zahlavie

zapisky foto diar diy podniky

pondelok 30. júla 2012

Keď niekto hovorí, že šťastie sa nedá kúpiť, len netuší, kde nakupovať.

Míňam výplatu. Takto.
Na topánky, pretože noha mi už nerastie. Všetko ostatné sa mení, ale aspoň tá veľkosť nohy mi stále ostáva.
Pretože topánky sú hneď po vlasoch asi prvá vec, čo si na ľuďoch všímam.
Pretože som žena a my mať úchylku na niečo musíme.
Aj keď sa mi kvetované vzory naozaj páčia, pri topánkach som vždy bola fanúšikom väčšieho minimalizmu.
Ale motív rokokových kvetov ma skrátka dostal.
Rokoko je veselé, bezstarostné, nerieši problémy každodenného života, zachytáva len jeho krásy bez chmár a mrakov. A taká som sa rzhodla byť ja v týchto topánkach.
Toľko pozitivizmu, až tento článok začína byť patetický. Nebojte sa, nezostanem taká. To len odznieva shopaholická spokojnosť.



3 komentáre:

  1. a prezraď odkialže sú?
    a tiež po rukách si na ľuďoch ako druhé všímam topánky, veľmi veľa to vypovedá o človeku :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aldo kúpené vo výpredajoch na Asose :)
      Tiež by som povedala, že zaujímavé topánky svedčia o zaujímavom človeku :)

      Odstrániť
  2. zamestnať sa v centrále predajnej siete s topánkami je ako zapredanie svojej topánkofilnej duše diablovi
    moja výplata padne ako obetný baránok

    všímať si ľudské nohy už mám ako profesionálnu deformáciu

    mimochodom, krásne topánky

    OdpovedaťOdstrániť