíte finálny výber digitálnych fotografií a čakáte, kým na vás príde rad na pohovor s pedagógmi. Tý vás môžu "týrať" otázkami zo všeobecného umeleckého prehľadu (Pozor na Kvetana. Osobne z neho mám menší strach a človek zo mňa nedostane odpoveď ani na hlúpu otázku, keď sa na mňa pozerá :D) až po otázky aké máte radi filmy a hudbu.
Potom môžte ísť domov. Kedy budú výsledky vám povedia ešte na pohovore.
Malá rada, akožto sa naozaj stáva, že tam prídu ľudia, čo nevedia vyvolávať - ak máte ako, kde, otca, babku, dedka, strýka, čo vedia vyvolávať, poproste, aby vás to naučili. Aj vyvolávať a zväčšovať fotky, aj zakladať film do fotoaparátu, aj vyvolávať film. Pretože je stále dosť ľudí, čo sa do druhého kola dostane a tieto veci nevie. Môžte si zničenými fotkami zničiť aj šancu na postup a keď už ste sa dostali do druhého kola, predsa by to bola škoda, tak to nepodcente. Ja osobne som sa vždy snažila pomôcť, keď niekto niečo nevedel, ale ste na prijímačkách, treba sa spoliehať na seba.

Prijímačky teda trvajú tri dni a pripravte sa na skoré ranné vstávanie.
Dúfam, že som vám tým pomohla, v prípade akýchkoľvek otázok mi kľudne napíšte :)

P.S.: Nepovažujem sa teraz za nejakého experta ohľadom prijímačok tam, alebo čo, ale akožto som ich dvakrát absolvovala, myslím, že vám môžem podať celkom jasný obraz o tom, ako to tam vyzerá...

P.S.S.: Akožto jedným zo zadaní bola téma "Dokument o prijímačkách" mám celkom dosť veľkú zásobu fotografií priebehu a odtiaľ, tak teda, nech sa páči.



ani som nevedela, že som stretla a fotila Cardi, všimla som si to až pri prehliadaní fotiek :D





štvrtok 24. januára 2013

Fuck Yeah !

Práve čítate blog novej budúcej študentky odboru Fotografie na VŠVU.
Fuck yeah!
Tak, tak vzali ma a je to skvelý pocit.
Ani nie to, že ma vzali, ale ten pocit úspechu je skvelý.

A tak, tentokrát nebudem písať dlhé litánie, pretože momentálne mám v hlave len výkriky typu "Aaaa" a "Iiiii"
Takže by som nebola tak úspešná pri vyjadrovaní svojich momentálnych pocitov :D

streda 16. januára 2013

Forget me not

V pondelok sú prijímačky, tak mi držte hnáty. Ak sa vám chce. Samozrejme.
Momentálne mám už takmer celé portfólio hotové. Snáď. A samotnú ma prekvapuje, že to zatiaľ stíham. Zatiaľ. Ešte nie je pondelok, všakže...

Rada by som vám napísala niečo pekné a pozitívne, lenže má sa to takto, nemám ešte ani jednu skúšku (pretože nie som plnohodnotná žena, neviem robiť milión vecí naraz. Skúškovať a prijímačkovať mi nejde)
a teda všetko mám nahromadené na konci mesiaca. Žijem v strachu a v noci sa takmer pocikávam. Trocha preháňam. Ale len trocha. V každom prípade, nie je to nič príjemné.

Ale čo sa budem sťažovať, tu vám nabalím zopár selfov, nech nezabudnete, ako ja, tá spanilá deva, čo vám tu vypisuje hovadiny vyzerá.
Tak.

p.s.: Vraj to nie je profesionálne, ale z nejakého dôvodu sa mi páči zamiešanie farebnej fotky medzi čiernobiele. Som neprofesionálna. Hell yeah.












streda 9. januára 2013

Hmlisté časy

Stíhať skúškové a prijímačky jen adľudská práca. Pre mňa.
Mám pocit, že nestíham ani jedno.
Nie je to dobrý pocit.

Uh, áno, tá choroba tomu tiež nepridáva na pozitivite.

Nech sa páči, mix fotiek z môjho posledného obdobia hodiacich sa k tematike.
Zmetené, čiernobiele, beztvaré a bez-tváre.

a držte mi palce.
Budem to potrebovať.

Ale mám na vás otázku.
Čítali ste niekedy knihy, kde by sa nachádzalo zaujímavé pojednávanie na témy
anonymita, minulosť- alebo životná cesta a smer, páry a určité tabu medzi nimi, denník, letné prázdniny, párty, krajina a hmlisté spomienky.
Nie je to ľahké, viem, ale ak ste niekedy na tú tému niečo čítali, pomohlo by mi to :D 







sobota 5. januára 2013

I don't regret anything

Nie som fashion blog. Ani nič podobné.
A aj tak som sa rozhodla ukázať vám najlepšie kúpy môjho minulého roka.
Nie, nemám potrebu sa ukazovať, vystatovať, ani vás poúčať.
Len si myslím, že tieto posty ukazujú veľa o mne, ako človeku.
A nie len to. Zobrazujú v pár veciach môj minulý rok.

A toto je legendárne posledný post ohľadom 2012.
Som totiž ako austrálska ovca.
Ťažko si zvykám na zmenu roka rovnako, ako na časový posun.


Začnem všeliako, pretože som tvor chaotický.

Klobúky- moja každoročná peňažná položka a každoročná kúpa. Mám ich veľa. Nosím ich veľa. Nie síce tak často, aby to mne samej prišlo ako moja esencia, no ľudia si ma často pamätajú z nejakého dôvodu práve kvôli nim. Viac často, než by si jeden myslel.  Tak či tak, je to neoddeliteľná súčasť môjho šatníka a pochybujem, že to v 2013 bude inak.
goal do budúcnosti: Chcem sa ich naučiť vyrábať. Strašne, strašne sa to chcem naučiť. ak poznáte nejakého klobúčnika, ktorý by prijímal "tovarišov" zmieňte sa o mne.

