streda, 17. augusta 2011

There is no reciprocity. Men love women, women love children, children love hamsters.

Čakala som s článkom na to, kým budem mať nejaký fotografický podklad a aj tak nič. Šikovná som, všakže. Teda, nie, že by som nefotila. To nie. Ale ešte som nestihla analógové fotky dať vyvolať. A tie v zrkadlovke sú natoľko odveci, že by sa mi do kolónky photo diary nehodili. Lebo by to nebol diary. Ale random fotky. A ja dodržujem svoje kolónky. Aby ste vedeli. Ale keď nad tým tak rozmýšľam, nebola by škoda založiť si taký folder. Random fotky bez kontextu aj zmyslu. Či?

Už som zmenila svoju lokalitu. Som v Bratislave. Donovaly a Poprad sa so mnou s plačom rozlúčili. Fakt veľkými krokodýlými (ok. Nie som až tak zlá v pravopise, ale na toto je aj autocorrect krátky. Aké i sa píšu v tom slove?! :D) slzami. Hlavne Poprad, samozrejme. Aquapark mal tú česť a po prvý krát mi poskytol možnosť aquazorbingu. Bolo to awesome a ja totálne ťarbavá. Najskôr som si nemyslela, že mi to ide až tak zle. Dokážem sa predsa s mojou chabou rovnováhou postaviť a padnúť. A chodiť po štyroch fakt rýchlo. A pretočiť sa. A dostať sa k okraju. ALE. Potom nastúpila sesternica a svojou ladnou Chôdzou(!!!)v tej igelitovej guli na vode mi zrušila všetky ilúzie. A po kotrmelci som sa už fakt cítila ako veľmi netalentované morča. Nevadí. Nájdem si iný koníček.
A majú tam bar. Chápte ma, neteším sa normálne tak z baru a nie som ani nejaký domased, že by som nemala obehnuté štýlové bary v okolí a pár v zahraničí. Ale popíjať drinky vo výrivke či na posede na vysokej stoličke v teplučkom bazéniku a pýtať si to pri barovom pultíku vo vode bolo pre mňa po prvýkrát. A ja mám rada prvé kráty. Človek si to pamätá.
Keď už sme pri prvom kráte, omylom som zbavila malé 9 ročné dieťa našich známych nevinnosti, keď som s ňou vliezla do saunového komplexu s kopou nahých mužov. Veľmi duchaprítomne som ju odtiahla od sauny, kde priam čumela s nacapenou tvárou na sklo mužovi na zadok. A oddýchla som si, že videla iba to mužské pozadie. To predsa nie je až tak odlišné. Ale keď potom svojej mame nadšene vykladala o tom, že to nebol iba zadok, čo videla, nenápadne som sa vyparila skôr, než mi vynadajú. No treba mi nechať k dobru, že som si to vyžehlila, keď som jej ohovorila bozkávanie a sex. Pekne výchovne. Nech to nerobí. Najlepšie nikdy. Haha. Dobrá som ja teta, no nie?

A kúpila som si šutrík na pamäť. Chalcedón. Vraj potom budem menej zabúdať. Spravím z neho nezabúdací prsteň. Aj Glum mi ho bude závidieť. Už ho vidím, hovado, ako mi šušle do okna to svoje "Milášek" . Ale nič nedostane. Len výprask. A pásku na ústa, nech už je ticho, lebo sa ho bojím. Tak.

A aby som nezabudla, na ceste ku mne je môj ďalší Miláčik. Volá sa Beirette SL300 a je to viac menej basic nemecký analóg 80-90tych rokov. len taká jednoduchá krabička, ale práve to som chcela. Lebo pár kilový zenith sa naozaj ťažko vláči všade so sebou. Ďalším plusom by mala byť jeho nepokaziteľnosť, čomu sa radujem, lebo neraz sa mi stane, že so svojou šikovnosťou si na Zenithe čo to pobabrem. Funguje, chudáčik, samozrejme, ale keby vedel rozprávať, tak by mi vynadal. Táto dáma, Bejretka, ako jej familiárne sa teda môže tešiť :D






Ok. Toto nemá súvis s článkom. Ani denníčkom. Ale fascinuje ma. :D

5 komentárov:

  1. tá posledna fotka ufff!! ale zaujímavá :) rada čítam tvoje články :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. :D vynikajúci článok , ktorý ma príjemne pobavil , ale to ti už asi písať nebudem , lebo sa večne opakujem. Inak tie random fotky by bol určite skvelý nápad a v tvojom podaní by to bolo samozrejme dokonalé ! A vygooglil som si ten foťák a vyzerá naozaj luxusne , objednala si si ho alebo odkiaľ ho budeš mať ? :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Z Bazáru :) Jedna pani z Ružomberku mi ho pošle. Ľudia teraz robia poriadky na povalách :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. :) aj fotky len tak sú super, kľudne daj kukneme a opäť super článok!

    OdpovedaťOdstrániť