Watercolor design

Nuž a je tu teda druhý design, keď už ma Kat takto skritizovala :D
Napriek tomu, že som bola s predošlým designom spokojná - už len preto, že mi kvôli nemu nenavreli dve žilky na oku, neokúsala som si všetky nechty a neskončila s jeho tvorbou niekedy o tretej ráno :D
Ale jej pripomienky boli k veci a po chvíli som si povedala, že to teda skúsim inak. Však predsa "bakalárka počká" ... a toto je predsa len zábavnejšie ako písanie o kolorovanej fotografii v 19. storočí, keď k tejto téme prakticky nejestvuje literatúra (miesto navierania žiliek na očiach tu prichádza k trhaniu vlasov a škrípaniu zubov)
Tak som si k tomu sadla a vznikol tento design, s ktorým som teda spokojnejšia viac. Takže go on, kritizujte zas toto, možno zo mňa niečo vyrastie takýmto tempom :D

Otázočka pre tých, čo čítajú: Nie som žiaden expert. Som skôr presný opak:D Práve preto si myslím, že viem ďalším laikom veci, čo som si už skúsila vysvetliť lepšie a možno vám ušetriť zopár žiliek na oku :D Mám postovať aj rady o tom, ako som tento a tamten design vytvorila, v prípade, že by sa niekto chcel vo svojej prokrastinácii ventilovať práve takto. Prípadne nejaké tipy ako a čo v photoshope, nech viete splniť to, čo si zaumienite?
Ja len tak :D

17.5. som bola fotiť v KC Dunaj Retro burzu a vzniklo pri tomto aj takéto krátke videjko, tak nech sa páči, pokiaľ tam niekto nebol, prípadne naopak, bol a chce sa pohľadať, tu je môj výplod. Možno ho raz aj postnú na facebook, keď sa k tomu dostanú :D Zatiaľ sú tam len fotky z mojej dielne :)

Nová forma prokrastinácie vyvinutá

Tak som sa k tomu konečne dokopala.
Nie, že by som nemala čo iné na práci, ale ono to tak býva, že v časoch, kedy toho máte viac, než dosť sa venujete práci, ktorá vám pod zadkom až tak nehorí.
A tak som sa k tomu konečne dostala. Kompletná zmena designu blogu a KONEČNE som prišla na to, ako fotky zväčšiť a dať do rovnakých rozmerov. Som veľmi skorý a šikovný blogger, ja viem.
Keďže som ale i veľmi lenivý blogger, je takto upravených asi len posledných 6 príspevkov. Aj to je niečo. Však.
Viem, že by bolo potrebné upraviť napríklad články s nefunkčnými fotkami a linkami. Zrýchliť naťahovanie toho hlúpeho záhlavia a buttonov.
A tak všetko. Ale nateraz som so svojou formou prokrastinácie celkom spokojná.

Takže, čo poviete na nové šatôčky tohto blogu? :D
P.S.: Možno som to od radosti s tou veľkosťou fotiek predsalen trocha prehnala... :D
Či?

Disaster fully masked

Pred nedávnom som sem postla svoju nenalíčenú, nahú tvár s menšou úvahou o tom, či naozaj nosíme veľa make-upu. Dnes som sa na kontrast rozhodla načítať svoju plne namaľovanú tvár s menšou úvahou o tom, prečo tomu tak je.

Osobne si nemyslím, že ani ja, ani moje okolie by to s líčením preháňalo, i keď si to mohla random babka na ulici možno myslieť.
Make up som začala používať niekedy približne v 13tich rokoch, kedy som objavovala prvé korektory na moje masívne kruhy pod očami a samozrejme, špirálu. Asi ako každé 13 ročné dievča.
Postupne sa kozmetické prípravky nabaľovali a vo svojom troška emotívnejšom období som sa nebála nosiť na očiach naozaj veľmi, veľmi výrazné odtiene dúhy. Nuž, bolo to asi cool. Alebo čo.
V 16tich ma to prešlo a začala som svoju dennú rutinu odbíjať len tekutou linkou na očiach. Tá ma zatiaľ neprešla. Nikdy mi nerobilo problém si ju nanášať, takže pre mňa je častokrát rýchlejšou možnosťou, než akákoľvek iná úprava. Táto denná rutina, nanášania hydratačného krému, make upu, rozjasnňovača, púdru, líčok, linky, maľovanie obočia mi ráno trvá 10 minút aj s rozlepením očí a nahmatávaním budíku poslepiačky.
10 minút. A zle vyspatý, otlačený človek sa môže razom cítiť zobudený, so zdravou červeňou, hladkou pleťou a žiariacimi očkami.
A tak to teda, milí chlapi je. 10 minút zo mňa dokáže urobiť niekoho, kto je so sebou spokojnejší a o troška radšej vylezie z teplej periny do chladného sveta.
To je to pravé čaro make-upu. Nenamaľovať si inú tvár. Meniť si vlastné rysy a klamať protivníka falošnou fasádou.Zopár minút z nás urobí ľudí, ktorí sú o čosi spokojnejší s vlastným ja. A to za to predsa stojí.
Či nie?

