piatok, 19. novembra 2010

Zelený bazmek ceremony

Ok. Zajtra vraj dostanem jeden zo symbolov dospelosti. Vraj. A nebudú to nové prsia, ani krabička tampónov. Ani kľúče od auta ( i keď mi boli ponúkané. Ale povedzme si to rovno. Budete pokojne prechádzať cez cestu, keď budete vedieť, že kdesi som JA a mám vodičák, ktorý môžem kedykoľvek použiť?!:D) Nie. Bude to tá značkovacia zelená stužka, po ktorej tak túži moja sestra napriek faktu,že nemá ani poňatia, na čo vlastne je. Budem označkovaná a na odstrel. Skvelé :D

Nie, že by som sa netešila. To fakt nie. Ale som naozaj unavená a uvítala by som všetkými desiatimi, keby sa to dalo ešte o rok odložiť. Alebo aspoň o týždeň, aby som bola skromná. Lebo takto sediac tu, pijúc čaj, do ktorého som si omylom namočila štetec, celá modrá od farby, keď sa ten štetec nejako zákerne skrútil, zisťujem, že nemám dostatok energie na to, aby som zajtrajšok zvládla. Fakt. Už len fakt, že ma budú česať a líčiť ma desí naozaj celkom dosť. Vďaka faktu, že sa mi moje šaty naozaj páčia a cítim sa v nich pohodlne neskučím, že musím mať šaty. Všímajte! :D Sú dlhé. Bodkované. Z chytacej látky (rozumej čosi jak zamat). Viac menej jednoduché. A nevidno mi nohy. Jediná nevýhoda je, že pod ne nemôžem mať podprsenku. Čo naozaj nie je dvakrát príjemné, ale nič už s tým nenarobím. Bohužiaľ, nie je to prvýkrát, čo sa môj prekliaty hrudný kôš nevocpe tam, kam má.

Nad všetkým vysí jeden veľký otáznik. Program. Návštevy po pol noci. Moja výdrž v dôsledku deficitu spánku. Tak kto vie, ako dopadneme. V každom prípade, pravdepodobne pri tom nechcem chýbať :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára