zahlavie

zapisky foto diar diy podniky

štvrtok 1. decembra 2011

“Love is what we were born with. Fear is what we learned here.”

Dnes si idem po vianočný darček, tak držte palce, aby bol plne funkčný, bež poškrabaného a zašpineného objektívu, navíjal film a hlavne nedoniesol mi ho desivý psychopat. Tak tak, kupujem Canon eos 3000N z druhej ruky, tak sa trošku bojím. Úprimne, nie som Canoňáčka. Fakt nie. Nemám proti nim nič, len mi prídu nelogické a vôbec nie intuitívne. Je to samé "ak budeš držať toto, pokrútiš týmto a a ešte stlačíš tento čudlík tak... no...zmeníš si iso" ...wtf? Moje prsty toľko úkonov nezvládajú tak, aby som nemusela prerušovať fotenie. Ale nevermind. Tento je na film. Tam toho až toľko ako na digitálnom nebude.

Totiž, dostala som ho ako vianočný darček a mala som samozrejme limit 100 eur, čo na foťák nie je nijak veľa, ale z nejakého dôvodu si moji rodičia myslia, že ich mám viac, než potrebujem. Haha. Čoby. A teda Nikon F100 vke som zamávala, pretože v tomto limite sa nachádza len v milej Prahe a ujo pán najsammilší pražák si len do profilu nacapil, že na Slovensko neposieľa. Ani po mojom srdcervúcom maile. Hnusák, čo vám poviem.

Nevadí. Niečo nové sa naučím.

A podala som prihlášku na všvu na fotografiu. Nedávam si ani 1% nádeje, úprimne. Tak si idem ten sen zabiť kým môžem, nech sa s tým nemusím babrať potom. A sľúbila som si to. Že ak ma vezmú na dejiny umenia, tak to skúsim. Vzali. Tak teda idem. Nech ten Murphy vidí, že si aspoň sľuby plním. Tak. Ale bude to bolieť. Tá odmietacia správa. Trochu. Dosť.

R.I.P my dread

2 komentáre: