Trikrát sorry za moju neprítomnosť, ale chápte ma. Londýn. Spamätávanie sa z hodinového časového posunu. Vysoká škola. Spamätávanie sa zo spánkového posunu. Je to ťažké. Môj organizmus nezvláda. Chudátko. Takto ho miasť! :D

Ok, kde by som začala. Londýn. Je skvelý, ako asi všetci viete. Ľudia sú tam prekvapivo milí a počasie šialené. Napriek faktu, že prvé dva dni neustále mrholilo, pršalo, svietilo slnko a potom fúkalo a tiež napriek tomu, že sa mestom prehnal menší hurikán, zvyšok pobytu bol netradične slnečný a celkom teplý. Takže sme všetkým slovákom na dva roky vyčerpali pekné počasie v upršanom anglicku. A očividne ho naviac aj doniesli sem. Sme hovadá. Viem.
Bola som tam, videla som doubledecker a aj sa v ňom previezla, červenú búdku(ktorú bezdomovci používali ako nočnú toaletu. Súdiac podľa zápachu v nej), papala som fish and chips, dostala do daru toho najkrajšieho plyšového jednorožca, kŕmila veveričky, spala na posteli, ktorá vŕzga viac, než tie v hodinových hoteloch (čo nie  je tak prekvapivé od hostela), zažila Soho v sobotu v noci a jedla vysiacu kačku v chinatowne, olízla bránu Buckinghamského paláca a skrátka, mala sa dobre.

Hneď ako som dorazila som sa vrhla do víru inej kultúry a to japonskej, futuristickej, geekovskej a neviem akej ešte - Istrocon. Geniálna vec. Fakt. Na odreagovanie a strávenie celého víkendu kdesi v inej dimenzii kde ľudia chodia oblečení ako sa im zachce, či už to znamená roh v strede čela, reťaze a obojky, prilepené uši alebo japonské oblečky. Hranie sa spoločenských ale i počítačových hier, počúvanie prednášok o tom ako si urobiť japonské jedlo, či o supermanových ženách alebo vede v Simpsonovcoch. Už niekoľký rok a stále sa tam cítim fajn.

A teraz škola. Dejiny umenia. Noví ľudia, rozvrh, režim, všetko. No o tom nejak extra veľa písať nebudem. Ešte nemám čo. Nejak moc. Tak si zatiaľ užite fotky z ďalekej Británie :)

Tu máte moju maličkosť s koopou milovanej whiskey