zahlavie

zapisky foto diar diy podniky

pondelok 23. januára 2012

Každodenné maličkosti

Každý má veci, čo zo sebou zvykne nosiť 90% času. Či už sú to dámske záležitosti, alebo len kopa drobností, ktoré pri sebe skrátka mať musíte, inak by sa zem prestala krútiť a všetko by sa rútilo do záhuby. Tak. Toto sú veci, ktoré sú s nastupom nového roku zväčša nové. No aj keď ich nahradia iné, zloženie obsahu mojej kabelky/batoha/ čohokoľvek sa nijak extrémne nemení. 
Dobrá kniha: Vždy musí byť. Táto je konkrétne Strašidlá od Chucka Palahniuka.
Fotoaparát: Jeden z mnohých. Aspoň.
Náhradná rolka filmu: Ten otravný moment, kedy vyfotím posledné políčko filmu a predomnou je cleý deň... treba sa poisti.
Diár: Tento je už 2012 a je od Macka Pooh. A je najsamlepší.
Tablet: Pretože smartphony sú "too mainstream" (aneb, ježiško bol ku mne štedrý a mne sa seriózne pestuje závislosť) Mám v ňom knihy do školy, ale aj tie, čo mi rozširujú obzory. Okrem iného. ľúbime sa
Dáždnik: Tento mini je skvelá vec. Zmestí sa všade
Odznak z PupaArt: Červená čiapočka. Moja srdcová. Nie, že by som ho nosila všade, ale mám ho fakt často
Voňavka : lebo voňať predsa musím. Táto konkrétne je Scarlet od Carachel
Rúž: nech mám nejakú farbu. Červený a oranžový. Rakúska značka, ktorej meno si nepamätám a na obale nie je, no mne vyhovuje
Diár: Moleskine od priateľa. Je bez riadkov a vždy k nemu nosím ceruzku, alebo aspoň pero. Na kreslenie
Mobil: No lebo, kde by sme bez nich boli, že jo.
Špička na cigaretu: nie som fajčiarka. Ale zvyknem ju so sebou nosiť. Bol to darček a má ten dar, že aj pri takej dekadentnej činnosti pôsobím vznešene. Tak :D


sobota 21. januára 2012

If you can't make it good, Make it romantic.

Vždy som sa na nich smiala. Romantické filmy z nám všetkým známeho Hollywoodu. Vždy najšťastnejšie happy endy, láska až za hrob a ešte ďalej, veľké zamilované gestá a o to väčšie žiarlivostné scény.  ALE. Ono to nie je až taký ľahký džob, byť postavou v romantickej komédii, nad ktorou množstvo teenageriek slintá na koberček a následne ich po ich zhliadnutí budia vlhké sny a oni vyskakujú do sedu s výkrikmi „Áno, áno, vezmem si ťa!“

Vezmime si ako prvých pánov. Klasický hollywoodski hrdinovia nemajú problém vyvraždiť celý mafiánsky klan, len aby zachránili svoju milovanú. Nehovoriac o tom, že dokážu čo to pozabíjať s perom a ak ich zasiahne nejaká guľka, tak len do ramena. Aby sa nepovedalo. Veď jazvy sú sexy. A tie spôsobené záchranou jeho životnej lásky sexy na druhú. Do konca života bude zhadzovať nohavičky akokoľvek ju uvidí. To je celkom fajn deal, nemyslíte?
Ale toto nie je ten ťažký životný údel, ktorý som myslela. Nie nie. Ten ozajstný čaká ten zvyšok mužského pokolenia v Hollywoodskej brandži. Ono totiž, zvesti o zachraňovaní života sa šíria celkom rýchlo a ženy o tejto špeciálnej ability menšinovej časti mužského Hollywoodskeho pokolenia dobre vedia. Zaujať ženu v romantickom filme teda nie je žiadna hračka, pokiaľ nie ste školský quaterback a.k.a kapitán basketbalistov a.k.a super trblietajúci sa upír. Tí sú očividne očipovaní vesmírnymi jaštermi a voperovanými magnetmi na ženy. Chápete. Aby tvorili dokonalé jašteričie mláďatá.
Ale ako všetci vieme, romantické komédie obvykle nie sú o borcoch, čo dostanú všetko, čo chcú a ešte tri dávky naviac. Nie nie. Tie sú o lúzroch, čo majú aj po tomto všetkom sny o veľkej láske a budúcnosti. Aj po zabíjajúcich frajeroch a superkrásnych fešákoch, z ktorých by mala priemerná teenagerka dostať aspoň diabetes pri prílišnom dávkovaní. Tak títo chlapci, tí majú teda ťažký život plný tortúr. Nielenže ich tie hollywoodske kosti nechcú, oni ich aj odmietajú všakovakými spôsobmi, ktoré sú buďto originálne, alebo aspoň super protivné. Viete ktoré myslím. Tie s nohami dlhými tam, kde ja mám pupok a vlasmi žiarivejšími, než slnko.

