zahlavie

zapisky foto diar diy podniky

sobota 16. februára 2013

Ako obzvláštniť nie príliš vydarené fotografie, spôsob č.1

Niekedy sa to stane. Fotky sa nevydaria, nie sú také, aké by ste si želali, alebo sa ľudia na tých podarených tvária divne.
Či len chcete fotky oživiť, alebo obzvláštniť.
Ja sa s fotkami hrám často a tento článok by som chcela venovať svojmu obľúbenému zapatlávaciemu spôsobu.
Nie, tieto fotky nie sú nič, čo by ste ukazovali kamarátom ako svoj vrchol tvorby.
No občas je fajn si tvorbu nejakým spôsobom oživiť.

Pri tejto príležitosti často používam photoshopové brushe. Zoženiete ich na deviantarte, alebo na miliónoch iných stránok, stačí do googlu zadať photoshop brushes.
Sú ich množstvá. Môžete si namaľovať vtáčiky, známky, domčeky, fraktálne kvety, aj čokoľvek možné.

Tu sú príklady, ako ich používam napríklad ja.




utorok 12. februára 2013

DIY- Čelenka Jablčnica

Máte radi jablká? Ja ich milujem.
 (asi ako skoro všetko ovocie okrem čučoriedok a ananásu)
Napriek tomu, že jablká sú záležitosť skôr konca leta a troška depresívnej jesene, ako znak hojnosti, maškrty a tak všetkého nevyzerajú vôbec smutne.
Ba naopak, rozveselia v zimnom dni a dodajú energiu. Aj keď iba umelé.

Nápad na čelenku vznikol ihneď, ako som ich zbadala. Musela som ich mať.
Stáli 80centov za zväzok a vyzerali awesome! (kúpila som ich tuším v Kulle, ale ktovie, či tam ešte sú)
Na čelenku však netreba nutne jabĺčka. V záhradníckych a dekoratérskych potrebách je vždy kopa hlúpostičiek, ktoré slúžia na skrášlenie vencov a kytíc, tak prečo nie vlasov, všakže? :)

Takže, ak by ste si podobnú chceli vyrobiť, nech sa páči, tu je môj návod. 
Aj keď znova, je veľmi jednoduchý a určite ste si ho vydedukovali aj sami :)
(ja osobne nemám príliš v láske náročné DIY návody. Vždy ma to odradí. Najnáročnejšie veci si vždy aj tak vymyslím sama...)

prvý krok je logicky, omotať jabĺčka okolo čelenky, aby dávali želaný tvar. a ono to je v podstate hotové. Ja som ale pokračovala ďalej....

Druhý krok nie je povinný, ale ja by som ho odporúčala. Zafixovať drôtiky tavným lepidlom. Nebudú vás tak ani pichať do hlavy, ani sa odliepať. Keď lepidlo schne, môžte ho tvarovať ako chcete. Ja som to chcela ako strapaté hniezdo, ale kľudne ho môžte uhladiť. Prípadne omnoho elegantnejším riešením je naniesť jednu vrstvu pozdĺž spodku celej čelenky a následne zalepiť stužkou rovnakej šírky.
Ja som ale zvolila look strapatého hniezda a jemne som to rozcapkala.

Ďalší krok je pre tých, ktorým sa to lepidlo skrátka nepáči, ale chceli mať čelenku pevnejšiu. Rozhodla som sa použiť striebornú akrylovú farbu (fakt praktická vec, používam ju takmer vždy, keď chcem niečo zapatlať, oživiť, alebo obnoviť. Veci skrátka vyzerajú pekné, keď sú strieborné :D )


Počkajte, kým farba zaschne a máte hotovo. ľahké, no nie?
Zo zvyšných jabĺčok sa dajú vyrobiť rôzne ozdoby. Napríklad aj sponka...




pondelok 11. februára 2013

Dress up whole family

Máme takú rodinnú tradíciu. Robiť si vlastný karneval.
Kým pred pár rokmi sme si všetci užívali spoločného tanca a blbnutia, teraz sa sily upreli na program pre najmenších, keďže sa nám nejak množia.
Nemám rada deti. som špeciálny exemplár ženy a už som sa s tým zmierila.
Ale i tak na rodinné oslavy rada prídem, i keď to znamená, že budem v obkolesení množstva detí.

Veď keď sa celá rodina prezlečie, je to predsa super, no nie? :D







piatok 8. februára 2013

Islandic me

Keď ešte o tretej ráno stále makáte na seminárnych prácach, robili by ste všetko možné.
A tak recyklujete fotografie. Patlete ich a hráte sa.
Vznikajú divné pokusy, aj pokusy o čosi úspešnejšie.

Nech sa páči, 2 fotografie, ktoré ste tu mohli vidieť už skôr, len v inej úprave.

Mám vo vlasoch Island. Hell yeah.



pondelok 4. februára 2013

Filmy na daždivé, dni plné sentimentu

Konečne mám takmer voľno.
Super super pocit.
A keďže predpokladám, že už máte volnejšie dni aj vy, rozhodla som sa, že konečne začnem s filmovou rubrikou, ktorú som chcela začať už dávno.
Nebudem vám však predostierať len svoje najobľúbenejšie filmy všetkých čias a podobne.
Rozhodla som sa začať troška inak.

Toto je hlavne článok pre dievčatá :). Nie, nejde o Rosamunde Pilcherové, ani nič podobne.
Ide o to, že raz za čas, hlavne teda raz za mesiac(:D) mi zostane ctlivo a trocha sentimentálne.
Rada vtedy pozerám filmy, ktoré možno nenesú najhlbšiu zápletku, ani najväčšie životné múdra, no majú všetky rovnaké charakteristiky.
Sú pekne natočené- viete čo tým myslím... niekedy si rada pozriem film už len preto, že je pekne esteticky natočený a plný fotogenických záberov.
Nemajú šťastné konce- Asi som divná, ale naozaj nemám šťastné konce. Myslím, že človek má väčší dojem z filmu, keď na konci zostane trocha smutný. Šťastné konce ma v týchto chvíľach rozčuľujú a prídu mi patetické (to mi prídu ale vlastne skoro vždy)
Majú nejakú romantickú zápletku- To patrí k tej sentimentálnej časti môjho ja. Je to asi jediný čas, kedy sa mi chce pozerať filmy, ktoré sa týkajú lásky a vzťahov.
Nie sú príliš zložité - pretože mi je smutno, chcem sa len túliť k môjmu teplému termoforu a nemám chuť rozmýšľať nad extrémne zložitými zápletkami. Nie, nejde o bezduché filmy. Len sa nejedná o žiadne psychothrillery a detektívky, ktoré sam i vtedy skrátka riešiť nechce.

Takže, ak vám je niekedy ubolene, smutno, sentimentálne a skrátka veľmi špecificky asociálne a hladáte práve toto od filmu, toto sú moje typy.
Nie sú to filmy, ktoré by mi zmenili život. Ale nie vždy chcete vidieť film, ktorý vás zmení, no nie? 


P.S.: Party Monster a Waking vision majú ináč skvelý vkus na filmy!

Restless
Tento film rozoberá príbeh smrteľne chorého dievčaťa s veselou povahou a chlapca siroty so zložitým charakterom. Napriek tomu, že normálne nefandím príbehom o smrteľne chorých, ktorí sú chcú ešte užívať život a podobne, pretože obvykle podľa mňa sú skrátka spracované spôsobom, ktorý mi príde patetický a klišé, tento film sa na niečo také nehrá. Vlastne sa tu ani nesnažia o žiadne neobvyklé zážitky. Ide o  zachytávanie života tejto dvojice, ako sa postupne zamilovávajú a vyrovnávajú sa so situáciou. Príbeh je popretkávaný vzťahom chlapca s duchom Japonského harakiri pilota, ktorý sa zdá nemá žiaden význam, ani náväznosť, až kým nepríde koniec...
Môj priateľ tento vzťah s duchom, záľubu hlavnej postavy v pohreboch a podobné drobnosti pripísal inšpirácii Fight Clubom, ktorú by som si tam ja nevšimla, no prem ňa je to skôr plus :D