P.S.: Viem, že som vám týmto článkom strašne obohatila životy, ale chcela som nejako skompletizovať tento diptych článkov :D

Disaster unmasked

Prednedávnom ma jedna pani na ulici zastavila, aby mi oznámila, že MY, dnešné dievčatá nosíme priveľa make-upu. Bola som zmetená, pretože som na tvári nemala žiaden.

V každom prípade s ňou však nesúhlasím. Možno je to mojím vekom a tým, že už nie som v puberte (i keď pleťovo pre mňa nebola nijak dramatická) ale naozaj nemám pocit, že by to moje okolie nejak preháňalo s make-upom.
Samozrejme, vždy sa nájdu ženy, ktoré by sme pod omietkou len ťažko spoznali.
Ale priznajme si to. Poväčšinou sú to devy, ktoré na sebe majú prehnané temer všetko.

Kedysi by som neverila, že sa zmierim s krátkymi riasami a výraznými kruhmi pod očami, no dnes som s nimi zmierená. Som to predsa ja.



Nechápte ma zle. Make-up považujem za jeden zo spôsobov vyjadrenia sa rovnako, ako i oblečenie a rada sa líčim. No nemám problém vyjsť na ulicu i bez neho a osobne si myslím, že to má tak väčšina z nás.
Či mala milá, zhovorčivá pani pravdu a ja sa pozerám len cez ružové okuliare ?

Diary entry: Moja prvá ružová vec ever.

Už dávnejšie som písala, že mojou najmenej obľúbenou farbou je ružová.
Asi som sa nikdy necítila dosť ultražensky na to, aby som si ju obľúbila. Nieto ešte nosila na sebe.
Už odmala som dávala prednosť iným farbám a v mojich pubertálnych rokoch rebélie k nej môj odpor prekvital. Momentálne som s ňou v rovine jednoduchého ignorovania, kedy ja sa tvárim, že jej nie sú plné obchody a ona sa tvári, že o mňa ani nemá záujem.
Ružová mi nikdy nesadla a pochybujem, že v mojom živote niekedy zaujme dôležité miesto.
ALE.
Stalo sa.
A ja som si zaobstarala asi prvú ružovú vec ever (Pokiaľ nerátam cyklámenovú bundu na snowboard, ktorú som si vybrala kvôli mimozemšťanovi na kapucni a jedno cyklámenové tričko s lebkou, pretože mi v 14tich prišlo cool.) Je ružová, je ultra cute, ultra ženská a ultra pastelová.
Nová party hračka, ktorú som si "ukradla" z Lomo Ambasády-slash-Slowatchu

Nasleduje obvyklá otázka všetkých mojich známych:
-Nemáš tých fotoaparátov dosť?
- Nie, Shut up.

Ako som už dávnejšie povedala, rozhodne nie som nijakým bláznom do hračkárskych fotoaparátov a nie som ani ich odporcom. Potreba kompaktnejších a lacnejších fotoaparátov vyviera hlavne v mojej zvrátenej záľube fotiť akcie, na ktorých sa nachádzam. Záľube, ktorú môj telefón často životne nezvláda. Ak by som svoju zrkadlovku mala brať na každú party a akciu, na ktorú pôjdem, som si úplne istá, že niekde v strede roka by som jednoducho skončila bez nej. Táto malá hračka bola v mojej mysli už od minulého roku, kedy som ju mala zapožičanú na Retro v KC Dunaji. Zvláda to 72 záberov na jeden film, s bleskom je to použiteľné stále a ešte to vyzerá ako niečo, čo vyvrátili jednorožce. I like it. 

I really don´t regret anything

Tak, ako minulý rok, aj teraz urobím článok o najlepších kúpach minulého roku. O veciach, čo ma sprevádzali po celý rok, prípadne sa na ich používanie ešte len teším.

Fotochémia: K tomuto by som chcela špecifikovať, že nejde ani o najlepšiu kúpu ako o fakt, že tento rok som na ňu minula značné množstvo peňazí a nedá sa teda príliš v mojom rozpočte prehliadnuť. A samozrejme, poslúžila tak, ako mala. Sláva jej :D

Vôňa: Ako som už minulý rok písala, som závislá na voňavkách a toto je môj najnovší favorit, ktorý na chvíľu zatieňuje moju momentálne nebohú Miss Dior Chérie. Jedná sa  Voňavku Candy od Prady a vonia ako šťastie.

Čelenka: Zadovážila som si ju na Grape festivale, pretože mi neskutočne vadila moja ofina, ktorú som sa pokúšala odrastať. Je teda spomienkou nie len na pekný festival, ale zároveň sa stala jedným z mojich najobľúbenejších kúskov, keďže milujem tradičné motívy.

Slúchadlá (Slúchatká, whatever): Sú prakticky kúpou ešte roku 2012, kde som si ich zadovážila na vianoce, ale keďže so mnou boli poslušne celý rok, spávali so mnou v posteli, nechávali sa olievať alkoholom, otĺkať v kabelke i mimo nej a prežili cesty do rôznych krajín, zaslúžia si čestné miesto medzi mojimi top milovanými produktami. Sú značky Urban ears a sú to asi prvé slúchadlá, čo mi vydržali viac, ako rok. Momentálne sú na ceste ku mne viac kompaktné slúchatká rovnakej značky, aby som ich mohla striedať.

Moleskine: Moja láska k týmto zápisníkom je značná. Tento je môj druhý a taktiež som ho dostala, pričom prvý je menší, čierny kabelkový zápisník a tento má troška väčšie rozmery. Napriek tomu, že by som pravdepodobne mohla rovnako kresliť a zapisovať si na zdrapy papiera či do zošitu za pár centov, tieto bloky sú naozaj veľmi kvalitné a vydržia čokoľvek, čo ja, ako maniak na zápisníky a zároveň náročný uživateľ veľmi oceňujem. Väčšina takýchto blokov sa mi pri užívaní totiž časom dosť znehodnotia či dokonca rozpadnú. No prvý mám už niekoľko rokov a vyzerá stále ako nový (i keď s bielym to predpokladám bude o trocha ťažšie, no dva mesiace sa na ňom zatiaľ nepodpísali :D)

Keep cup: Áno, áno, obohratý Keep cup, ktorý je všade, všetci ho milujú či nenávidia. Ja ho ľúbim. Tak. Je krásny, farebný a funkčný. Napriek tomu, že som pôvodne chcela radšej mini thermosku, ktorú môžem hodiť do kabelky, rozhodli sme sa so sestrou zakúpiť si pár Keep cupov. Ona si odniesla ružový a ja tento šedo-žltý.

Lunch box: Ten som si zakúpila len pred nedávnom, na Mikuláša ako darček samej sebe. Mala som síce svoj kovový s triceratopsom, ktorý bol pôvodne obalom na karty, no ten nebol práve najväčší a časom sa začal otvárať. Nehovoriac o tom, že sa kov s potlačou nedá umývať v umývačke a ja som lenivá :D Tento je značky Happy Jackson zakúpený cez Asos. Robia najviac cute vecičky.

Detská knižka: Krásna ilustrovaná detská knižka o Lieku pre Vĺčka od Daniely Olejníkovej. Škoda, že nechcem mať deti, pretože z tejto by som im určite čítala rozprávku s radosťou. Ilustrácie v nej skrátka môžem. Tu je video o tejto knižke :)

Pohoda: Každoročný milovaný festival, ktorý každoročne neľutujem. Na tento rok už mám lístky kúpené a teším sa, teším, na leto.

Náhrdelníky: Na fotke sú moje dva asi najobľúbenejšie náhrdelníky za tento rok. Prvý, strieborný je kúpený v Štokholme, takže je pre mňa zároveň milou spomienkou na tento môj výlet a druhý, neónovo žltý je skrátka len moja láska na prvý pohľad, ktorá sa veľmi kamaráti s mojou tendenciou mať celočierne outfity. Optimizmus na krku.

Ako bonus vymenujem ešte "kúpy" ktoré tu neboli, pretože som nevedela nájsť ani letenku na Kubu, ani vlakový lístok do Budapešte, ktoré som si odložila. Tieto cesty boli krásne a naozaj boli hodné všetkých peňazí, ktoré som na ne minula. Na Kube som videla množstvo vecí, veľa nového zažila a naučila sa. V Budapešti som sa zamilovala tak fatálne, že neviem, čo so sebou. To mesto je nádherné a zamierim tam znova znova a znova.

A čo vy? Čo takého symbolizuje váš rok 2013 ?

Zimný prieskum VŠVU

Týmto by som vás pozvala na Prieskum na VŠVU kde možno budem aj ja s týmto superlame adventným svietnikom pre ľudí s divnými OCD úchylkami, ako mám ja.
Prieskum sa koná 13.-15.decembra predpokladám vo všetkých budovách VŠVU. Mňa nájdete na Drotárskej, na treťom poschodí, prvé dvere doľava- Som sucker na čísla tried. Aj tak ma nenájdete tak ľahko, pretože tá škola je horšia ako Rokfort a Eurovea dokopy. Človek sa vždy vynorí inde, než pôvodne plánoval. Tak príďte, uvidíte aj kreatívnejšie záležitosti. Fakt fakt.

