zahlavie

zapisky foto diar diy podniky

utorok 17. decembra 2013

My year in selfies

Ešte síce nie je koniec roka, no i tak postupne rekapitulujem.
Mám vo štvrtok skúšku, tak asi preto.
Hľadať nové a nové spôsoby prokrastinácie, to je moje.
Temer rok za mnou a ja som zmetená. Toľko zmien a udalostí. Zážitkov a výletov.
Chcem len povedať, že bol naozaj fajn.
Na začiatku roka som si povedala, že sa chcem postupne stať takým dievčaťom, ktoré by som sama chcela spoznať. Takým človekom, ktorý by ma inšpiroval, ak by som ho stretla.
Ešte tam nie som. Ani trocha. Ale kdesi na tú cestu som sa vydala.
A ktovie, kam sa dostanem ten nasledujúci rok.

Aký bol ten váš?
Splnili ste si "predsavzatia", či ste sa nechávali unášať prúdom?
Či nebodaj obe? :)

P.S.: Toto sú všetky selfies, ktoré som tento rok vytvorila. Prekvapilo ich bolo viac, než som myslela.
... a menej, než som dúfala kvôli plnohodnotnejšiemu článku :D






utorok 10. decembra 2013

Aloe Vera na dušu

Keďže je každý môj deň naplnený prakticky na maximum, napriek tomu, že chodím na umeleckú školu, z nedostatku času sa stáva, že človek kreatívne zakrnie.
Určite aj vám sa stáva, keď niečo dlhšie nenakreslíte, nenapíšete, nezaspievate, keď príde chvíľa, kedy by bolo treba niečo také urobiť, zrazu sa cítite vyhorení až do tla.
Zakrnieť je krásne slovo. A tak nepríjemný pocit.
Snažím sa mu vyhnúť veľmi jednoducho. Každý deň urobiť nejakú maličkosť, krezbu na nudnej hodine, náramok zo zvyškov pokazeného, čo mi ostal v bordeli na stole a podobne.
Hlavne si momentálne ordinujem aspoň jednu foto denne.
Len pre istotu. Aspoň mobilom ak nemám fotoaparát po ruke. Aby som nezabudla.
Nejde o umelecké počiny. Len zaznamenávanie každého dňa.
Už len preto, že fotografia sama o sebe často znamená všímať si krásy okolo a v preplnených a uponáhľaných dňoch na to nie je ani štipka času. Preto sa občas zastavím a cvaknem.
A to mi dodáva optimizmu

A čo vy? Ako bojujete proti kreatívnej únave a zlej nálade?
... a bojujete vôbec, či to len ja som ako také raždie, čo sa rýchlo vzplanie a rýchlo vyhasne? :D

p.s.: Môj mobilný photodiary sa nachádza mimo instagramu i na stránke http://calwen.vsco.co/
(Som veľký ich presetov na Lightroom, tak som sa app na android značne potešila.)


piatok 6. decembra 2013

Zimný prieskum VŠVU

Týmto by som vás pozvala na Prieskum na VŠVU kde možno budem aj ja s týmto superlame adventným svietnikom pre ľudí s divnými OCD úchylkami, ako mám ja.
Prieskum sa koná 13.-15.decembra predpokladám vo všetkých budovách VŠVU. Mňa nájdete na Drotárskej, na treťom poschodí, prvé dvere doľava- Som sucker na čísla tried. Aj tak ma nenájdete tak ľahko, pretože tá škola je horšia ako Rokfort a Eurovea dokopy. Človek sa vždy vynorí inde, než pôvodne plánoval. Tak príďte, uvidíte aj kreatívnejšie záležitosti. Fakt fakt.



piatok 15. novembra 2013

Izbové metamorfózy

Hektické časy a chvíle neustávajú a predpokladám, že tak skoro ani neustanú.
Rada by som písala o svojom živote, no mám neblahý pocit, že by vás to príliš nebavilo.
Ono ani mňa to chvíľkami nebaví.
Nie, že by som neštudovala to, čo ma baví.
Ale kdesi na pol ceste medzi Drotárskou a Gondovou, na tej ceste medzi dvoma školami, ktoré si nie sú tak vzdialené a aj tak pendlovanie medzi nimi trvá minimálne pol hodinu - si zrazu uvedomíte, že už ste vyčerpaní.
A to ešte ani nie je skúškové.

Nechcem sa sťažovať. Jem to, čo som si navarila.
Len mi niekedy chýba kúsok pokoja.
Taký ten kúsok, čo rozdrásate na cucky nejakou skvelou akciou, výletom či party len preto, že na to máte energiu.
Ja vo svojom voľnom čase len ležím.
A snaha o zabývanie sa v novo-vymaľovanej izbe je jediné, čo som mimo školy za posledný čas urobila.

K polaroidom - zovšadiaľ sa teraz na nás valí Printic "s úžasne lacnými" polaroidovými fotkami a ja sa musím spýtať- REALLY?! 79 centov za jednu malú fotku? Viem, že sa darovanému koňovi na zuby nepozerá, je mi úplne jasné, že zadarmo pre bloggerov je to super a rovno z telefónu je to praktické, ale nech sa nik neohradzuje tým, že je to lacné. Za 60 centov máte v hociakej tlačiarni vytlačenú A4 laserovou tlačou na krásnom, tvrdšom lesklom papieri. Na ten papier sa vám takýchto printicov zmestí aj 6 (4 ak ste nešetrní a nepraktickí, ako ja:D)
Jediný problém s tým všetkým je to vystrihnúť. Voilá, zrazu máte na celú stenu polaroidov
(A pokiaľ máte doma tlačiareň lepšiu tlačiareň a investujete do kúpy tlačiarenského fotopapiera tak, ako ja, tak aj za menej a ešte sa budete tešiť na to, čo si vylačíte nabudúce, pretože vám papiera kopa ostane)

A ako si doma taký polaroid vytvoriť?
Jednoducho. Pre tých technicky nezdatných a nemajúcich photoshop je tu možnosť online, stačí troška pogoogliť, napríklad tento generátor
A tí, čo vedia s photoshopom, existujú desiatky akcií, ktoré vám ich realisticky vytvoria
Napríklad tento

Don´t worry, nie je to ani z polovice tak pracné, ako v tejto zime vstať a ísť si na poštu po vytlačené printic polaroidy (i keď asi chodia do schránky) :D





Aj vy máte nutkavú potrebu robiť si na poličkách zátišia? :D



sobota 9. novembra 2013

Neznesiteľná ľahkosť bytia

Language... has created the word 'loneliness' to express the pain of being alone. And it has created the word 'solitude' to express the glory of being alone.

Unlike a drop of water which loses its identity when it joins the ocean, man does not lose his being in the society in which he lives. Man's life is independent. He is born not for the development of the society alone, but for the development of his self.







streda 30. októbra 2013

Instantné spomienky

Som vyhorená a takmer mŕtva.
Tak to tu pravdepodobne bude vyzerať celkom dlho, keďže stíham ledva existovať.
Dnes mám 21.
Som stará a všade legálna.
Trochu depresívne a troška fajn.
Už som sa asi zmierila s faktom, že mladšia už nebudem.
V srdci však mám stále 17, takže sa ma kľudne ďalej pýtajte na občiansky.
Ja sa vždy poteším :D

Prinášam vám instagram mix, pretože to je jediná vec okrem bielej kocky na bielom pozadí a svatby, čo som ako tak fotila. Smutné, ja viem.




  



  

pondelok 30. septembra 2013

Diary entry

Tak a je to tu.
Mám dve školy.
Nič nestíham.
Radujem sa.
Nadávam.
Smejem sa.
Kričím.

Tak nejak sa mi tieto protichodné pocity stali dennou rutinou. Na jednej strane som šťastná, že si idem za tým, čo som vždy chcela. Že dokončujem bakalársky ročník na škole, ktorá mala úroveň a nemala som vďaka nej pocit premrhaného času napriek tomu, že je dosť ťažká.
Na druhej strane sa mi rozvrhy krížia takým spôsobom, že viac už ani nemohli. Mám pocit, že nestíham nič poriadne a zároveň môj voľný čas vypĺňam bezduchým ležaním v snahe nahnať energiu na ďalšiu existenciu.
Napriek tomu neľutujem.
Zatiaľ.
A som pripravená na všetko.
Len som sa na chvíľku musela posťažovať. Ukázať vám ťažkosti života ťažko študujúcej dievčiny ktorá nevie, kedy má dosť.

Welcome to my world.

A pretože viem, že vám chýbala moja lovely face, na počesť toho, že mi znova raz nechytila farba na peknú čokoládovú farbu, ale tmavú čerň, som vám prichistala zopár fotiek z praslávnej webcamery.
Ale nie len tak obyčajnej.
Pohroma si totiž zaobstarala po 6tich rokoch konečne notebook, ktorý neváži 10 kilo a jeho baterka vydrží viac ako 20 minút.
Takže historicky, prvé fotky na blogu práve z neho. Tramtadadááá









utorok 3. septembra 2013

Stockholm memories

Štokholm bolo nádherné mesto. Plné historických budov, morského vánku a zelene.
More tu nie je slané.
Cesty tu sú čisté.
Ulice o dvanástej prázdne a hneď z rána plné.

Možno to bolo nedostatkom socialistických budov, čistými ulicami a drahým alkoholom, no toto mesto napriek svojej nádhere a krásnemu, pohodovému pocitu- moje srdce vzalo menej, než som niekde v kútiku duše čakala. Škandinávia ako taká bola vždy mojím cestovateľským snom a určitý čas som i uvažovala o štúdiu v Dánsku. Napriek tomu som si čím ďalej, tým viac uvedomovala, že som viac temperamentná, bordelárska a fascinovaná urbanistickým chaosom na to, aby som sa cítila "ako doma". Štokholm bol ako vystrihnutý z IKEA katalógu. Krásny. Chcete si ho ochytať, všade sa odfotiť, ale ak by ste tam bývali, predsalen, nevyzeralo by to tak dokonalo. Každý podnik je tam krásny, až sa neviete rozhodnúť, kam sa usadiť. Každý je skvelo zariadený.
... Avšak, je potom nejaký výnimočný?

Napriek tomu to bola nádherná skúsenosť a veľmi rada sa tam vrátim znova a znova :)







Viac fotografického spamu pod perexom

nedeľa 1. septembra 2013

Budapest, I love you

Budapešt bola čarokrásna. Bolo to jedno z miest, od ktorých som nečakala tak veľa a tak mi vyrazila dych plnou silou. Áno, stala sa jednou z mojich urban lások a som šťastná, že mi nie je tak vzdialená. Vypravím sa do nej totiž ešte veľmi veľa krát.
Nečakala som temer nič a na oplátku ma obdarila toľkým šťastím, že jej to asi budem musieť ešte dlho splácať.
Kúsok srdca mi tam asi navždy zostal. Tak tak.

A čo vy, máte nejaké mesto, do ktorého sa vždy radi vraciate?