Ako obzvláštniť nie príliš vydarené fotografie, spôsob č.1

Niekedy sa to stane. Fotky sa nevydaria, nie sú také, aké by ste si želali, alebo sa ľudia na tých podarených tvária divne.
Či len chcete fotky oživiť, alebo obzvláštniť.
Ja sa s fotkami hrám často a tento článok by som chcela venovať svojmu obľúbenému zapatlávaciemu spôsobu.
Nie, tieto fotky nie sú nič, čo by ste ukazovali kamarátom ako svoj vrchol tvorby.
No občas je fajn si tvorbu nejakým spôsobom oživiť.

Pri tejto príležitosti často používam photoshopové brushe. Zoženiete ich na deviantarte, alebo na miliónoch iných stránok, stačí do googlu zadať photoshop brushes.
Sú ich množstvá. Môžete si namaľovať vtáčiky, známky, domčeky, fraktálne kvety, aj čokoľvek možné.

Tu sú príklady, ako ich používam napríklad ja.

DIY- Čelenka Jablčnica

Máte radi jablká? Ja ich milujem.

 (asi ako skoro všetko ovocie okrem čučoriedok a ananásu)
Napriek tomu, že jablká sú záležitosť skôr konca leta a troška depresívnej jesene, ako znak hojnosti, maškrty a tak všetkého nevyzerajú vôbec smutne.
Ba naopak, rozveselia v zimnom dni a dodajú energiu. Aj keď iba umelé.

Nápad na čelenku vznikol ihneď, ako som ich zbadala. Musela som ich mať.
Stáli 80centov za zväzok a vyzerali awesome! (kúpila som ich tuším v Kulle, ale ktovie, či tam ešte sú)
Na čelenku však netreba nutne jabĺčka. V záhradníckych a dekoratérskych potrebách je vždy kopa hlúpostičiek, ktoré slúžia na skrášlenie vencov a kytíc, tak prečo nie vlasov, všakže? :)

Takže, ak by ste si podobnú chceli vyrobiť, nech sa páči, tu je môj návod. 
Aj keď znova, je veľmi jednoduchý a určite ste si ho vydedukovali aj sami :)
(ja osobne nemám príliš v láske náročné DIY návody. Vždy ma to odradí. Najnáročnejšie veci si vždy aj tak vymyslím sama...)

prvý krok je logicky, omotať jabĺčka okolo čelenky, aby dávali želaný tvar. a ono to je v podstate hotové. Ja som ale pokračovala ďalej....

Druhý krok nie je povinný, ale ja by som ho odporúčala. Zafixovať drôtiky tavným lepidlom. Nebudú vás tak ani pichať do hlavy, ani sa odliepať. Keď lepidlo schne, môžte ho tvarovať ako chcete. Ja som to chcela ako strapaté hniezdo, ale kľudne ho môžte uhladiť. Prípadne omnoho elegantnejším riešením je naniesť jednu vrstvu pozdĺž spodku celej čelenky a následne zalepiť stužkou rovnakej šírky.

Ja som ale zvolila look strapatého hniezda a jemne som to rozcapkala.

Ďalší krok je pre tých, ktorým sa to lepidlo skrátka nepáči, ale chceli mať čelenku pevnejšiu. Rozhodla som sa použiť striebornú akrylovú farbu (fakt praktická vec, používam ju takmer vždy, keď chcem niečo zapatlať, oživiť, alebo obnoviť. Veci skrátka vyzerajú pekné, keď sú strieborné :D )

Počkajte, kým farba zaschne a máte hotovo. ľahké, no nie?
Zo zvyšných jabĺčok sa dajú vyrobiť rôzne ozdoby. Napríklad aj sponka...

Dress up whole family

Máme takú rodinnú tradíciu. Robiť si vlastný karneval.
Kým pred pár rokmi sme si všetci užívali spoločného tanca a blbnutia, teraz sa sily upreli na program pre najmenších, keďže sa nám nejak množia.
Nemám rada deti. som špeciálny exemplár ženy a už som sa s tým zmierila.
Ale i tak na rodinné oslavy rada prídem, i keď to znamená, že budem v obkolesení množstva detí.

Veď keď sa celá rodina prezlečie, je to predsa super, no nie? :D

Islandic me

Keď ešte o tretej ráno stále makáte na seminárnych prácach, robili by ste všetko možné.
A tak recyklujete fotografie. Patlete ich a hráte sa.
Vznikajú divné pokusy, aj pokusy o čosi úspešnejšie.

Nech sa páči, 2 fotografie, ktoré ste tu mohli vidieť už skôr, len v inej úprave.

Mám vo vlasoch Island. Hell yeah.

Filmy na daždivé, dni plné sentimentu

Konečne mám takmer voľno.
Super super pocit.
A keďže predpokladám, že už máte volnejšie dni aj vy, rozhodla som sa, že konečne začnem s filmovou rubrikou, ktorú som chcela začať už dávno.
Nebudem vám však predostierať len svoje najobľúbenejšie filmy všetkých čias a podobne.
Rozhodla som sa začať troška inak.

