zahlavie

zapisky foto diar diy podniky

piatok 23. decembra 2011

Santa Claus is coming to town

Vypekám, vyváram. Vianoce sú tu, treba naplniť bachory, knihy, čepce aj žalúdky rodinnému osadenstvu. Dnes je to v jemne zamerkanizovanej verzii. Cookies, mini cheesecakes, brownies... mňam.

Tu už je spomínaný predslov. Písala som ho minulý rok, kedy sme na strednej každý mali za úlohu urobiť nejaký predslov pred celou triedou. A tak sme mali prednášky o Japonsku, Iluminátoch, futbalových mužstvách, prišla nám červená čiapočka vysvetliť, prečo je vlk zlý a ďalšia spolužiačka objasnila dôležitosť smiechu.

A ja? Ja som si zvolila príhovor. Ktorý bol kvôli obdobiu, v ktorom som prednášala, ako inak, Vianočný.
V červených šatočkách, okuliarikoch, červenou baretkou a vianočných pančuškách som v role riaditeľky Santa Clausovej továrne vystúpila pred "publikom"






Milí škriatkovia, drahý Santa Claus. Myslím, že nik nebude prekvapený a po čase ani príliš
rozhorčený, keď vám oznámim túto dlho očakávanú, nie príliš radostnú správu. Po Desiatkach
rokov tvrdej, nezištnej práce musíme našu továreň na hračky, tu, na severnom póle zatvoriť.
Áno, je to tak. Vec, o ktorej sme všetci vedeli, no urputne sa ju snažili odsunúť do nepoznaných
a zabudnutých kútov mysle sa nakoniec stala skutočnosťou a my musíme ukončiť to, čo sme tak
dávno začali. Zabudnúť na náš doterajší zmysel života a zaradiť sa do spoločenstva ľudí, ktorý
nám ho zruinovali. Nájsť si prácu a zarábať peniaze, ktoré nás oň pripravili. Pretože ľudia dnes
už nemajú záujem o zvyky a tradície. Deti viac nechcú na Vianoce dostať len baseballovú pálku,
keď môžu dostať nový Xbox 360 aj s troma ďalšími hrami a jednou hernou konzolou. A Rodičia
nechcú čakať v napätí, či sa pod stromčekom objaví darček i pre to ich dieťa.

Santa Clause. Och. Pamätáte si tie časy, kedy sa každé dieťa v ten večer ukladalo do postele
s napätím, či mu prinesie to, čo si prial? Pri čom nikdy nezabudlo pripraviť mu ku krbu sladké
pečivo a mlieko, aby si udržal svoju perfektnú líniu.Na časy, keď si ľudia zdobili svoje príbytky
nie preto, aby vyhrali akúsi súťaž o najviac prepchatý a v úvodzovkách atmosféru šíriaci dom
na ulici, ale pre to, aby na ich dieťa Santa nezabudol. A deti celý rok naozaj poslúchali, či sa o
to aspoň snažili, aby si na štedrý večer mohli byť isté, že na nich tento posol Vianoc nezabudne.
No dnes, dnes je Santa len obéznym mužom v červenej kombinéze z reklamy na Coca colu,
ktorá paradoxne s Vianocami nemá absolútne nič spoločné. Dokonca, milí škriatkovia tento spot
z televíznych prehliadačov vytláča reklama o akomsi černoškovi z Afriky, ktorý nám všetkým
praje Bukekela Vianoce. Už od októbra. Niet sa teda čomu čudovať, že deti prestávajú veriť
v čosi, čo nevidia v telelevízii. A fakt, že Santa Clause nemá svoj účet na Facebooku mu na
vierohodnosti tiež nepridal.

Aby som našu smutnú situáciu previedla do čísel, oficiálna stránka malého afrického černoška
Dédého má až 56.118 fanúšikov – sesterské stránky nepočítajúc, zatiaľ čo Santa Clause nazbieral
úbohých 1.975 ľudí. Ešte aj Medzinárodný deň vyprážaných rezňov sa teší väčšej popularite,
ako Vianoce. Avšak, trošku škodoradostne musím poznamenať, že náš stredoeurópsky kolega,
Ježiško sa teší ešte menšej popularite. Len 522 ľudí sa stalo jeho fanúšikom na vyššie spomínanej
sociálnej sieti a to i napriek tomu, že si svoje konto založil a poctivo sa na ňom snaží odpisovať
na detské emaily. Súdiac však podľa jeho novonarastajúcej závyslosti na Farmwille mu ich
neprichádza príliš veľa.

Pri týchto štatistikách niet divu, že nám odbory našu fabriku zatvárajú. Deti viac neveria
rozprávkam a šťastným koncom. Hovorí sa, že žijeme vo svete klamstiev a intríg, no čo sa
týka nádherného detského sveta a ilúzií, dospelí sa im ho z nepochopiteľného dôvodu rozhodli
vziať, akoby sa práve na túto najkrajšiu časť detstva pravidlo o klamstvách nevzťahovalo. A tak
deti prišli o zúbkovú vílu. O svet drakov a princezien. O Jednorožce. A nastáva čas, kedy sa
pomaličky budeme musieť pobrať i my. Zložiť naše vianočné čiapky a stať sa členmi šedej masy
ľudí. Nechať Vianoce nákupným strediskám a komerčným spotom so spievajúcimi kaprami.
Dovoliť, aby si neposlušné, rozmaznané deti našli zabalenú hŕbu nepotrebných darčekov, zatiaľ
čo kopa poslušných detí v detských domovoch bude pozerať na prázdne miesto pod stromčekom,
kde by ich za ich dobré skutky mala čakať spravodlivá odmena. Zmieriť sa s tým, že svet sa
pohol dopredu a rozhodol sa nás vyhodiť cez palubu, ako nepotrebnú záťaž.

No na záver by som chcela povedať, že dobré skutky, ktoré sme vykonali, úsmevy, ktoré sme na
detských tvárach vyvolali, každý darček, ktorý sme poctivo rozdali. To všetko nebolo zbytočné
a verím, že natrvalo zostane v mysliach ľudí, ktorí ešte v Santa Clausa a ducha Vianoc veria.
Chcela by som vysloviť nádej v lepšie zajtrajšky. Veď, keď sa do módy vracajú ramenné
vypchávky a latexové legíny, nie je vôbec nemožné, že kult Santa Clausa opäť povstane a my
všetci sa sem budeme môcť znova vrátiť a prežívať ďalšiu zlatú éru Vianoc.

3 komentáre: