sobota, 25. februára 2012

"Pozri na nich. Idiotskí blázni" - "kto?" -" Neviem. Každý"

Dark Play v SND.
Zasmiala som sa. Veľakrát. Hlavne na detských spomienkach z približne 12tich rokov, kedy som rovnako balamutila mládencov na to, ako dospelá, sexy žena som a spravím im čokoľvek, čo si budú želať. Bavilo ma to. Veľmi. Cítila som sa pri tom mocne. I keď ako 12ročná som si príliš neuvedomovala, kto môže byť na druhej strane spojenia a asi som aj mala celkom šťastie, že som nenarazila na pánka, čo by moju číru nevinnú predstavu o sexe zrútil ako domček z karát.

Ale nie to som chcela. Dark Play. Napriek zbytočne početným "preklenutiam" ktoré sa stále opakovali (a podľa môjho názoru by sa mali buď vyvíjať, alebo byť maximálne tri krát) to bolo vskutku zábavné predstavenie, ktoré chvíľkami opisovalo najväčšie klišé a archetypy internetu, že som mala slzy na krajíčku od smiechu. No nakoniec to bolo natoľko absurdné, že mi úsmev zamrzol. A celkový počet bodov o poznanie klesol.

Tak či tak, nemienim odhovárať nikoho na zhliadnutie tejto inscenácie. Je zaujímavá a väčšinová časť divadla naozaj dobre spravená. Tak.

Máte radi Pieta Mondriana ? Ja áno.


4 komentáre: