Instantné spomienky

Úprimne, úplne vážne rozmýšľam nad niekoľkodňovým útekom z reality. Vycestovaním niekam ďaleko, kde na chvíľu nebudem myslieť na obhajoby, skúšky, bakalárku, štátnice a fakt, že sa dejú nejak príliš rýchlo, príliš rýchlo, príliš naraz a príliš... tak trocha všetko. Aby som si túto túžbu vykompenzovala, kupujem si veselé šatky do vlasov a plážové ohozy v predstave, že ich toto leto aj využijem (haha. Najbližšie, čo sa k morskej vode asi dostanem bude tak bazén na záhrade a sea salt sprej na vlasy.)
Obhajoby sú úspešne za mnou so známkou, s ktorou som maximálne spokojná a aj keď to nie je žiarivé A, úprimne som sa jej potešila prekvapila, keďže na nás boli celkom tvrdí.
Skúškové na oboch školách sa blíži a mňa tak trocha obiehajú mrákoty.

Na udržanie optimizmu som sa už dávnejšie zapojila do projektu 100 happy days, ktoré pokúšam absolvovať na svojom instagrame. Aby som bola úprimná, nepridávam každý deň. Niesom schopná čokoľvek dodržať deň čo deň, čo mi už viac krát prinieslo neplechu. Ale snažím sa. Fakt fakt.
A tak sa mi hromadia mobilné fotografie, ktoré v sebe skrívajú aspoň kúsok optimizmu, keď už tento môj článok je tak pesimistický.
Takže môj typ, skúste aj vy. Nejde o to, zapojiť sa do projektu, no na chvíľu sa každý deň zastaviť a uvedomiť si nejaký pekný moment dňa nie je nikdy na škodu a človek sa spätne usmeje a vidí veci o čosi krajšie, než možno i boli.

p.s.: rozbehla som sama na sebe aj projekt "selfies" keďže som nikdy nebola s tých, ktorá by za celý rok nahromadila viac, než možno 40 fotiek samej seba ako som na konci roku predviedla. Nikdy som nebola rada pred objektívom a pomaly sa učím dokumentovať i samú seba a moje neustále zmeny. Keď toho budem mať dosť, máte záujem o zahrnutie mojím xichtom, či si to radšej nechám v mojich domácich archívoch? :D

Instantné spomienky

Môj život momentálne nemá ani trocha organizácie napriek tomu, že môj diár vyzerá pekne.
Žijem v chaose a aby som bola úprimná, nijak mi to nevyhovuje.
Napriek tomu, že som v chaose prežila prakticky celý život, tento je iný. Taký môj.
Vznikol z neschopnosti organizovať svoj čas, nešikovnosti napĺňať svoje ciele a hlavne neskonalej lenivosti.

Ale veď ja sa to raz naučím.

Zatiaľ teda prenášam rovnaký chaos, aký mám v živote do obrazovej formy.
Jednoduchý mobilný denník z posledných dní, ktorý mi pomáha vizuálne si pamätať predošlé chvíle.
Máte to tak i vy? Že si všetko, čo si chcete pamätať zaznamenávate. Či už fotoaparátom, perom, alebo inými prostriedkami. Či už je to obrovská modrina spôsobená nešikovným riadením motokáry, alebo miesto, na ktoré som si odfotila, aby som sa tam znova nezabudla vrátiť.

Nech sa páči, moje instantné mobilové spomienky.

I am flawed

Mám chyby. Jazvy. Pozostatky po pádoch a iných zraneniach na tele.
Každý ich máme.
Či chceme, či nie, málokto si pripadá dokonalý a pravdepodobne nikto taký ani nie je.

Mám chyby.
No a čo.

“I myself am made entirely of flaws, stitched together with good intentions.” 

 

Yes, We like to play "Dress up"

Ak ma dlhšie sledujete, viete, že v našej rodine berieme karnevaly vážne. Všetci sa prezliekame celkom radi a každoročný karneval sa stal našou rodinnou tradíciou, ktorý pokračuje už od môjho detstva.
Samozrejme, už nie je venovaný mne, ale deťom, ktoré do našej rodiny pribudli, no my dospelí sa stále radi zahráme na niečo, čo nie sme.
Keďže so sestrou úplne milujeme animované rozprávky a Disney obzvlášť, tento rok sme sa rozhodli ísť za princezné
Ja som sa rozhodla ale v rámci svojho hesla "Princezné smrdia" , že princezná nebudem. Vybrala som si postavu novokorunovanej kráľovnej Elsy z najnovšej disneyovky- Frozen, ktorá je mimochodom awesome a tak všetko.
Môj pôvodný plán bol dosadiť moju mladšiu sestru do úlohy Elsynej mladšej sestry, no keďže mi to nevyšlo, rozhodla sa pre Rapunzel.

Nuž, karneval je už tento víkend, tak som sa rozhodla trocha sa pobabrať s make-upom. Čo bolo ťažšie, než sa môže zdať. Elsa má totiž červeno-fialové tiene na očiach, ktoré mne maximálne nesedia a bolo problematickejšie, než som si myslela, že bude, vymyslieť si make-up, v ktorom nebudem vyzerať akoby ma niekto zbil.
Tak čo, podarilo sa mi to?
(Ak povieš, že nie, zbijem ja teba! :D)

P.s.: Viem, že vyzerám s blond veľmi zvláštne :D

A pre referenciu, tu je postava z rozprávky. Viem, že nepôsobím moc, ako ona :D A po pravde som nechcela si ani vytvárať rozprávkový look a tie nádherné korzetové šaty, ktoré má ona. Rozhodla som sa spolu so sestrou pre "Urban verziu" a tak som si prakticky všetko upravila :D  Moje modré šaty sú z ebay-a za pár eur, k nim je prirobená vlečka (ktorú nie je vidno, lebo som talentovaná:D) zo záclony zo secondhandu za asi 2 eurá a olemovaná vločkovou stuhou, aby som nemala tak hlboký výstrih, čo mám pocit, že ma i tak nezachráni, ale aspoň je to nice detail, všakže :D

Rodinné slávnosti č.3

Svatba môjho bratranca sa konala už pred pár mesiacmi, no z dôvodu môjho skúškového, ktoré sa tiahne od polovice novembra som niektoré fotografie doupravovala až teraz.
Tento fakt ma donútil si ich znova všetky prezrieť a trocha sa pousmiať.
Nie som zrovna svadbový typ. A našťastie ani nie som vo veku, kedy by som chodila na niekoľko svadieb ročne svojim kamarátom.
Nie, že by som proti nim niečo reálne mala, no nie som jedna z tých dievčat, čo si už ako malá vysnívala rozprávkovú svadbu. A takýto typ nie je ani môj bratranec so svojou manželkou, možno práve preto mi táto svadba prišla i milá.
... pravdou však je, že sa svadby nefotia najľahšie, keď vás niekto neustále nalieva alkoholom :D

Ako je to u vás so svadbami? Máte ich radi, vnímate ich ako veľkú party len s vašimi známymi, alebo beriete ako nutné zlo?