A kdesi tu prichádzame k druhej časti. K nežnejšej polovičke príbehu. Pretože ako iste viete, tie blond s nohami ako Eifellova veža bývajú väčšinou zlé a aj tak ich nik okrem zrkadla nemá rád. Také byť musia. Inak by Hollywoodsky sen o pravej láske nebol naplnený. No a kým super chlapi plodia super deti, kým hrdinovia najsamväčší zabíjajú zloduchov s ruským prízvukom, kým sa aj tí lúzri naháňajú za super ženami, ktoré aj keď zmoknú, vyzerajú prudko jebateľne, no tak tieto dievčatá si kreslia panenské jabĺčko do denníka a čakajú, kedy si ich všimne aspoň ten ich lúzer, ktorý ju hodil do friendzone. Prípadne to bolo naopak a ona sa naháňa za super sexy chlapom. V najlepšom prípade sú sexi obaja, no on je arogantný a ona nedosiahnuteľná. A ako to už býva, neznesú sa až natoľko, že sa znesú a je z toho láska preveliká.

Keď si to zhrnieme, nakoniec neprežívajú tak nereálne scenáre. Nie, scenár sa samozrejme môže stať. Ale filmy toho prorokovali celkom dosť a nakoniec z toho nič nebolo. Nie. Nie. Stále si stojím za tým, že byť Hollywoodskou postavou je ťažké. Pretože zatiaľ, čo si mi tú svoju drámu prežijeme, preplačeme, tvárime sa, ako sa nám zrútil svet, oni to majú podstatne ťažšie. Aby sa diváci bavili, tie ich sú zveličené o sto stupňov. Podvádza partnerku? Tak je to určite na ich výročie, alebo jej narodeniny a jeho prichytí celá tlupa ľudí čakajúc na to, aby mohli vyskočiť so slovami „prekvapenie“ . Žena čaká dieťa ? Zaručene bude z tej jednej noci, čo bol manžel na služobnej ceste a jej bolo smutno. A je čierne. Aby sa to trocha okorenilo. Žena sa strašne zamiluje a bác, je to nájomný vrah. Alebo tajný agent. Alebo ktokoľvek, kto má povolenie zabíjať. Nehovoriac o fakte, že filmoví hrdinovia vzťahy bez lásky nepoznajú. Nejde im to. Takže sú na túto citovú tyraniu viac menej odkázaní. Ve´d spýtajte sa Timberlakea a Kunnisovej, ako im to vyšlo.

Čo som týmto postom chcela vlastne povedať? Ani neviem. Asi Len zdôrazniť fakt, že my ľudia radi svoj život dramatizujeme. Udávame mu rozmer, ktorý by sme vlastne ani nechceli, aby mal, no stále je tu časť populácie, ktorá práve po ňom bude naivne túžiť v predstave, že takto to bude správne. A možno bude. Čo ja viem. Ja predsa nie som Hollywoodska postava...

pondelok 16. januára 2012

''In my experience, there isn't a problem that can't be solved by getting really, really drunk!''

Akoby nebol svet dosť hektický aj bez skúškového obdobia.
Verte mi. Pre tak nezodpovedného človeka, ako ja je dosť náročné robiť niečo, na čo máte viac pokusov. My, neporiadni máme tendenciu potom chodiť na skúšky len s úsmevom na tvári. Bez Absolútneho tušenia, o čo tam ide.
A aj tak nič nestíhame. Portfólio sa na mňa smeje, busty predomnou utekajú a fotoapaáty neposlúchajú. Katastrofa. Niet divu. veď je 2012. Už to tak asi bude.

Čaká ma už len jedna skúška, tak tie vázičky snáď pošlem do horúcich pekiel, odkiaľ prišli, aby ma strašili v snoch

Celkom ťažko sa píše duchaplný článok, keď ste za posledné dni nič príliš duchaplného nespravili. Tak som vám poskladala jedne inšpiračný, lebo v tejto zime a smútku treba niečo, čo nám zahreje myseľ, všakže :)



































Pinned Image

A k tej skúške? Je v stredu. Tak mi držte palce. Aj všetky končatiny. Ja môžem len povedať....


piatok 6. januára 2012

You changed scenery. Not the fucking situation.

