Instantné spomienky

Úprimne, úplne vážne rozmýšľam nad niekoľkodňovým útekom z reality. Vycestovaním niekam ďaleko, kde na chvíľu nebudem myslieť na obhajoby, skúšky, bakalárku, štátnice a fakt, že sa dejú nejak príliš rýchlo, príliš rýchlo, príliš naraz a príliš... tak trocha všetko. Aby som si túto túžbu vykompenzovala, kupujem si veselé šatky do vlasov a plážové ohozy v predstave, že ich toto leto aj využijem (haha. Najbližšie, čo sa k morskej vode asi dostanem bude tak bazén na záhrade a sea salt sprej na vlasy.)
Obhajoby sú úspešne za mnou so známkou, s ktorou som maximálne spokojná a aj keď to nie je žiarivé A, úprimne som sa jej potešila prekvapila, keďže na nás boli celkom tvrdí.
Skúškové na oboch školách sa blíži a mňa tak trocha obiehajú mrákoty.

Na udržanie optimizmu som sa už dávnejšie zapojila do projektu 100 happy days, ktoré pokúšam absolvovať na svojom instagrame. Aby som bola úprimná, nepridávam každý deň. Niesom schopná čokoľvek dodržať deň čo deň, čo mi už viac krát prinieslo neplechu. Ale snažím sa. Fakt fakt.
A tak sa mi hromadia mobilné fotografie, ktoré v sebe skrívajú aspoň kúsok optimizmu, keď už tento môj článok je tak pesimistický.
Takže môj typ, skúste aj vy. Nejde o to, zapojiť sa do projektu, no na chvíľu sa každý deň zastaviť a uvedomiť si nejaký pekný moment dňa nie je nikdy na škodu a človek sa spätne usmeje a vidí veci o čosi krajšie, než možno i boli.

p.s.: rozbehla som sama na sebe aj projekt "selfies" keďže som nikdy nebola s tých, ktorá by za celý rok nahromadila viac, než možno 40 fotiek samej seba ako som na konci roku predviedla. Nikdy som nebola rada pred objektívom a pomaly sa učím dokumentovať i samú seba a moje neustále zmeny. Keď toho budem mať dosť, máte záujem o zahrnutie mojím xichtom, či si to radšej nechám v mojich domácich archívoch? :D