Dobré duše, ktoré formovali moje vnútro ako modurit

Dnes som sa svoj článok rozhodla poňať pre mňa netradične a ukázať vám fotografov, ktorí ma inšpirujú už od mojich začiatkov, kedy som si uvedomila, že držať fotoaparát v ruke je pre mňa ako tvoriť si vlastný svet. Od čias, kedy som si za svoju prvú výplatu v 15tich rokoch kúpila svoj úplne prvý fotoaparát a tvárila sa ako najväčší umelec pod slnkom :)
Samozrejme, nepamätám si všetkých, ktorí ma ovplyvnili. Nepamätám si asi ani polovicu, no nepredpokladám, že je to naozaj dôležité.
Dôležití sú tí autori, ktorí vo vás zanechajú svoju stopu. Niečo, čo sa tak ľahko nezmaže.
I dnes vidím vo svojej tvorbe inšpiráciu dielami, ktoré som si do hlavy zapísala ako 15ročná. I dnes viem, že im vďačím za veľa. Za vytvorenie akejsi identity, ktorú si postupne tvorý každý sám.

Možno aj oni sú dôvod, prečo by som jedného dňa chcela byť kurátorkou ( Yeah, byť rovno fotografkou by nebolo najhoršie, ale človek musí byť reálny :D ) Pretože aj vďaka mne a môjmu dielu by sa životy iných menili. Ich názory pretvárali a videnie sveta vyjasnilo.
Nie je to práca platená ako právnik, či manager. No pre mňa má ohromnú cenu.

pozn.: Pridám sem linky poväčšine na deviantART , ktorý už teraz síce nie je takým fenoménom, lebo ho totálne zatienil Flickr, no v časoch, kedy ma dotyční inšpirovali bol mojím zdrojom


Prvou mojou múzou bola Marta Bevacqua ktorá za ten čas síce celkom zmenila svoj štýl a z rozkošných konceptov kreslených kriedou na červenú stenu sa stala fotografka, čo priam topí svoje modelky :D Ale stále má pre mňa čaro, aj keď dnes už zas tak nevytŕča z davu. Istotne je teraz už podobných obrázkov plné moje Tumblr, ale v mojich 15tich rokoch, ona bola niečo iné, čo mi ukazovalo, že fotiť sa dá aj inak, ako to robia moji rodičia, či kamaráti na vtedajšom Pokeci a Buzznete :) Stále sa mi páči jej snovosť, hravé farby a dramatické kontrasty.

Pre šetrenie vašich nervov a miesta som zvyšok premiestnila pod Perex

Ďalšou inšpiráciou pre mňa bol Akif HAKAN Celebi - pánko žijúci v Honkongu, ktorý sa už v súčastnosti venuje modelingovej fotografii. - (V tejto chvíli som si uvedomila, že čas letí, že som stará a pravdepodobne budem v najbližších chvíľach trocha zdeprimovaná svojou nečinnosťou :D ) Jeho fotky sa zmenili, samozrejme, nefotil vždy len modelky - no jeho charakterický štýl zostal. I keď som vždy bola za desaturáciu farieb, on mi počaril priam nerealistickou farebnosťou, hravosťou a niečím, čo by som nazvala LSD komplex.


Jaime Ibarra je jeden z mála autoro, ktorého sledujem doteraz (pomocou Instagramu) a ktorý ma nikdy neprestal baviť. Jeho jemná desaturácia fotografií, jemné posunutie medzi-tónov v photoshope, ktorými vytvoril jemný filter ma sprevádza v niektorých chvíľach dodnes. Pre jeho tvorbu je charakteristická zemitá farebnosť, ženy a často i ľahká erotika. Avšak tak decentne, že by pre žiadnu ženu neblo urážkou mať od neho fotku. Jeho veľkou témou bol vždy aj pohyb, ktorý sa na mne zas tak veľmi nepodpísal, no je preňho charakteristický


Cllozdemir je fotograf, ktorý ma postupne doviedol k Analógovej fotografii. Jeho tvorba je pre mňa veľmi zmetená, pretože sa v nej na jedenj strane vyskytujú fotky digitálne - priam upravované v Pixlr-O-matic-u ktoré po väčšine nemajú nič do seba - a potom analógové fotografie, ktoré majú toľko atmosféry, že mu to človek aj odpustí

Toto sú autori, ktorí nie sú známi pre väčšinu historikov umenia. Väčšinu nepoznajú gallérie a možno sa nikdy nestanú svetovými mohykánmi. No pre mňa cenu mali.

O svetových velikánoch fotografie, ktorí sa mi zapísali do života vám rozpoviem inokedy :)

Otázka : toto bol fakt dlhý článok. Chcelo sa vám ho čítať ? Mám vôbec pokračovať?