Zatiaľ, čo už to takmer všetci majú za sebou, mne práve začalo. Skúškové. Ach ach. Predo mnou asi tona papierov, ktoré by som vďaka tabletu síce veľmi rada ušetrila, ale zistila som, že nie som schopná sa učiť na čomkoľvek elektronickom, do čoho nemôžem čarbať, písať, označovať, preškrtávať a podobne. V snahe nezabíjať stromčeky som celý včerajší deň strávila chytaním rybiek a vystreľovaní naštvaných vtákov do vesmíru.
Efektivita maximálna, ja viem.
A predo mnou leží ležérne položená milka, ktorú mi sem včera prezieravo položil môj milovaný rodič. Nie, že by som na ňu nemala príšernú chuť, ale po pár týždňoch, čo si do hlavy tlačím takmer len šaláty a sushi sa mi čokoláda do jedálničku nehodí. Tak tak.
Nebude sa mi tam hodiť asi tak nasledujúcich 15 minút. Maximálne. Potom si asi jedálniček poupravím v návale depresie z množstva zabitých stromčekov.
A to je milí moji vážny dôvod na pojedanie čokolády. Všakže.

Tak, zopár fotiek z akcie ,čo bola teda ako pred pár mesiacmi.
Ale ako to už u mňa býva zvykom, vytiahla som ich vtedy, keď sa mám učiť.

Áno. Boli sme medzi kopu 13 ročných detí si zatrsať na desivostnú hudbu. A zabavili sme sa aj v takýchto podmienkach :D
Boli sme oklamaní. Vraj tam mali byť ženy hore bez. Čašníčky. Údajne. Po vstupe sme si ale prečítali, že sme to my, čo majú byť hore bez. Tak sme teda na odplatu sklamali my ich. Tak.
... Aspoň, že o tej Havanne za euro neklamali.



Havanna. Havanna everywhere.

Perex. Nebezpečná to vec. Od fotografického spamu vás delí len jedno kliknutie




A nakonie,c aby ste ma mali za najnevinnejšiu bytosť na svete, aha, toť môj nealkoholický dôkaz! :D
I am Michal David!