Piatok večer a ja som doma. Ležím v posteli a celý deň prespím. Nejem. Pretože mi únava nedovolí spáliť dostatok energie a kalórií na to, aby som vyhladla.

Presne takto na mňa pôsobí môj hlúpy nízky tlak. 

Po ruke mám zelený čaj, aby som ho zdvihla. Neexistencia sladkostí v tomto dome rozhodla o tom, že čokoládu si teda nedám. 

Yeah.

A mala som alergickú reakciu. Na čo, to ani srnka netuší. Predpokladám, že na pesticídy z neumytého jablka.
Pamätáte, ako vám mamina hovorila, že ovocie si máte umývať? Poslúchnite. Ja som bola badass a teraz vyzerám ako lakeť mojej mamy. Vysušená a šupinatá. No aspoň som už odpuchla.

Nepôjdem na testy. Ihly do seba pichať nenechám. Radšej si budem poslušne umývať jablká a žiť v naivnej predstave, že tamto bolo  z Poľska.
...Keď miešajú priemyselnú soľ s jedlou, mohli mi aj jablko nastriekať nejakým tekutým zlom. Tak.

Krásny deň, všakže.
Iní sa vás pýtajú na názor. A ako sa máte. Ja sa spýtam niečo, na čo mi kľudne nemusíte odpovedať. Ale ak chcete, môžte použiť hrubý slovník, hviezdičkovať a kľudne sa mi aj spovedať na mail.
Čo zlé sa v poslednom čase stalo vám? 

...ale trochu som to čakala. Po rozmixovanom prste mojej mamy, po napol odrezanom prste mojej sestry a rozbitej hlave môjho otca... Musela som skompletizovať túto zbierku. Inak by som bola adoptovaná.