nedeľa, 15. mája 2011

Milý môj denníček

Tu to ide žiť, tu sa to ide hýbať. Tak. Lebo tu z toho idem urobiť fotoblog. Nie doslovne. Nie naozaj. Ale keď už to má byť môj denníček, tak nech je aj ilustrovaný. Knižky s obrázkami mám najradšej, predsa. (Niesom žiadne hovado nekultúrne, čo nečíta. To nie. Ale povedzme si to na rovinu, čo by bol malý princ bez ilustrácií? :D Mám rada básne, ktoré sám autor ilustroval. Milujem knihy, ku ktorým je mapa a okrem názvu a autora si často vyberám i podľa dizajnu obálky - naposledy ma dostal hard boiled wonderland so svojím minimalisticky premysleným lookom :)

čo sa teda so mnou stalo od posledného príspevku?

Vyfajčila som pár vodných fajok s krízou identity

Začalo sa obdobie, kedy chladené nápoje nahrádzajú čajíky. Začalo sa s handmade oranžádou a citronádou u Shtoora

Postihla ma hrozná desivá a hrôzyplná kolika :)

Zistila som, že to, čo búrka zničí tak ľahko nenarastie. Poučenie do života priamo z milých Tatier

Piekla som. Prvý pokus. Avantgardne kyselý. Ale zjedol sa s láskou celý.

Druhý pokus. Sladší. Opäť prekvapivo slávil úspech.

Opekala som. Seba. Špekačky. Chleba. Všetko

Lúčili sme sa s našou milovanou školičkou s dobrým i smutným pocitom, že najbližšie sa tam vrátime až na Maturity.

Týrala som sa Španielskou literatúrou - zosobneným zlom v papierovej verzii zaslaným na zem, aby mučil a týral. Aj sa mu to darilo.

2 komentáre: