Instantné spomienky

Som vyhorená a takmer mŕtva.
Tak to tu pravdepodobne bude vyzerať celkom dlho, keďže stíham ledva existovať.
Dnes mám 21.
Som stará a všade legálna.
Trochu depresívne a troška fajn.
Už som sa asi zmierila s faktom, že mladšia už nebudem.
V srdci však mám stále 17, takže sa ma kľudne ďalej pýtajte na občiansky.
Ja sa vždy poteším :D

Prinášam vám instagram mix, pretože to je jediná vec okrem bielej kocky na bielom pozadí a svatby, čo som ako tak fotila. Smutné, ja viem.




  



  

Diary entry

Tak a je to tu.
Mám dve školy.
Nič nestíham.
Radujem sa.
Nadávam.
Smejem sa.
Kričím.

Tak nejak sa mi tieto protichodné pocity stali dennou rutinou. Na jednej strane som šťastná, že si idem za tým, čo som vždy chcela. Že dokončujem bakalársky ročník na škole, ktorá mala úroveň a nemala som vďaka nej pocit premrhaného času napriek tomu, že je dosť ťažká.
Na druhej strane sa mi rozvrhy krížia takým spôsobom, že viac už ani nemohli. Mám pocit, že nestíham nič poriadne a zároveň môj voľný čas vypĺňam bezduchým ležaním v snahe nahnať energiu na ďalšiu existenciu.
Napriek tomu neľutujem.
Zatiaľ.
A som pripravená na všetko.
Len som sa na chvíľku musela posťažovať. Ukázať vám ťažkosti života ťažko študujúcej dievčiny ktorá nevie, kedy má dosť.

Welcome to my world.

A pretože viem, že vám chýbala moja lovely face, na počesť toho, že mi znova raz nechytila farba na peknú čokoládovú farbu, ale tmavú čerň, som vám prichistala zopár fotiek z praslávnej webcamery.
Ale nie len tak obyčajnej.
Pohroma si totiž zaobstarala po 6tich rokoch konečne notebook, ktorý neváži 10 kilo a jeho baterka vydrží viac ako 20 minút.
Takže historicky, prvé fotky na blogu práve z neho. Tramtadadááá

Stockholm memories

Štokholm bolo nádherné mesto. Plné historických budov, morského vánku a zelene.
More tu nie je slané.
Cesty tu sú čisté.
Ulice o dvanástej prázdne a hneď z rána plné.

Možno to bolo nedostatkom socialistických budov, čistými ulicami a drahým alkoholom, no toto mesto napriek svojej nádhere a krásnemu, pohodovému pocitu- moje srdce vzalo menej, než som niekde v kútiku duše čakala. Škandinávia ako taká bola vždy mojím cestovateľským snom a určitý čas som i uvažovala o štúdiu v Dánsku. Napriek tomu som si čím ďalej, tým viac uvedomovala, že som viac temperamentná, bordelárska a fascinovaná urbanistickým chaosom na to, aby som sa cítila "ako doma". Štokholm bol ako vystrihnutý z IKEA katalógu. Krásny. Chcete si ho ochytať, všade sa odfotiť, ale ak by ste tam bývali, predsalen, nevyzeralo by to tak dokonalo. Každý podnik je tam krásny, až sa neviete rozhodnúť, kam sa usadiť. Každý je skvelo zariadený.
... Avšak, je potom nejaký výnimočný?

Napriek tomu to bola nádherná skúsenosť a veľmi rada sa tam vrátim znova a znova :)

Viac fotografického spamu pod perexom

Budapest, I love you

Budapešt bola čarokrásna. Bolo to jedno z miest, od ktorých som nečakala tak veľa a tak mi vyrazila dych plnou silou. Áno, stala sa jednou z mojich urban lások a som šťastná, že mi nie je tak vzdialená. Vypravím sa do nej totiž ešte veľmi veľa krát.
Nečakala som temer nič a na oplátku ma obdarila toľkým šťastím, že jej to asi budem musieť ešte dlho splácať.
Kúsok srdca mi tam asi navždy zostal. Tak tak.

A čo vy, máte nejaké mesto, do ktorého sa vždy radi vraciate?

Analógová Grejpovička

Lomography na Grape má vždy ten najviac cute workshop. Nechajú vás požičať si ich fotoaparát, dajú vám film a dokonca vám ho i vyvolajú a nascanujú. Zlatíčka. Tak tak.
Tentokrát sa mi ušiel Supersampler (Alebo čo to bolo) a mienili sme si toho požičať i viac, no neľútostná búrka nám to tak trocha prekazila.
Nevermind.
Aj tak nám bolo super :D

A vyšlo toho omnoho viac, než som predpokladala.
Akožto tento fotoaparát nemá absolútne žiaden hladáčik, fakt, že sme na fotkách aspoň čiastočne je celkom úspech :D