Diary entry

Tak a je to tu.
Mám dve školy.
Nič nestíham.
Radujem sa.
Nadávam.
Smejem sa.
Kričím.

Tak nejak sa mi tieto protichodné pocity stali dennou rutinou. Na jednej strane som šťastná, že si idem za tým, čo som vždy chcela. Že dokončujem bakalársky ročník na škole, ktorá mala úroveň a nemala som vďaka nej pocit premrhaného času napriek tomu, že je dosť ťažká.
Na druhej strane sa mi rozvrhy krížia takým spôsobom, že viac už ani nemohli. Mám pocit, že nestíham nič poriadne a zároveň môj voľný čas vypĺňam bezduchým ležaním v snahe nahnať energiu na ďalšiu existenciu.
Napriek tomu neľutujem.
Zatiaľ.
A som pripravená na všetko.
Len som sa na chvíľku musela posťažovať. Ukázať vám ťažkosti života ťažko študujúcej dievčiny ktorá nevie, kedy má dosť.

Welcome to my world.

A pretože viem, že vám chýbala moja lovely face, na počesť toho, že mi znova raz nechytila farba na peknú čokoládovú farbu, ale tmavú čerň, som vám prichistala zopár fotiek z praslávnej webcamery.
Ale nie len tak obyčajnej.
Pohroma si totiž zaobstarala po 6tich rokoch konečne notebook, ktorý neváži 10 kilo a jeho baterka vydrží viac ako 20 minút.
Takže historicky, prvé fotky na blogu práve z neho. Tramtadadááá

Stockholm, here I come

Odlietam zajtra ráno do Štokholmu.
Teším sa.
Moje srdce postihnuté Vanderlustom sa tiež teší.
Všetci sme šťastní.

"Inspire me to smile" - board

Rada by som vás obohatila o nejaký môj fotografický spam. Ale momentálne žiaden nemám.

Rozhodla som sa preto opäť raz vytvoriť takýto výber vecí, čo ma v poslednom čase donútili stračiť srdiečko, alebo špendlík na Pintereste či Tumbleri. A Hlavne, donútili ma k úsmevu.
Prečo to robím?
Jednoducho preto, že svet internetu je príliš veľký a často sa stane, že super veci, slová, či myšlienky zostanú niekde za tým prachom medzi statusmi na facebooku a miliónom záberov zapadajúceho slnka

Ako napríklad photoshoot s gignatickým origami Jednorožcom
Či geniálny spôsob na recenzie a propagáciu rúžov

Yóga cvičená s najlenivejším psom na svete

Či táto nebezpečná mimozemská príšera

Tento výrok (Inak príliš nechápem autorov zámer, keď to pichol na hlúpu fotku okna lietadla)

To dieťa, ktoré to napísalo do svojho testu ( A učiteľka zmarila filozofiu idealizmu dvoma ťahmi perom)

Fotky fascinovaných detí v Louvri z roku 1990

Usmiali ste sa aspoň raz? :)

Už od mala som pohŕdala princeznami. SMRDIA.

Dnes takto Narcisticky.
Nejde mi spať, aj keď zajtra od rána pracujem. Tak sa hrám.
Niektorí už máte voľno dlhšie, ja až od utorka. Som šťastná ako malé šteňa, ktoré dostane novú hračku. Pískam, krochkám a štekám od spokojnosti.
Mimo chvíle, kedy nepracujem. Čo zatiaľ bolo od utorka asi tak pol dňa.
Nevadí.
Pre tých, čo to ešte neviete, už niečo cez rok kuchtím v Bistre St.Germain a aj keď túto prácu robím s láskou a oddanosťou najsamväčšou (haha. Ale nie. Mám to tam rada. ), tak značne vyčerpáva.
To ale neznamená, že ma tam nemáte ísť pozrieť. Šup šup, nazerajte do kuchyňky, či ma neuvidíte nadávať, prečo ľudia nejdú do Burgerlandu.

p.s.: Tá staronová paniky týkajúca sa koncu Google friend connect... čo to ako reálne má zmeniť, či ako? Asi som to nepochopila, ale nechce sa mi prílišne podnikať nejaké kroky proti tomu.
 

Scribble, scribble

Druhý spôsob, ako jemne bezvýznamne zabiť čas miesto toho, aby ste sa učili je čarbanie. 

Yeah. Všetci to poznáme. 

Máte poznámky, skriptá, čokoľvek z čoho sa učíte... a pero. 

Poznámky sú veselšie s ilustráciami, všakže.
Tento rok som to posunula trocha ďalej. Akožto moje testy sa zakladajú hlavne na vizuálnej pamäti obrazov a architektonických počinov, všetko som si to narvala do tabletu v snahe predísť tomuto kresleniu po všetkom, čo chytím. 

...A tiež som nechcela zabíjať stromčeky.
My bad. Na tablete sa to dá tiež. 

A... yeah, nie som v tom príliš dobrá :D
Ale ďalší spôsob zabíjania času je práve blogger a jeho jemné zneužívanie, tak to tu aj tak skončí.
(Ale na druhej strane, už som len krok od upravovania stoviek fotiek z Kuby, tak sem možno dám aj niečo zmysluplné, sľubujem :D) 

p.s.: Uhádnete, ktorá som ja ? :D

Queen of procrastination

Skúškové.

Poznáte to. Pred vami kopy učiva a vy aj tak pozeráte do stropu, maľujete si nechty, striháte si vlasy a dokonca aj upratujete len, aby ste sa tej kope vyhli.
Ja zvyknem pozerať hlúpe seriály a filmy, browsovať v e-shopoch, prezerať pinterest a hlavne skúškať každú kravinu, na ktorú pri tejto ceste narazím.

Takže, prvý spôsob, ako zabiť úspešne a úplne bezvýznamne čas a stať sa kráľovnou prokrastinácie je tu.
Virtuálne make-overy... ako fakt. Samé celebritky z najretardovanejšími účesmi a ešte retardovanejšími spôsobmi, ako mi nesedia. Ou yeah. Práve som zbytočne zabila niekoľko hodín...
Gratulujte mi.
Vivat skúškové :D

(Aneb, pôvodne som chcela skúsiť krátke vlasy, ale všetky krátke vlasy vyzerali viac, než hlúpo. Tak ma tu máte s rôznymi farbami na vlasy)

Filmy na daždivé, dni plné sentimentu

Konečne mám takmer voľno.
Super super pocit.
A keďže predpokladám, že už máte volnejšie dni aj vy, rozhodla som sa, že konečne začnem s filmovou rubrikou, ktorú som chcela začať už dávno.
Nebudem vám však predostierať len svoje najobľúbenejšie filmy všetkých čias a podobne.
Rozhodla som sa začať troška inak.

Toto je hlavne článok pre dievčatá :). Nie, nejde o Rosamunde Pilcherové, ani nič podobne.
Ide o to, že raz za čas, hlavne teda raz za mesiac(:D) mi zostane ctlivo a trocha sentimentálne.
Rada vtedy pozerám filmy, ktoré možno nenesú najhlbšiu zápletku, ani najväčšie životné múdra, no majú všetky rovnaké charakteristiky.
Sú pekne natočené- viete čo tým myslím... niekedy si rada pozriem film už len preto, že je pekne esteticky natočený a plný fotogenických záberov.
Nemajú šťastné konce- Asi som divná, ale naozaj nemám šťastné konce. Myslím, že človek má väčší dojem z filmu, keď na konci zostane trocha smutný. Šťastné konce ma v týchto chvíľach rozčuľujú a prídu mi patetické (to mi prídu ale vlastne skoro vždy)
Majú nejakú romantickú zápletku- To patrí k tej sentimentálnej časti môjho ja. Je to asi jediný čas, kedy sa mi chce pozerať filmy, ktoré sa týkajú lásky a vzťahov.
Nie sú príliš zložité - pretože mi je smutno, chcem sa len túliť k môjmu teplému termoforu a nemám chuť rozmýšľať nad extrémne zložitými zápletkami. Nie, nejde o bezduché filmy. Len sa nejedná o žiadne psychothrillery a detektívky, ktoré sam i vtedy skrátka riešiť nechce.

Takže, ak vám je niekedy ubolene, smutno, sentimentálne a skrátka veľmi špecificky asociálne a hladáte práve toto od filmu, toto sú moje typy.
Nie sú to filmy, ktoré by mi zmenili život. Ale nie vždy chcete vidieť film, ktorý vás zmení, no nie? 

P.S.: Party Monster a Waking vision majú ináč skvelý vkus na filmy!

Restless
Tento film rozoberá príbeh smrteľne chorého dievčaťa s veselou povahou a chlapca siroty so zložitým charakterom. Napriek tomu, že normálne nefandím príbehom o smrteľne chorých, ktorí sú chcú ešte užívať život a podobne, pretože obvykle podľa mňa sú skrátka spracované spôsobom, ktorý mi príde patetický a klišé, tento film sa na niečo také nehrá. Vlastne sa tu ani nesnažia o žiadne neobvyklé zážitky. Ide o  zachytávanie života tejto dvojice, ako sa postupne zamilovávajú a vyrovnávajú sa so situáciou. Príbeh je popretkávaný vzťahom chlapca s duchom Japonského harakiri pilota, ktorý sa zdá nemá žiaden význam, ani náväznosť, až kým nepríde koniec...
Môj priateľ tento vzťah s duchom, záľubu hlavnej postavy v pohreboch a podobné drobnosti pripísal inšpirácii Fight Clubom, ktorú by som si tam ja nevšimla, no prem ňa je to skôr plus :D

An Education
Tento film je veľmi špecifický. Napriek tomu, že sa jedná o príbeh lásky staršieho muža a mladšieho dievčaťa, mám pocit, že v kinematografii je len veľmi málo príbehov, ktoré skončia takto. Nie ideálne.
Je to príbeh mladého dievčaťa, chodiace na dievčenskú školu, žijúce v malom mestečku v puritánskej rodine. Veľa číta, miluje hudbu a ako mnohé dievčatá, sníva o bohémskom živote vo veľkom meste.
A nakoniec sa jej to i splní. Stretne pekného, staršieho muža, ktorý jej tento žiarivý svet predstaví.
Opustí svoju rodinu, skončí so svojou školou a nechá všetkého, len aby ho nasledovala. (Aj vy sa s týmto scenárom stretávate aj v reálnom živote?)  No všetko ideálne raz skončí a dievča je hodené do krutého sveta. Celé je to hodené do 60tych rokov, no napriek tomu je to príšerne aktuálne ešte stále.
Ženy sa asi nikdy nepoučia, čo? :D

Factory Girl
V tomto filme síce nie je hlavnou zápletkou milostný príbeh, ale ide o životný príbeh skvelej Edie Sedgwikovej. Ukazuje cestu od obyčajného veselého dievčaťa s obrovským osobným čarom až po drogovo závislú trosku   bez peňazí. Príbeh dievčaťa, ktoré zničila sláva, bohémizmus umeleckého prostredia a svojím spôsobom aj Warhol, ktorý ju preslávil a urobil z nej ikonu.
Niekto tento film zatracuje, niekto ho má rád a ja patrím do druhej skupiny. Videla som ho prvýkrát keď som mala asi 15 a odvtedy sa k nemu celkom rada vraciam.

Annie Hall

Túto Woody Allenovku asi videli všetci, ale aj tak ju sem zaradím, pretože ako jediná z tohto výberu naozaj patrí medzi moje najobľúbenejšie filmy. Možno je to Woody Allenom, možno reálnym zobrazením vzťahov spojeným s obvyklým sebakritickým a ironickým vtipom Allena.
Je o príbehu vzťahu Woody Allena s Annie Hall, pričom obaja samozrejme majú svoje problémy a odlišnosti. Vzťah ale postupne povädne, ako sa to často stáva a aktéri postupne prechádzajú cez hnev k tomu druhému, cez pocity pochybností, či bolo správne sa rozísť, až po konečné zmierenie sa.
Je to snímok, ktorý si rada pozriem, keď mám pocit, že môj deň bol zbytočný, alebo kompletne celý zle, pretože nezáležiac na tom, v akej časti života sa práve nachádza, vždy si tam nájdem niečo, čoho sa viem chytiť.

One Day
Najpatetickejší asi z celého výpočtu a možno aj najznámejší. Najskôr som čítala knihu, pretože som ju dostala. Keďže ju písal chlap, dala som tomu šancu a nakoniec som bola celkom rada. Síce zvyknem čítať iné veci, veľmi sa mi to páčilo. Vďaka mužskému pohladu to nebolo prehnane romantické, prehnane uplakané, ani nič podobné. Bola to pre mňa zmena a tak som sa rozhodla pozrieť si aj film.
Na začiatok treba povedať, že to, čo kniha povie vecne, takmer bez romantiky, vo filme skrátka romanticky vyznieť musí a napriek tomu, že konečný výsledok pôsobí romantickejšie, než samotná kniha, nie je to zlá filmová adaptácia. Kniha je písaná zaujímavým spôsobom. Vždy zobrazí len jeden deň z celého roku v života tejto dvojice a ukazuje, ako sa z ich vzájomnej, trocha divnej a náhodnej noci vstalo celoživotné priateľstvo a nakoniec i láska. I keď možno príliš neskoro.
Život oboch sa vyvíja. Kým jeden stúpa, druhý stagnuje. Kým jeden klesá, druhý sa hľadá. Ukazuje nie len vzťah, ale aj cestu dvoch ľudí, čo sa snažia zistiť, čo od života chcú.

Fuck Yeah !

Práve čítate blog novej budúcej študentky odboru Fotografie na VŠVU.
Fuck yeah!
Tak, tak vzali ma a je to skvelý pocit.
Ani nie to, že ma vzali, ale ten pocit úspechu je skvelý.

A tak, tentokrát nebudem písať dlhé litánie, pretože momentálne mám v hlave len výkriky typu "Aaaa" a "Iiiii"
Takže by som nebola tak úspešná pri vyjadrovaní svojich momentálnych pocitov :D

Hmlisté časy

Stíhať skúškové a prijímačky jen adľudská práca. Pre mňa.
Mám pocit, že nestíham ani jedno.
Nie je to dobrý pocit.

Uh, áno, tá choroba tomu tiež nepridáva na pozitivite.

Nech sa páči, mix fotiek z môjho posledného obdobia hodiacich sa k tematike.
Zmetené, čiernobiele, beztvaré a bez-tváre.

a držte mi palce.
Budem to potrebovať.

Ale mám na vás otázku.
Čítali ste niekedy knihy, kde by sa nachádzalo zaujímavé pojednávanie na témy
anonymita, minulosť- alebo životná cesta a smer, páry a určité tabu medzi nimi, denník, letné prázdniny, párty, krajina a hmlisté spomienky.
Nie je to ľahké, viem, ale ak ste niekedy na tú tému niečo čítali, pomohlo by mi to :D 

I don't regret anything

Nie som fashion blog. Ani nič podobné.
A aj tak som sa rozhodla ukázať vám najlepšie kúpy môjho minulého roka.
Nie, nemám potrebu sa ukazovať, vystatovať, ani vás poúčať.
Len si myslím, že tieto posty ukazujú veľa o mne, ako človeku.
A nie len to. Zobrazujú v pár veciach môj minulý rok.

A toto je legendárne posledný post ohľadom 2012.
Som totiž ako austrálska ovca.
Ťažko si zvykám na zmenu roka rovnako, ako na časový posun.

Začnem všeliako, pretože som tvor chaotický.

Klobúky- moja každoročná peňažná položka a každoročná kúpa. Mám ich veľa. Nosím ich veľa. Nie síce tak často, aby to mne samej prišlo ako moja esencia, no ľudia si ma často pamätajú z nejakého dôvodu práve kvôli nim. Viac často, než by si jeden myslel.  Tak či tak, je to neoddeliteľná súčasť môjho šatníka a pochybujem, že to v 2013 bude inak.
goal do budúcnosti: Chcem sa ich naučiť vyrábať. Strašne, strašne sa to chcem naučiť. ak poznáte nejakého klobúčnika, ktorý by prijímal "tovarišov" zmieňte sa o mne.

Equa - Pred časom som vám písala článok o tom, akú fľašu si vybrať. Nakoniec zvíťazila Equa a ja som si víťazne cupkala pre moju galaktickú fľašu. Lenže stalo sa nemilé a galaktická séria sa minula.Viac nie je a ani nebude. Fňuk.Tak ma to dievčatko s balónikmi chytilo za ruku a doviedlo k pultu. Keď udrží celý svet, zvládne aj môj pitný režim. A teda, zvládla so mnou precestovať celé Írsko, uľahávala so mnou do postele aj cestovala do školy.

Spôsobila, že som na vianoce dostala ďalšiu eko fľašu, od Contigo pri ktorých si robím zálusk aj na termohnčeky.

Rúž - Penny Lane od F&F - neverili by ste, že kozmetika z Tesca môže byť dobrá, ale môže. Poskúšala som kvantá rúžov a nikdy mi nesadol nejaký odtieň tak lichotivo, ako Penny Lane. Tento Penny Lane je môj tretí, akožto som ich tento rok viacero stratila :D.

True Tea - Milujem ľadové čaje. Domáce, chladené a dokonca aj tie z hypermarketov. True tea pre mňa ale kompletne zničil všetky komerčne kúpiteľné ľadové čaje. V príchuti Zelený čaj alebo Rioboos sú pre mňa skvelým spoločníkom. (Maté nikdy neviem zohnať) V Bratislave sa dá zohnať v Greentree a Sushi time- prípadne určite aj inde, ale tam si ich kupujem ja :D

Omašličkované Parfumy - Nemám len jeden, ale tento rok som finálne minula môj milovaný Miss Dior Chérie, čo bol prvý parfum, do ktorého som sa kedy naozaj zamilovala. Momentálne ho nahradilo Marry me (hlúpy názov, však? ) od Lanvina, no kto vie, či mi dodá rovnaký pocit toho, že voním najlepšie, ako viem :D
pozn.: ... asi by som mala byť menší maniak na vône

Triceratops - Plastový triceratops. Áno. Zbieram ich už dlhšie za účelom výroby vešiaka na šperky, no akonáhle príde k akejkoľvek snahe o rozpílenie a prepichnutie môjho najobľúbenejšieho tvora, príde mi to nemožné. A tak sa mi množia a množia. And I am lovin' it.

Papelote - by som označila možno ako kúpu roku. Je to skvelý školský pomocník, ktorý mi pomáha nestrácať perá. Je tiež veľmi efektný a pekný (môj je už zafúľaný) a budí v radoch spolužiakov záujem o jeho ochytanie. A vo mne budí záujem o písanie si poznámok.
... alebo aspoň kreslenie na jeho prázdne strany, keď už ich má....

Rukavice - Áno, je to super kúpa! Hlavne keď máte mini ruky, ako ja. Fakt fakt, že mám tie najkratšie prsty, aké ste kedy videli. Porazia ma aj 8 ročné deti. Je to smutné.
Kupujem si rukavice v detských oddeleniach, čo ma odsudzuje k Hello Kitty.
Ja neznášam Hello Kitty.
Tieto sú "dospelácke" a asi sa im pokazil stroj, keď mi sedia.

Hodinky - Sú značky Saphire a ukoristila som ich na blšáku. Krásne, lesklé a nestáli ma veľa.

Ozdobné lepiace pásky - Používam ich na všetko a sama tým seba trocha desím

Party - Značná časť mojich zárobkov putuje do zábavy v podnikoch. Swing time či Retro v KC Dunaj, alebo 90te roky v Loft-e boli jedny z najlepšie utratených peňazí môjho roku. Fakt.
Nie som Party woman. Ale lepšie sa zresetovať neviem.

Šablóna zo zvieratkami - prvým šokom bolo ,že ešte existujú. Hneď po ňom následoval brainstorming, ako ich využiť...a následne som si už domov odnášala takmer všetky zvieracie šablóny, čo v obchode boli.
Ak sledujete môj blog a moje DIY, nemôžete prehliadnuť moju posadnutosť zvieracím patternom.
Asi si tým nahradzujem fakt, že som nikdy nemala rada všadeprítomné zvieracie vzory, ale mám nutkanie nosiť na sebe zvieratká. Vďaka týmto šablónam vznikli brošne, potlače na tričká a knihy omnoho rýchlejšie

Planéta 220 - I am not from this planet odznak rozhodne nie je posledná vec, čo od nich mám, ale zadovážila som si ho na skvelej vernisáži tohto projektu v galérii Satelit a neskôr som ich navštívila aj v New Spirite. Zbožňujem ich.

.

Grape - K tomu netreba veľa. Komu by tam bolo zle?

Pohoda - Rovnako ako grape, mimo príšerných páľav je to tam ako ideálny ekosystém.

Tetovanie -  Môžem si to vyškrtnúť z Bucket listu a vymýšľať miesto na nové. Pretože ja som s nimi neskončila.

Puzdrová sukňa - Nie je to žiadna novinka, žiaden ojedinelý módny trend tohto roku. Nie. Obyčajná elastická čierna sukňa hodiaca sa k opätkom rovnako, ako k conversom. Bol to asi najčastejšie nosený kus môjho šatníka práve vďaka svojej pohodlnosti a neskutočnej kombinovateľnosti so všetkým. Či už som ju nosila s blúzkou, alebo omnoho častejšie s tričkami s bláznivou potlačou, bola som v nej sama sebou a prešla som v nej kus sveta.


UFF.

Vždy je dobre, keď je dobre

Po opätovnom prečítaní článku som si povedala, že bol predsalen trocha depresívny.
A tak som sa teda rozhodla ukázať highlity môjho roku.
Nie však vymenovaním toho, kde som všade bola.
Ani miest.
A nových vecí.
Ale formou fotografií, ktoré som nerobila ja, ale zachytili krásne chvíle môjho roku.

Napriek tomu, že som sa minulý rok zasekla na mieste, viem, že ma práve odrazil niekam, kde sa už stagnovať nebude.
Poskytol mi možnosti, ktoré mi nezavreli dvere (i keď ani priamo neotvorili) a to sa ráta.

Veľa som fotila. Všetkým, čo bolo po ruke


Chodila po výstavách a vernisážach (konkrétne toto je Planéta 220, ktorú som pre vás mala zreportovanú na filme, ale film sa mi stratil... doteraz netuším, kde je :D)

Bola na rodinnom Karnevale

Prešla si stavmi, kedy som nevedela čo s vlasami a oblečením (a mojou nechuťou k nahým nohám) v horúčavách na Pohode
ň
A užila si tých pár hodín neznesiteľného tepla na Grape-e, ktoré v zápätí nahradil dáž´d a zima, nak torú asi nik nebol pripravený

Nadžgávala sa domácou klobásou zo Slovenska pri pive z Nemecka na Talianskom hrade ari výstupe na ten hrad som si zodrala čínske wanabe Keds.

Dostala awesome darčeky

Bozkávala s T-Rexom (ale na druhý deň už nezavolal...)

Jedla a vyrobila toxické Jello vodka shoty

Treba komentova? Kde je slaninka, je aj dobrá nálada :D

Stretla sa s MAXIMUSOM. Naživo je veľmi milý, ale na fotení sa netváril práve nadšene.

Koštovala rôzne pivá



A dúfam, že tieto segmenty sa budú nachádzať aj v mojom budúcom roku :)