V obchodoch šťastie nepredávajú. To ale neznamená, že ho tam nekúpim.

Prepáčte za moju blogovú neaktivitu.Viem, že vás neskutočne trápila a vnoci sa budili sp redstavou, že som určite umrela. Všakže :D
Bola však spôsobená snahou o aktivitu v reálnom živote. Popri škole a práci mi totiž toľko priestoru na vyžitie nezostáva. Ťažký to život človeka bez peňazí. O to ťažší, keď už viem, ako to všetko miniem. A teda, nebude mi to trvať dlho.
Ach.

Navštívila som zatiaľ Taliansko a Rakúsko. V Taliansku som bola zistiť, že sú mi malé lyžiarky a vo Viedni som bola nato, aby som zistila, že sa tam sakra musím vrátiť s nejakou babou nadšenou pre umenie. Pre umenie preto, pretože tento rok je rok Klimta, ktorého priam milujem a Albertína sa rozhodla spraviť expozíciu Impresionizmu, ktorý milujem takmer viac.
A ženu preto, že chcem nakupovať. Ach.

Pretože chlap ma príliš nepochopil.

On: Aha. Gucci.
Ja: Ideme do Gucciho? (žiariace očká)
On: Nie. Ideme okolo Gucciho.
pozn.:Nie, že by som bola fanúšik Gucciho nejak extrémny. Ale rada sa pozerám! :D

Ja: Kde boli tie kabelky, čo sa mi tak páčili?
on: Všade?

Nevermind. Zopár fotiek zo sveta mobilu.
Nashmarkt a Taliansko.

Upozornenie. Fotografický spam.





















Ryba nevyzerala zo svojho úmrtia práve najšťastnejšia...






Yeah. Egon Schiele, originál na blšom trhu. Prečo nie. Mať tak viac peňazí.


Bola som v pokušení!

Hlava. Len hlava.

Aj vás vytáča čakanie na platobný terminál? Kúpte si vlastný.
(Po prípade boli v ponuke aj vlakové brzdy)