An Education
Tento film je veľmi špecifický. Napriek tomu, že sa jedná o príbeh lásky staršieho muža a mladšieho dievčaťa, mám pocit, že v kinematografii je len veľmi málo príbehov, ktoré skončia takto. Nie ideálne.
Je to príbeh mladého dievčaťa, chodiace na dievčenskú školu, žijúce v malom mestečku v puritánskej rodine. Veľa číta, miluje hudbu a ako mnohé dievčatá, sníva o bohémskom živote vo veľkom meste.
A nakoniec sa jej to i splní. Stretne pekného, staršieho muža, ktorý jej tento žiarivý svet predstaví.
Opustí svoju rodinu, skončí so svojou školou a nechá všetkého, len aby ho nasledovala. (Aj vy sa s týmto scenárom stretávate aj v reálnom živote?)  No všetko ideálne raz skončí a dievča je hodené do krutého sveta. Celé je to hodené do 60tych rokov, no napriek tomu je to príšerne aktuálne ešte stále.
Ženy sa asi nikdy nepoučia, čo? :D


Factory Girl
V tomto filme síce nie je hlavnou zápletkou milostný príbeh, ale ide o životný príbeh skvelej Edie Sedgwikovej. Ukazuje cestu od obyčajného veselého dievčaťa s obrovským osobným čarom až po drogovo závislú trosku   bez peňazí. Príbeh dievčaťa, ktoré zničila sláva, bohémizmus umeleckého prostredia a svojím spôsobom aj Warhol, ktorý ju preslávil a urobil z nej ikonu.
Niekto tento film zatracuje, niekto ho má rád a ja patrím do druhej skupiny. Videla som ho prvýkrát keď som mala asi 15 a odvtedy sa k nemu celkom rada vraciam.


Annie Hall
Túto Woody Allenovku asi videli všetci, ale aj tak ju sem zaradím, pretože ako jediná z tohto výberu naozaj patrí medzi moje najobľúbenejšie filmy. Možno je to Woody Allenom, možno reálnym zobrazením vzťahov spojeným s obvyklým sebakritickým a ironickým vtipom Allena.
Je o príbehu vzťahu Woody Allena s Annie Hall, pričom obaja samozrejme majú svoje problémy a odlišnosti. Vzťah ale postupne povädne, ako sa to často stáva a aktéri postupne prechádzajú cez hnev k tomu druhému, cez pocity pochybností, či bolo správne sa rozísť, až po konečné zmierenie sa.
Je to snímok, ktorý si rada pozriem, keď mám pocit, že môj deň bol zbytočný, alebo kompletne celý zle, pretože nezáležiac na tom, v akej časti života sa práve nachádza, vždy si tam nájdem niečo, čoho sa viem chytiť.



One Day
Najpatetickejší asi z celého výpočtu a možno aj najznámejší. Najskôr som čítala knihu, pretože som ju dostala. Keďže ju písal chlap, dala som tomu šancu a nakoniec som bola celkom rada. Síce zvyknem čítať iné veci, veľmi sa mi to páčilo. Vďaka mužskému pohladu to nebolo prehnane romantické, prehnane uplakané, ani nič podobné. Bola to pre mňa zmena a tak som sa rozhodla pozrieť si aj film.
Na začiatok treba povedať, že to, čo kniha povie vecne, takmer bez romantiky, vo filme skrátka romanticky vyznieť musí a napriek tomu, že konečný výsledok pôsobí romantickejšie, než samotná kniha, nie je to zlá filmová adaptácia. Kniha je písaná zaujímavým spôsobom. Vždy zobrazí len jeden deň z celého roku v života tejto dvojice a ukazuje, ako sa z ich vzájomnej, trocha divnej a náhodnej noci vstalo celoživotné priateľstvo a nakoniec i láska. I keď možno príliš neskoro.
Život oboch sa vyvíja. Kým jeden stúpa, druhý stagnuje. Kým jeden klesá, druhý sa hľadá. Ukazuje nie len vzťah, ale aj cestu dvoch ľudí, čo sa snažia zistiť, čo od života chcú.