utorok, 3. januára 2012

Úpadok je sexy iba v televíznych seriáloch

Nie som moc typ "na Silvestra som sa spila pod obraz boží a teraz o tom všetci musia vedieť". Nie som ani ten typ, čo sa spije ako doga len preto, že je koniec roka. Ani ten, čo o tom povie. Ani žiaden. Som ten, čo upratuje zvyšky sójovej omáčky z obrusu a lieči si nádchu, ktorá z nej robí smrkajúceho Dumba. Aj keď spoločnosť mne najbližších značne nadvihla moju náladu a zachránila už beztak stratenú situáciu.

A keď už sme pri tom Dumbovi, došlo vám v mladosti, že to meno dostal od anglického slova Dumb a vyslovuje sa to Dambo? A že tvorcovia boli pri tvorbe scény s opitým sloníčaťom na LSD? (museli. Inak si to neviem vysvetliť). Povedzte mi, že nie som jediná, kto si to ako malý vôbec nevšimol a videl len tie veľké uši.

No ale som typ, čo na konci roka rozmýšľa, čo vlastne cez tento rok spravil. Musím povedať, že na seba teda hrdá nie som. Áno, zmaturovala som. Áno, vzali ma na vysokú. Ale úprimne, inú možnosť som aj tak nepripúšťala a nemyslela som si, že by sa stal opak. Oproti minulému roku, kde som spoznala takmer všetkých ľudí, s ktorými som teraz tento silvester (tak, ako aj minulý) strávila, som tento rok nie len, že osobne nespoznala nikoho nového, kto by sa v mojom živote ohrial a zanechal akú takú teplú spomienku, no ani som nič významné nespravila a ani sa nenaučila. Desí ma predstava, že som celý minulý rok prakticky premrhala. Jedinou svetlou stránkou je Londýn, do ktorého som sa po rokoch snívania dostala. Ten mi takmer celý ten rok vynahrádza.
nechcem znieť nešťastne. Naozaj nie. Som šťastná, že žijem tam, kde žijem. A s tými, s ktorými tu žijem. No občas mám pocit, že svoj čas iba mrhám existenciou a nerobím nič preto, aby som na seba na konči roka mohla byť hrdá.

Vždy som žila pre prítomnosť a minulosť ma nezaujímala ani najmenej. O budúcnosť sa nestarala, lebo nejaká predsa bude. teraz rozmýšľam, či to naozaj bolo správne. Nie. Neodhadzujem heslo Carpe Diem. Len k tomu pridám Cogito.
Nedávam si novoročné predsavzatia. Ale predsavzatie do života by sa mi zišlo.

A teraz na veselšiu nôtu. Letný výlet do Parndorfu z kamarátovej Exy sa ku mne dostal až teraz. Ach.

2 komentáre:

  1. Ach tak ti zavidim.
    Ja sa tak bojim ze nezmaturujem ... ani vysku nemam este vybratu. Cely tento rok co bude mi pride ako katastrofa velka ...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Iw, neboj sa. Maturita je fraška. Vážne. Ak nevieš, tak ťa prehodia. Učitelia sa ťa tiež chcú zbaviť :D Vážne, zmaturovali sme všetky triedy, všetci. Jediný problém u mňa bola španielčina, kde sme mali zahraničného lektora na dozor a dostali sme takú zakomplexovanú hnusnú kravu, ktorá nám znepríjeňovala celú maturitnú odpoveď, ale pokiaľ nemáš hlúpu zahraničnú lektorku, tak sa naozaj nemáš čoho báť :)
    A výšku.. ja som ich vyberala pár dní pred posledným termínom na odoslanie prihlášok. Netreba to brať vážne. Vysokú berú vážne všetci okolo teba. ty nemusíš :)

    OdpovedaťOdstrániť