štvrtok, 27. júna 2013

Už od mala som pohŕdala princeznami. SMRDIA.


Dnes takto Narcisticky.
Nejde mi spať, aj keď zajtra od rána pracujem. Tak sa hrám.
Niektorí už máte voľno dlhšie, ja až od utorka. Som šťastná ako malé šteňa, ktoré dostane novú hračku. Pískam, krochkám a štekám od spokojnosti.
Mimo chvíle, kedy nepracujem. Čo zatiaľ bolo od utorka asi tak pol dňa.
Nevadí.
Pre tých, čo to ešte neviete, už niečo cez rok kuchtím v Bistre St.Germain a aj keď túto prácu robím s láskou a oddanosťou najsamväčšou (haha. Ale nie. Mám to tam rada. ), tak značne vyčerpáva.
To ale neznamená, že ma tam nemáte ísť pozrieť. Šup šup, nazerajte do kuchyňky, či ma neuvidíte nadávať, prečo ľudia nejdú do Burgerlandu.

p.s.: Tá staronová paniky týkajúca sa koncu Google friend connect... čo to ako reálne má zmeniť, či ako? Asi som to nepochopila, ale nechce sa mi prílišne podnikať nejaké kroky proti tomu.
 



utorok, 11. júna 2013

Floral kitch

Maky. Tie červené kvety na poli sú príšerné klišé. Yeah.
Fotky v nich ani nepotrebujú úpravu saturácie pre ľudí, čo majú radi svoje fotografie žiarivé, ako vianočný stromček a veľkonočná výzdoba dokopy (Takže.. nie pre mňa :D)
Oni proste žiarivé sú.
Aj tak bola zábava fotiť tento jemný gýčik.
Ono to naozaj vyzerá na pohľad pekne. Z auta. Pole plné červenej buriny.
Ono to je naozaj v skutočnosti celkom pozitívne.
Aj keď je to jedovaté.






A ako bonusová... zabudli sme si síce vziať závoj, no, v čare červených kvetov a trúbiacich áut (Tie kvety totiž rastú pri ceste. Pretože chcú. Asi. ) ma požiadala o ruku. Och.



nedeľa, 9. júna 2013

Kuba. Tam, kde rum chutí lepšie, ako voda.

Ako som sľúbila, ďalšia zásielka z Kuby. Pár mesiacov opozdená. Nevermind.

Kuba bola sentimentálna. Chvíľami nepríjemná, chvíľami raj na zemi. Niekedy ste mali pocit, že by predsa len niečo z toho Hriešneho Tancu 2 mohla byť pravda (Nie je. Fakt... proste nie) a v zápätí sa znova utvrdíte v tom, že je to Hollywoodsky bullshit. Nechápala som, prečo by tu ľudia chceli dobrovoľne žiť, no chvíľami mi prebleslo hlavou, že by som to asi prežila.
Je veľmi rozporuplná. Lenivá a pohodlná. Neverím, že je tak rozpadnutá a zničená len "vďaka" štátu, ale je mi jasné, že ich režim nie je iba politickou záležitosťou.
Je to zvláštna krajina, ostrov i ľudia. Niektorí ich milujú, niektorí nevedia pochopiť.
A asi to tak má byť.



Pre viac fotografického spamu, kliknite pod perex

štvrtok, 6. júna 2013

Scribble, scribble

Druhý spôsob, ako jemne bezvýznamne zabiť čas miesto toho, aby ste sa učili je čarbanie. 
Yeah. Všetci to poznáme. 
Máte poznámky, skriptá, čokoľvek z čoho sa učíte... a pero. 
Poznámky sú veselšie s ilustráciami, všakže.
Tento rok som to posunula trocha ďalej. Akožto moje testy sa zakladajú hlavne na vizuálnej pamäti obrazov a architektonických počinov, všetko som si to narvala do tabletu v snahe predísť tomuto kresleniu po všetkom, čo chytím. 
...A tiež som nechcela zabíjať stromčeky.
My bad. Na tablete sa to dá tiež. 

A... yeah, nie som v tom príliš dobrá :D
Ale ďalší spôsob zabíjania času je práve blogger a jeho jemné zneužívanie, tak to tu aj tak skončí.
(Ale na druhej strane, už som len krok od upravovania stoviek fotiek z Kuby, tak sem možno dám aj niečo zmysluplné, sľubujem :D) 

p.s.: Uhádnete, ktorá som ja ? :D


streda, 5. júna 2013

Queen of procrastination

Skúškové.
Poznáte to. Pred vami kopy učiva a vy aj tak pozeráte do stropu, maľujete si nechty, striháte si vlasy a dokonca aj upratujete len, aby ste sa tej kope vyhli.
Ja zvyknem pozerať hlúpe seriály a filmy, browsovať v e-shopoch, prezerať pinterest a hlavne skúškať každú kravinu, na ktorú pri tejto ceste narazím.

Takže, prvý spôsob, ako zabiť úspešne a úplne bezvýznamne čas a stať sa kráľovnou prokrastinácie je tu.
Virtuálne make-overy... ako fakt. Samé celebritky z najretardovanejšími účesmi a ešte retardovanejšími spôsobmi, ako mi nesedia. Ou yeah. Práve som zbytočne zabila niekoľko hodín...
Gratulujte mi.
Vivat skúškové :D

(Aneb, pôvodne som chcela skúsiť krátke vlasy, ale všetky krátke vlasy vyzerali viac, než hlúpo. Tak ma tu máte s rôznymi farbami na vlasy)









sobota, 1. júna 2013

Piváreň Omama

Úprimne povedané, plánovala som toľko rád a typov na podniky, kam ešte ísť, no po pravde vždy zabudnem vziať fotoaparát. Preto teraz, keď som mala v meste s fotoaparátom robotu a skočili sme predtým na pivo, rýchlo som neváhala, nech niečo pre vás mám.

Zatiaľ, čo pri kaviarniach si často vyberáme podľa toho, ako kaviareň vyzerá, pokiaľ sa chystáme na pivo, často na výzor podniku zabúdame a rozmýšľame hlavne nad tým, aké pivo kde ponúkajú. Nechcem tým povedať, že Bratislavské pivárne sú škaredé. Nie. Ale predsalen ku mne nijak neprehovárajú. Na rozdiel od Omamy.

Omama je milá, malá piváreň na Sasinkovej ulici (Za Medickou záhradou, neďaleko budovy polície- pozn.:nie tej pri dvoch levoch)
Je to tiež malé múzeum reklamných plakiet.
Problém s ním je, že je temer vždy plná. Naozaj naozaj, niekto tam neustále je a treba prísť celkom skoro, ak si chcete sadnúť. Na druhej strane, tento podnik nebýva príliš dlho otvorený, myslím, že tak do desiatej večer. No je tam vždy veľmi príjemne. Chodí sem veľa starších štamgastov, i ľudí po práci, ktorí sa prišli uvoľniť. Nechodia sem teda davy teenagerov na to, aby robili bordel. Zniem, ako stará babička, ale niekedy je to fajn, oddýchnuť si od.... eh niekedy aj seba :D

Ponúkajú tu i celkom chutné jedlo.. Ale tvrdý alkohol majú trochu drahší (akožto je to piváreň, predpokladám, že si ich tam dáva málokto) Ponúkajú pivo Ferdinand a mimo toho často rôzne pivá z lokálnych malých pivovarov :)

Och, a áno, tým, čo vadí fajčiarsky dym, celý podnik je nefajčiarsky. má však fajčiarsku miestnosť, takže fajčiari nemusia byť vyhnaní do tohto šialeného počasia :)