Skúškové, Panika. Uaaa. Pridávam sa k všeobecnej nechuti, panike a všetkému podobnému. Mám dva dni na to, aby som sa naučila asi 200 strán hlúpostí obsahujúce architektonické časti antických stavieb, všetky druhy, štýly a typy vázičiek, malieb a ranokresťanských symbolov. Pre tých 5 a pol človeka na svete, ktorému to príde zaujímavé, verte mi, nie je. Na prvý pohľad to prišlo aj mne. Ale takto v kope... nie je. Ani nerozmýšľajte nad tým, že nemám pravdu. Fakt ju mám :D

Videli ste oscarový film Girl,Interrupted ? Je skvelý. vážne. Nikdy som nemala rada Angelinu Jolie, no tu som sa do nej temer zamilovala. Mám tendencie sa v filmoch temer doslova zamilovávať do bezcitnejších charakteroch. Aj keď sociopatka Lisa je zatiaľ vrchol. Ďalej Clementine Kruczinski z Eternal Sunshine of spottless mind, Summer z 500 days of summer, Domino Harvey z Domino a tak ďalej. Z nejakého dôvodu mám najradšej bezcitné hrdinky a pokúšam sa do nich prevteliť. Možno to bude mojím pretlakom empatie a tak si snažím čosi kompenzovať.

Z inej nôty, z Pentaconu mi došli fotky. Asi sa nemáme radi. Ani na statíve sa neposlúchame. No veď uznajte sami. Tie fľaky tam prirodzene byť nemali. Fotky sú esteticky veľmi príjemné, ale len veľmi málo vypovedajú o tom, čo tam pôvodne malo byť. Reportáž vianočných úloh. Pentaconu sa asi nepáčila.


utorok 3. januára 2012

Úpadok je sexy iba v televíznych seriáloch

Nie som moc typ "na Silvestra som sa spila pod obraz boží a teraz o tom všetci musia vedieť". Nie som ani ten typ, čo sa spije ako doga len preto, že je koniec roka. Ani ten, čo o tom povie. Ani žiaden. Som ten, čo upratuje zvyšky sójovej omáčky z obrusu a lieči si nádchu, ktorá z nej robí smrkajúceho Dumba. Aj keď spoločnosť mne najbližších značne nadvihla moju náladu a zachránila už beztak stratenú situáciu.

A keď už sme pri tom Dumbovi, došlo vám v mladosti, že to meno dostal od anglického slova Dumb a vyslovuje sa to Dambo? A že tvorcovia boli pri tvorbe scény s opitým sloníčaťom na LSD? (museli. Inak si to neviem vysvetliť). Povedzte mi, že nie som jediná, kto si to ako malý vôbec nevšimol a videl len tie veľké uši.

No ale som typ, čo na konci roka rozmýšľa, čo vlastne cez tento rok spravil. Musím povedať, že na seba teda hrdá nie som. Áno, zmaturovala som. Áno, vzali ma na vysokú. Ale úprimne, inú možnosť som aj tak nepripúšťala a nemyslela som si, že by sa stal opak. Oproti minulému roku, kde som spoznala takmer všetkých ľudí, s ktorými som teraz tento silvester (tak, ako aj minulý) strávila, som tento rok nie len, že osobne nespoznala nikoho nového, kto by sa v mojom živote ohrial a zanechal akú takú teplú spomienku, no ani som nič významné nespravila a ani sa nenaučila. Desí ma predstava, že som celý minulý rok prakticky premrhala. Jedinou svetlou stránkou je Londýn, do ktorého som sa po rokoch snívania dostala. Ten mi takmer celý ten rok vynahrádza.
nechcem znieť nešťastne. Naozaj nie. Som šťastná, že žijem tam, kde žijem. A s tými, s ktorými tu žijem. No občas mám pocit, že svoj čas iba mrhám existenciou a nerobím nič preto, aby som na seba na konči roka mohla byť hrdá.

Vždy som žila pre prítomnosť a minulosť ma nezaujímala ani najmenej. O budúcnosť sa nestarala, lebo nejaká predsa bude. teraz rozmýšľam, či to naozaj bolo správne. Nie. Neodhadzujem heslo Carpe Diem. Len k tomu pridám Cogito.
Nedávam si novoročné predsavzatia. Ale predsavzatie do života by sa mi zišlo.

A teraz na veselšiu nôtu. Letný výlet do Parndorfu z kamarátovej Exy sa ku mne dostal až teraz. Ach.