Equa - Pred časom som vám písala článok o tom, akú fľašu si vybrať. Nakoniec zvíťazila Equa a ja som si víťazne cupkala pre moju galaktickú fľašu. Lenže stalo sa nemilé a galaktická séria sa minula.Viac nie je a ani nebude. Fňuk.Tak ma to dievčatko s balónikmi chytilo za ruku a doviedlo k pultu. Keď udrží celý svet, zvládne aj môj pitný režim. A teda, zvládla so mnou precestovať celé Írsko, uľahávala so mnou do postele aj cestovala do školy.
Spôsobila, že som na vianoce dostala ďalšiu eko fľašu, od Contigo pri ktorých si robím zálusk aj na termohnčeky.

Rúž - Penny Lane od F&F - neverili by ste, že kozmetika z Tesca môže byť dobrá, ale môže. Poskúšala som kvantá rúžov a nikdy mi nesadol nejaký odtieň tak lichotivo, ako Penny Lane. Tento Penny Lane je môj tretí, akožto som ich tento rok viacero stratila :D.

True Tea - Milujem ľadové čaje. Domáce, chladené a dokonca aj tie z hypermarketov. True tea pre mňa ale kompletne zničil všetky komerčne kúpiteľné ľadové čaje. V príchuti Zelený čaj alebo Rioboos sú pre mňa skvelým spoločníkom. (Maté nikdy neviem zohnať) V Bratislave sa dá zohnať v Greentree a Sushi time- prípadne určite aj inde, ale tam si ich kupujem ja :D

Omašličkované Parfumy - Nemám len jeden, ale tento rok som finálne minula môj milovaný Miss Dior Chérie, čo bol prvý parfum, do ktorého som sa kedy naozaj zamilovala. Momentálne ho nahradilo Marry me (hlúpy názov, však? ) od Lanvina, no kto vie, či mi dodá rovnaký pocit toho, že voním najlepšie, ako viem :D
pozn.: ... asi by som mala byť menší maniak na vône

Triceratops - Plastový triceratops. Áno. Zbieram ich už dlhšie za účelom výroby vešiaka na šperky, no akonáhle príde k akejkoľvek snahe o rozpílenie a prepichnutie môjho najobľúbenejšieho tvora, príde mi to nemožné. A tak sa mi množia a množia. And I am lovin' it.

Papelote - by som označila možno ako kúpu roku. Je to skvelý školský pomocník, ktorý mi pomáha nestrácať perá. Je tiež veľmi efektný a pekný (môj je už zafúľaný) a budí v radoch spolužiakov záujem o jeho ochytanie. A vo mne budí záujem o písanie si poznámok.
... alebo aspoň kreslenie na jeho prázdne strany, keď už ich má....

Rukavice - Áno, je to super kúpa! Hlavne keď máte mini ruky, ako ja. Fakt fakt, že mám tie najkratšie prsty, aké ste kedy videli. Porazia ma aj 8 ročné deti. Je to smutné.
Kupujem si rukavice v detských oddeleniach, čo ma odsudzuje k Hello Kitty.
Ja neznášam Hello Kitty.
Tieto sú "dospelácke" a asi sa im pokazil stroj, keď mi sedia.

Hodinky - Sú značky Saphire a ukoristila som ich na blšáku. Krásne, lesklé a nestáli ma veľa.

Ozdobné lepiace pásky - Používam ich na všetko a sama tým seba trocha desím

Party - Značná časť mojich zárobkov putuje do zábavy v podnikoch. Swing time či Retro v KC Dunaj, alebo 90te roky v Loft-e boli jedny z najlepšie utratených peňazí môjho roku. Fakt.
Nie som Party woman. Ale lepšie sa zresetovať neviem.

Šablóna zo zvieratkami - prvým šokom bolo ,že ešte existujú. Hneď po ňom následoval brainstorming, ako ich využiť...a následne som si už domov odnášala takmer všetky zvieracie šablóny, čo v obchode boli.
Ak sledujete môj blog a moje DIY, nemôžete prehliadnuť moju posadnutosť zvieracím patternom.
Asi si tým nahradzujem fakt, že som nikdy nemala rada všadeprítomné zvieracie vzory, ale mám nutkanie nosiť na sebe zvieratká. Vďaka týmto šablónam vznikli brošne, potlače na tričká a knihy omnoho rýchlejšie

Planéta 220 - I am not from this planet odznak rozhodne nie je posledná vec, čo od nich mám, ale zadovážila som si ho na skvelej vernisáži tohto projektu v galérii Satelit a neskôr som ich navštívila aj v New Spirite. Zbožňujem ich.
.
Grape - K tomu netreba veľa. Komu by tam bolo zle?

Pohoda - Rovnako ako grape, mimo príšerných páľav je to tam ako ideálny ekosystém.

Tetovanie -  Môžem si to vyškrtnúť z Bucket listu a vymýšľať miesto na nové. Pretože ja som s nimi neskončila.

Puzdrová sukňa - Nie je to žiadna novinka, žiaden ojedinelý módny trend tohto roku. Nie. Obyčajná elastická čierna sukňa hodiaca sa k opätkom rovnako, ako k conversom. Bol to asi najčastejšie nosený kus môjho šatníka práve vďaka svojej pohodlnosti a neskutočnej kombinovateľnosti so všetkým. Či už som ju nosila s blúzkou, alebo omnoho častejšie s tričkami s bláznivou potlačou, bola som v nej sama sebou a prešla som v nej kus sveta.


UFF.