piatok, 22. apríla 2011

Niečo by ma mohlo zožrať. Takto by sa žiaden ľudský jedinec nemal trápiť. Mor na všetky choroby, nech vedia, aké to je! :D Správne, Calwen leží v posteli pod miliónom perín, nemôže pomaly hýbať spodnou časťou tela pod ťarchou veľkej duchny z čias mojej prababičky a nadáva na všetko živé. Malebný stav, len čo je pravda.

Ešte aj ten čaj najprv chladne svinsky pomaly a zakaždým mi obarí jazyk, no tá príjemná teplota pominie za pár sekúnd. Neviem či doslovne, ale rozhodne to robí naschvál. Hovado.

Ani nedočiahnem na steny, aby som od nudy mohla obhrýzať steny. Krutý to životný údel. Môžem akurát pozerať von oknom, ako krásne praží slniečko na rozpálené telá okolo idúcich a potichu, alebo i nahlas vulgárne nadávať. Aj tak ma nik nepočuje. A ak by aj hej, môžem sa vyhovoriť na Turettov syndróm. Že už aj ten moje úbohé telíčko postihol.

Čítali ste už niekedy sebalútostnejší blog? Áno? Kde ? Kto ma predbehol? Tak som sa snažila! :D:D