Diary entry: Moja prvá ružová vec ever.

Už dávnejšie som písala, že mojou najmenej obľúbenou farbou je ružová.
Asi som sa nikdy necítila dosť ultražensky na to, aby som si ju obľúbila. Nieto ešte nosila na sebe.
Už odmala som dávala prednosť iným farbám a v mojich pubertálnych rokoch rebélie k nej môj odpor prekvital. Momentálne som s ňou v rovine jednoduchého ignorovania, kedy ja sa tvárim, že jej nie sú plné obchody a ona sa tvári, že o mňa ani nemá záujem.
Ružová mi nikdy nesadla a pochybujem, že v mojom živote niekedy zaujme dôležité miesto.
ALE.
Stalo sa.
A ja som si zaobstarala asi prvú ružovú vec ever (Pokiaľ nerátam cyklámenovú bundu na snowboard, ktorú som si vybrala kvôli mimozemšťanovi na kapucni a jedno cyklámenové tričko s lebkou, pretože mi v 14tich prišlo cool.) Je ružová, je ultra cute, ultra ženská a ultra pastelová.
Nová party hračka, ktorú som si "ukradla" z Lomo Ambasády-slash-Slowatchu

Nasleduje obvyklá otázka všetkých mojich známych:
-Nemáš tých fotoaparátov dosť?
- Nie, Shut up.

Ako som už dávnejšie povedala, rozhodne nie som nijakým bláznom do hračkárskych fotoaparátov a nie som ani ich odporcom. Potreba kompaktnejších a lacnejších fotoaparátov vyviera hlavne v mojej zvrátenej záľube fotiť akcie, na ktorých sa nachádzam. Záľube, ktorú môj telefón často životne nezvláda. Ak by som svoju zrkadlovku mala brať na každú party a akciu, na ktorú pôjdem, som si úplne istá, že niekde v strede roka by som jednoducho skončila bez nej. Táto malá hračka bola v mojej mysli už od minulého roku, kedy som ju mala zapožičanú na Retro v KC Dunaji. Zvláda to 72 záberov na jeden film, s bleskom je to použiteľné stále a ešte to vyzerá ako niečo, čo vyvrátili jednorožce. I like it.