streda, 29. februára 2012

Muži sú z Marsu, ženy z Venuše a ja z Pluta.


Mnohých mužov som počula sťažovať sa, že ženy sú zložité. Že im nerozumejú a že nám šibe. Nešibe. Väčšinou.
No verte, komplikácie nám nekolujú v žilách. Problém s našou povahou vzniká približne vo chvíli, keď začneme pociťovať tlak, ktorý na nás svet vyvíja a  strká nás hrať svoju úlohu v spoločnosti.
V rannom detstve testujeme betaverzie troch fáz, ktoré potom v živote ďalej testujeme, tentokrát už v plnej verzii.

Fáza Princezná so zlatou hviezdou na čele
Ako prví nás nútia hrať divadlo naši vlastní rodičia. Máme byť ich princezné. Sladké. Ružové. A najlepšie blond.
Karnevaly. Nedávno som bola svedkom ukážkového príkladu.
„Mami, ja chcem byť Batman!“
„Batman je maska pre chlapcov. Budeš princezná“
„Princezné sú nudné“
Mama ju rýchlo ťahala smerom k požičovni, zatiaľ čo dieťa sa zastavovalo pri každom stĺpe pokúšajúc sa naň vyliezť.
„Mami? A keby som bola Spajdrmen?“

Fáza Víla Amálka
Na základnej škole sa začneme troška meniť. Chlapci kradnú desiaty viac, než pokemony. A my nič. Lebo pani Profesorka povedala, že treba počkať. A usmievať sa.
Ja ako malá som fungovala so systémom odmien.
„Nedám ti ju! Zjem ju“
„Prosím. Dám ti pusu“
„Aká je tam šunka?“
„Ocko priniesol z Oravy. Z prasiatka.“
odhodí mi ju naspäť na lavicu.
„Ďakujem“ Nakloním sa a vtisnem mu malú pusu na líce. Následne sa pustím do svojej desiaty.
„Niečo ti poviem. Mám rád takú šunku. Ale pusinky mám radšej.“

Fáza Xena bojovníčka
Velkáčške ročníky nás učia upustiť od tejto techniky. Chlapci začínajú byť citliví asi ako guľomety. Začíname preberať rolu bojovníčky. Povedali predsa, že veľké dievčatá neplačú.
Pred nedávnom som bola očitým svedkom heart-breaku sťa Hollywoodsky film
Skupina mladých 13ročních sa smiali jednému dievčaťu. Keď zrazu zastali.
„Čo si to povedala?“ Nechápavo pozeral chlapec tmavšej pleti
„Ľúbim ťa. Chceš ma?“
„No konečne. Poď ku mne“
Roztiahol ruky naťahujúc sa, aby ju objal. Dievča roztvorila náruč a milý chlapec ju s radosťou OBIŠIEL.
„Ja ťa nie. HAHA“
So smiechom spolu s kamarátmi odišiel a dievča hodnú chvíľu stálo na mieste bez toho, aby sa čo i len pohla. Auch.

My ženy sme herečky. Výplody dramatických pekiel. Všetky tieto herecké etudy nosíme v sebe. Sme schizofrenici bez PP a lekárskych záznamov.

Možno je taká každá žena. A možno som divná iba ja.

2 komentáre:

  1. predposledné 4 vety sú fakt fantastické! myslím, že sme divné všetky viac či menej a každá svojím spôsobom.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. aaa.. strasne ma toto pobavilo! podla mna vsetky holky musia hrat divadlo,aby ziskali toho chalana,ktoreho chcu.. princip" nezaujimas ma" zabera najviac..a potom ,ked sa odhodia masky a clovek ma pocit,ze ciste" sakra,milujem ta.. a ak aj ty mna..budme spolu", staci a vtedy sa vsetko rozpadne a ide to zas od znova..aaaaaa..

    OdpovedaťOdstrániť