zahlavie

zapisky foto diar diy podniky

Zobrazujú sa príspevky s označením podniky. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením podniky. Zobraziť všetky príspevky

utorok 27. mája 2014

Foxford na Panskej

Ako správny kaviarenský povaľač som si nemohla nechať ujsť otvorenie novej kaviarne na panskej, Foxford, ktorý prináša kníhkupectvo Martinus.
Najskôr by som mala asi uviesť, že nie som úplne najväčší fanúšik tohto konceptu, i keď výsledok je veľmi príjemný, pozerateľný, evidentne viac, než úspešný a nijakým spôsobom neuráža. Keďže Foxford má evidentne rovnakých interiérových designérov, ako má i Štúr, priestory sa naozaj nápadne podobajú tým v týchto známych kaviarňach. Klobúky nahradili cedníky, statívy nahradili vidličky, same old, same old... napriek tomu, že je to podnik veľmi pekný a rozhodne by som sa nehanbila doňho zaviesť niektorého zo svojich známych navštevujúcich Bratislavu, nemám pocit, že priniesol čokoľvek nové ohľadom svojej atmosféry. Samozrejme, tie keksíkové stolíky sú super cute a veľké okná na stenách krásne a veľmi príjemné, ale... v Bratislave je príjemných kaviarní naozaj veľa a neustále ich pribúda. V tomto smere pre mňa preto Foxford nijako nevykročil z davu.

Na druhej strane čo sa týka jedál ma príjemne prekvapili a zaradili sa tak u mňa na miesto, kde sa rada najem za v podstate prijateľnú cenu - čo je v centre neobvyklejšie, ako samotná kaviareň.
Okrem obvyklých koláčov mali na výber i teplé a chladené jedlá, ako napríklad slaninový džem - ktorý som ešte neochutnala, ale najbližšie ochutnám, pretože.. wtf? :D
Za mňa môžem odporúčať zapekané batáty s modrým syrom a... nuž, niesom dobrý recenzent, nepamätám si plné meno :D Skrátka taký batátový -omeleto-quiché. Ja ako milovník batát som sa preveľmi potešila a tešila som sa aj pri jedle. Takže toť môj favorit odtiaľ na odporúčanie :D
Na koláče som rozmaznaná, tie vám neodporučím, pretože tie, čo som tam už mala mi až tak nechutili. Ale sto ľudí, sto chutí.

Takže, zhrnuté a podčiarknuté: Napriek tomu, že koncept nie je šálka mojej kávy, keďže je to naruby obrátený Štúr, neurazí a je to celkom príjemné miesto na rušnej Panskej. Ako kaviarenský povaľač, čo nepije kávu som vám ju neotestovala :D Limonády však boli fajn, opäť troška neobvyklejšie príchute, čo im dávam za plus. Jedlo je pre mňa najsvetlejším bodom a preto som sa rozhodla o tejto kaviarni napísať článok, pretože, ACH, dajte si tú batátovú vec, fakt fakt! :D
+ sú dog friendly, ako som si postrehla hneď pri vstupe, keď ma privítal bulldoček. Každá kaviareň by mala mať svojho bulldočka!
... už len dúfať, že sa časom, nasledujúc Štúr, nepokazia

Pozn: Vďaka batátovej poživni som zabudla cvakať fotografie, takže nech sa páči, také rýchle cvaky :D










sobota 17. augusta 2013

Eco café v Budapešti

Pred pár dňami som sa pýtala na typy v Budapešti. Nakoniec sme ale samozrejme skončili tak, že sme vliezli do každého pekného priestoru :D
Keď cestujem a som v neznámom meste, mojím najobľúbenejším časom sú raňajky. Fakt fakt. Je to moment, kedy sa usadíte v peknej kaviarničke, zjete nejakú minibagetu, jogurt, croisant, or whatever a preberáte, čo nasledujúci deň budete vlastne robiť. Plánujete, navrhujete a hlavne sa na celý ten deň neskutočne tešíte. Tu to vždy začína.
Som kaviarenský povaľač a nehanbím sa za to. Preto všade, kde chodím, rána začínam práve v nich.

Táto rozkošná kaviarnička nebola ďaleko od nášho ubytovania. Krásny drevený interiér, kopa zelene a názov ECO CAFÉ. Ideme dnu, nie?
Kaviareň je medzi Budapeštanmi očividne populárna. Nielen, že napriek tomu, že bola naozaj veľká a dávali tu hlavne kávu a čerstvo pečené pečivo, bola neustále plná pracujúcich ľudí, i ľudí, čo si len prišli kúpiť tu raňajky a utekali ďalej. O popularite svedčilo aj kopa reklamných záležitostí ako recyklované notesy, keep cupy s logom a vlastné sypané čaje, či káva. Boli to vlastne veľmi podarené reklamné artikle.
Samozrejme, moja horúca čokoláda a croisant boli výborné :D









piatok 19. júla 2013

Coffee Sheep v Trenčíne

Tento štvrtok sme sa rozhodli navštíviť Trenčin. Je to pekné mesto, do ktorého sme cestovali už veľakrát, avšak... toto bolo prvýkrát, kedy som sa cezeň nepachtila s batohom na chrbte, alebo som nenasadla do taxi hneď na stanici. Skrátka, chceli sme mu dať šancu aj mimo Pohodového víkendu :D Tak sme sa tam teda presne týždeň od Pohody vybrali.
Coffee Sheep je podnik, ktorého zastupiteľstvo sme si všimli už na spomínanom festivale. Kto by nemal rád ovečky, všakže. Milá reklama, čerstvo pražená káva a fajn recenzie na Foursquare (Yep, riadime sa často práve ním. Som mu verná už nejaký ten rôčik a aj to tak zostane) nás nabudili, tak sme si povedali, že ich pôjdeme pozrieť.
Coffee Sheep nájdete na jednej z hlavných ulíc Trenčína, Marka Aurélia, ktorou zaručene prejdete, ak budete mieriť od Hl.Stanice. Je trocha schovaný, no pútač trčiaci do ulice je dostatočne viditeľný a my sme tento podnik našli bez najmenšej námahy.
Tento veľmi milý podnik s množstvom rozkošných detajlov označili ako za raj Trenčianskeho odrasteného undergroundu a možno, že mali pravdu. Na svoje si tu prišli aj deti, ktorých tu bolo požehnane.
Okrem čerstvo praženej kávy tu ponúkajú aj fľaškové a čapované pivo Urpiner, mušty a dobrý a na Bratislavské pomery lacný alkohol, čaj, či iné pochutiny.
Coffee Sheep má dve časti. Jedna je kaviareň vo vnútri a druhou je terasa a predajňa kávy o pár krokov vyššie.

Tak čo, navštívite? :)












sobota 1. júna 2013

Piváreň Omama

Úprimne povedané, plánovala som toľko rád a typov na podniky, kam ešte ísť, no po pravde vždy zabudnem vziať fotoaparát. Preto teraz, keď som mala v meste s fotoaparátom robotu a skočili sme predtým na pivo, rýchlo som neváhala, nech niečo pre vás mám.

Zatiaľ, čo pri kaviarniach si často vyberáme podľa toho, ako kaviareň vyzerá, pokiaľ sa chystáme na pivo, často na výzor podniku zabúdame a rozmýšľame hlavne nad tým, aké pivo kde ponúkajú. Nechcem tým povedať, že Bratislavské pivárne sú škaredé. Nie. Ale predsalen ku mne nijak neprehovárajú. Na rozdiel od Omamy.

Omama je milá, malá piváreň na Sasinkovej ulici (Za Medickou záhradou, neďaleko budovy polície- pozn.:nie tej pri dvoch levoch)
Je to tiež malé múzeum reklamných plakiet.
Problém s ním je, že je temer vždy plná. Naozaj naozaj, niekto tam neustále je a treba prísť celkom skoro, ak si chcete sadnúť. Na druhej strane, tento podnik nebýva príliš dlho otvorený, myslím, že tak do desiatej večer. No je tam vždy veľmi príjemne. Chodí sem veľa starších štamgastov, i ľudí po práci, ktorí sa prišli uvoľniť. Nechodia sem teda davy teenagerov na to, aby robili bordel. Zniem, ako stará babička, ale niekedy je to fajn, oddýchnuť si od.... eh niekedy aj seba :D

Ponúkajú tu i celkom chutné jedlo.. Ale tvrdý alkohol majú trochu drahší (akožto je to piváreň, predpokladám, že si ich tam dáva málokto) Ponúkajú pivo Ferdinand a mimo toho často rôzne pivá z lokálnych malých pivovarov :)

Och, a áno, tým, čo vadí fajčiarsky dym, celý podnik je nefajčiarsky. má však fajčiarsku miestnosť, takže fajčiari nemusia byť vyhnaní do tohto šialeného počasia :)








štvrtok 20. decembra 2012

Krvavá Jana

Konečne voľno.
Teoreticky.
Prakticky toho mám bohužiaľ celkom dosť na práci.

No tento rok prekvapivo stíham vianočné prípravy. Vážne. Mám darčeky. Sama sebe neverím. Normálne ešte deň pred vianocami naháňam narýchlo darčeky pre všetkých.
Som na seba hrdá! :D

Včera som bola pozrieť v SNG. Dlho som nebola na tak dobrej výstave v našej národnej galérii.
Teda, naozaj, aspoň mňa oslovili obe veľmi. Tak sa na ne bežte pozrieť!

