sobota, 21. januára 2012

If you can't make it good, Make it romantic.

Vždy som sa na nich smiala. Romantické filmy z nám všetkým známeho Hollywoodu. Vždy najšťastnejšie happy endy, láska až za hrob a ešte ďalej, veľké zamilované gestá a o to väčšie žiarlivostné scény.  ALE. Ono to nie je až taký ľahký džob, byť postavou v romantickej komédii, nad ktorou množstvo teenageriek slintá na koberček a následne ich po ich zhliadnutí budia vlhké sny a oni vyskakujú do sedu s výkrikmi „Áno, áno, vezmem si ťa!“

Vezmime si ako prvých pánov. Klasický hollywoodski hrdinovia nemajú problém vyvraždiť celý mafiánsky klan, len aby zachránili svoju milovanú. Nehovoriac o tom, že dokážu čo to pozabíjať s perom a ak ich zasiahne nejaká guľka, tak len do ramena. Aby sa nepovedalo. Veď jazvy sú sexy. A tie spôsobené záchranou jeho životnej lásky sexy na druhú. Do konca života bude zhadzovať nohavičky akokoľvek ju uvidí. To je celkom fajn deal, nemyslíte?
Ale toto nie je ten ťažký životný údel, ktorý som myslela. Nie nie. Ten ozajstný čaká ten zvyšok mužského pokolenia v Hollywoodskej brandži. Ono totiž, zvesti o zachraňovaní života sa šíria celkom rýchlo a ženy o tejto špeciálnej ability menšinovej časti mužského Hollywoodskeho pokolenia dobre vedia. Zaujať ženu v romantickom filme teda nie je žiadna hračka, pokiaľ nie ste školský quaterback a.k.a kapitán basketbalistov a.k.a super trblietajúci sa upír. Tí sú očividne očipovaní vesmírnymi jaštermi a voperovanými magnetmi na ženy. Chápete. Aby tvorili dokonalé jašteričie mláďatá.
Ale ako všetci vieme, romantické komédie obvykle nie sú o borcoch, čo dostanú všetko, čo chcú a ešte tri dávky naviac. Nie nie. Tie sú o lúzroch, čo majú aj po tomto všetkom sny o veľkej láske a budúcnosti. Aj po zabíjajúcich frajeroch a superkrásnych fešákoch, z ktorých by mala priemerná teenagerka dostať aspoň diabetes pri prílišnom dávkovaní. Tak títo chlapci, tí majú teda ťažký život plný tortúr. Nielenže ich tie hollywoodske kosti nechcú, oni ich aj odmietajú všakovakými spôsobmi, ktoré sú buďto originálne, alebo aspoň super protivné. Viete ktoré myslím. Tie s nohami dlhými tam, kde ja mám pupok a vlasmi žiarivejšími, než slnko.

A kdesi tu prichádzame k druhej časti. K nežnejšej polovičke príbehu. Pretože ako iste viete, tie blond s nohami ako Eifellova veža bývajú väčšinou zlé a aj tak ich nik okrem zrkadla nemá rád. Také byť musia. Inak by Hollywoodsky sen o pravej láske nebol naplnený. No a kým super chlapi plodia super deti, kým hrdinovia najsamväčší zabíjajú zloduchov s ruským prízvukom, kým sa aj tí lúzri naháňajú za super ženami, ktoré aj keď zmoknú, vyzerajú prudko jebateľne, no tak tieto dievčatá si kreslia panenské jabĺčko do denníka a čakajú, kedy si ich všimne aspoň ten ich lúzer, ktorý ju hodil do friendzone. Prípadne to bolo naopak a ona sa naháňa za super sexy chlapom. V najlepšom prípade sú sexi obaja, no on je arogantný a ona nedosiahnuteľná. A ako to už býva, neznesú sa až natoľko, že sa znesú a je z toho láska preveliká.

Keď si to zhrnieme, nakoniec neprežívajú tak nereálne scenáre. Nie, scenár sa samozrejme môže stať. Ale filmy toho prorokovali celkom dosť a nakoniec z toho nič nebolo. Nie. Nie. Stále si stojím za tým, že byť Hollywoodskou postavou je ťažké. Pretože zatiaľ, čo si mi tú svoju drámu prežijeme, preplačeme, tvárime sa, ako sa nám zrútil svet, oni to majú podstatne ťažšie. Aby sa diváci bavili, tie ich sú zveličené o sto stupňov. Podvádza partnerku? Tak je to určite na ich výročie, alebo jej narodeniny a jeho prichytí celá tlupa ľudí čakajúc na to, aby mohli vyskočiť so slovami „prekvapenie“ . Žena čaká dieťa ? Zaručene bude z tej jednej noci, čo bol manžel na služobnej ceste a jej bolo smutno. A je čierne. Aby sa to trocha okorenilo. Žena sa strašne zamiluje a bác, je to nájomný vrah. Alebo tajný agent. Alebo ktokoľvek, kto má povolenie zabíjať. Nehovoriac o fakte, že filmoví hrdinovia vzťahy bez lásky nepoznajú. Nejde im to. Takže sú na túto citovú tyraniu viac menej odkázaní. Ve´d spýtajte sa Timberlakea a Kunnisovej, ako im to vyšlo.

Čo som týmto postom chcela vlastne povedať? Ani neviem. Asi Len zdôrazniť fakt, že my ľudia radi svoj život dramatizujeme. Udávame mu rozmer, ktorý by sme vlastne ani nechceli, aby mal, no stále je tu časť populácie, ktorá práve po ňom bude naivne túžiť v predstave, že takto to bude správne. A možno bude. Čo ja viem. Ja predsa nie som Hollywoodska postava...

2 komentáre:

  1. :)) pekné! čo vlastne super!fantasticky zozbierané a pospájané slovká, občas som sa na chvíľku stratila, ale skončila i tak s príjemným pocitom :D...so záverom súhlasím, myslím, že i ja zrovna patrím medzi tých občas dramatizujúcich.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Hej, píšem občas bytočne komplikované vety, keď rozmýšľam rýchlejšie, než píšem. To s tým strácaním budem musieť vyriešiť... :D

    OdpovedaťOdstrániť