streda, 16. novembra 2011

Analog happiness

Peniaze rozprávajú. Vážne. Aspoň na mňa. Vždy sa so mnou pekne rozlúčia, keď opúšťajú moju peňaženku.
Dnes som bola vyzdvihnúť vyvolané filmy. Posledný výdych môjho milovaného Zenitu, ktorý moju lásku neuniesol a odpálil si uzávierku. A prvý nádych nového prírastku do mojej foto rodinky, Holgu 120. Nie je to technicky vyspelý fotoaparát a Zenitu sa nemôže ani omylom rovnať, no má pár nesporných výhod. Za prvé, takemr nič neváži. Za druhé, je prakticky nepokaziteľná, za tretie, ponúka mi možnosť sa s ňou hrať.

Netvrdím, že Zenit je najväčší skvost analógovej éry a ani nikdy nebudem. No jeho optika sa mi viac, než páči, pracovalo sa mi s ním skvelo. Holga mi zatiaľ bude robiť spoločnosť. Nech nie som tak sama. Digitálna.

Vložím zopár fotiek Zenitom. Holga bude neskôr.

Hýbajúce sa Trhače odmietajúce dovoliť mi zaostriť. Fotky sú z letnej vychádzky, preto tá gýčová trávička:D

5 komentárov:

  1. mega krásne fotky :) a dufam, ze sa ti Zenit este nejako pozviecha :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásné fotky), zajímavě upravené :).

    OdpovedaťOdstrániť
  3. T. and B. - je to analóg, fotky nie sú upravené;)
    Mať's - ďakujem :)
    wera- Aj ja v to dúfam, len uzávierka nepustí... chcem to dať opraviť, keď viem, kde je chyba, snáď by sa to dalo...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. pekne fotis:)
    a no, oproti zenitu je vsetko lahke ako pierko mi pride :D je tazky jak fras

    OdpovedaťOdstrániť