Prvá je Jana Želibská, jedna z našich kontroverzných umelkýň, ktoré ja osobne môžem.
A po pravde to ani nie je kvôli jej dielam, ale kvôli dojmu, ktoré vyvolávajú. Vojdete do miestnosti a ocitnete sa medzi nohami ženy. Nakúkate do drevenej škváry a vidíte nahú ženu. Je to úchylné a mierne zvrátené, no hlavne neskutočne smiešne, keď si uvedomíte tých vážených, povýšeneckých galerijných snobov (pretože buďme úprimní, na slovensku chodí do galérií pár nadšencov, zopár zblúdilcov a potom galerijní snobi, ktorým ani nejde tak o umenie, ako o ukázať záujem oň. Ale aj to je niečo, nemyslím to kriticky) ako pozerajú do škvár na prsia nahej ženy, či svietiaci klitoris.
Baví ma to, že mi to príde ako určitý žart od umelkyne.

Druhá výstava sa volá KRV a je to podľa mňa dosť neobvyklý kurátorský projekt, ktorý spája doslova všetky médiá umenia cez video, fotografiu, novodobé maľby i maľby zo 17 storočia, či design. Zdanlivo nespojiteľné a predsa ich práve KRV spojila.

Fotografie sú fotené "potajme" akožto v našich galériách sú z divného dôvodu veľmi alergickí na fotografovanie (a tým pádom aj publicitu)




Krvavý triceratops! Fakt Fakt!
(asi nie, ale nevermind :D)


ďalší vtipný moment je zistenie, že zrkadlo uprostred kosoštvorca ešte i rozširuje. To už nemáte vôbec žiadnu sebaúctu :D

nedeľa 2. decembra 2012

Kaviareň Shtoor + Martinus v Cubicone

Moje nadšenie zo Shtoora síce už celkom opadlo, no tento vám predsalen sprostredkujem.
Darmo, čím väčšia popularita, tým viac zákazníkov. A s väčším počtom zákazníkov prichádza veľmi často aj pokles kvality servisu, no zvýšenie cien, čo sa u milého Shtoora stalo takmer pravidlom v každej prevádzke.
(Pre mňa osobne s výnimkou toho na obchodnej a tuna tohto) Z tohot dôvodu už napríklad toho na Štúrovej nenavštevujem i keď býval môj najobľúbenejší - mať obľúbenú kaviareň 2 minúty od školy je vždy príjemne neprospievajúce peňaženke :)

No o tomto Shtoorovi (a Martinuse) nepíšem len preto, že je nový, ale preto, že Je nový.
Nechápete? Vysvetlím. Nachádza sa na grúntoch v obchodnom dome Cubicon, ktorý sa tvári super exkluzívne. No napriek blízkosti internátov, nie je preplnený študentami - čo si budeme navrávať, my študenti nie sme najbohatšia vrstva spoločnosti. A keď máte neďaleko ubytovnaie, netrávite väčšinu svojho času v kaviarni. A teda nám tu odpadá veľká skupina ľudí, čo Shtoora navštevujú a teda nie je preplnený. Je tu viac mamičiek s deťmi, no prekvapivo to nijak nevadilo.
Druhý dôvod je, že obsluha je (ešte) plná dobrej nálady a snahy každých 5 minút nazerať, či ste ešte nedopili, alebo si niečo neželáte. Čo môže byť otravné, no mne osobne to príde veľmi snaživé a milé.
Auto v podniku? Prečo nie. Ak máte chuť, môžte si jedlo, alebo kávičku vychutnať v ňom :)

Spojenie Shtoor a Martinus je jednou z najlepších vecí, čo mohli urobiť a sama viem, že to na mňa celkom platí, ak si pri káve môžem začať zdarma čítať knihu. Obvykle sa po ňu vrátim a kúpim si ju.
Martinus sa tu tiež rozhodol urobiť leháro kútik, ktorý deti veľmi roztomilo využili na stavbu pevnosti. Okrem Tuli vakov tu môžte nájsť aj "kamene vankúše" , predpokladám, že tieto.

Kvôli lepšej "recenzii" som si u shtoora prvý krát objednala aj reálne jedlo, nie len sladké papanice a to nátierku z modrého syra a bola skvelá. Keď som v ňom chvíľu pracovala, nemala som pocit, že by sa tak dbalo o jedlo, no myslím, že sa poriadne posnažili a teraz sa tu môžte plnohodnotne naobedovať. Pokiaľ ste teda ochotní dať 4-5 eur za pol bagety (pretože ja nie)

V tomto Shtoorovi ale nájdete unikátnu špecialitku. Slovenské pivo, ktoré sa vyrábalo len pre anglický trh. Volá sa Hell, je čapované a chutí... ako anglické pivo. :D Troška slabšie, silnejšie bublinkové, ale rozhodne bolo chutné.

Podrthnuté a podčiarknuté: Touto prevádzkou si to u mňa Shtoor zachránil a rozhodne sa tam choďte pozrieť. Snáď sa to už nepokazí.