Toto je hlavne článok pre dievčatá :). Nie, nejde o Rosamunde Pilcherové, ani nič podobne.
Ide o to, že raz za čas, hlavne teda raz za mesiac(:D) mi zostane ctlivo a trocha sentimentálne.
Rada vtedy pozerám filmy, ktoré možno nenesú najhlbšiu zápletku, ani najväčšie životné múdra, no majú všetky rovnaké charakteristiky.
Sú pekne natočené- viete čo tým myslím... niekedy si rada pozriem film už len preto, že je pekne esteticky natočený a plný fotogenických záberov.
Nemajú šťastné konce- Asi som divná, ale naozaj nemám šťastné konce. Myslím, že človek má väčší dojem z filmu, keď na konci zostane trocha smutný. Šťastné konce ma v týchto chvíľach rozčuľujú a prídu mi patetické (to mi prídu ale vlastne skoro vždy)
Majú nejakú romantickú zápletku- To patrí k tej sentimentálnej časti môjho ja. Je to asi jediný čas, kedy sa mi chce pozerať filmy, ktoré sa týkajú lásky a vzťahov.
Nie sú príliš zložité - pretože mi je smutno, chcem sa len túliť k môjmu teplému termoforu a nemám chuť rozmýšľať nad extrémne zložitými zápletkami. Nie, nejde o bezduché filmy. Len sa nejedná o žiadne psychothrillery a detektívky, ktoré sam i vtedy skrátka riešiť nechce.

Takže, ak vám je niekedy ubolene, smutno, sentimentálne a skrátka veľmi špecificky asociálne a hladáte práve toto od filmu, toto sú moje typy.
Nie sú to filmy, ktoré by mi zmenili život. Ale nie vždy chcete vidieť film, ktorý vás zmení, no nie? 

P.S.: Party Monster a Waking vision majú ináč skvelý vkus na filmy!

Restless
Tento film rozoberá príbeh smrteľne chorého dievčaťa s veselou povahou a chlapca siroty so zložitým charakterom. Napriek tomu, že normálne nefandím príbehom o smrteľne chorých, ktorí sú chcú ešte užívať život a podobne, pretože obvykle podľa mňa sú skrátka spracované spôsobom, ktorý mi príde patetický a klišé, tento film sa na niečo také nehrá. Vlastne sa tu ani nesnažia o žiadne neobvyklé zážitky. Ide o  zachytávanie života tejto dvojice, ako sa postupne zamilovávajú a vyrovnávajú sa so situáciou. Príbeh je popretkávaný vzťahom chlapca s duchom Japonského harakiri pilota, ktorý sa zdá nemá žiaden význam, ani náväznosť, až kým nepríde koniec...
Môj priateľ tento vzťah s duchom, záľubu hlavnej postavy v pohreboch a podobné drobnosti pripísal inšpirácii Fight Clubom, ktorú by som si tam ja nevšimla, no prem ňa je to skôr plus :D

An Education
Tento film je veľmi špecifický. Napriek tomu, že sa jedná o príbeh lásky staršieho muža a mladšieho dievčaťa, mám pocit, že v kinematografii je len veľmi málo príbehov, ktoré skončia takto. Nie ideálne.
Je to príbeh mladého dievčaťa, chodiace na dievčenskú školu, žijúce v malom mestečku v puritánskej rodine. Veľa číta, miluje hudbu a ako mnohé dievčatá, sníva o bohémskom živote vo veľkom meste.
A nakoniec sa jej to i splní. Stretne pekného, staršieho muža, ktorý jej tento žiarivý svet predstaví.
Opustí svoju rodinu, skončí so svojou školou a nechá všetkého, len aby ho nasledovala. (Aj vy sa s týmto scenárom stretávate aj v reálnom živote?)  No všetko ideálne raz skončí a dievča je hodené do krutého sveta. Celé je to hodené do 60tych rokov, no napriek tomu je to príšerne aktuálne ešte stále.
Ženy sa asi nikdy nepoučia, čo? :D

Factory Girl
V tomto filme síce nie je hlavnou zápletkou milostný príbeh, ale ide o životný príbeh skvelej Edie Sedgwikovej. Ukazuje cestu od obyčajného veselého dievčaťa s obrovským osobným čarom až po drogovo závislú trosku   bez peňazí. Príbeh dievčaťa, ktoré zničila sláva, bohémizmus umeleckého prostredia a svojím spôsobom aj Warhol, ktorý ju preslávil a urobil z nej ikonu.
Niekto tento film zatracuje, niekto ho má rád a ja patrím do druhej skupiny. Videla som ho prvýkrát keď som mala asi 15 a odvtedy sa k nemu celkom rada vraciam.

Annie Hall

Túto Woody Allenovku asi videli všetci, ale aj tak ju sem zaradím, pretože ako jediná z tohto výberu naozaj patrí medzi moje najobľúbenejšie filmy. Možno je to Woody Allenom, možno reálnym zobrazením vzťahov spojeným s obvyklým sebakritickým a ironickým vtipom Allena.
Je o príbehu vzťahu Woody Allena s Annie Hall, pričom obaja samozrejme majú svoje problémy a odlišnosti. Vzťah ale postupne povädne, ako sa to často stáva a aktéri postupne prechádzajú cez hnev k tomu druhému, cez pocity pochybností, či bolo správne sa rozísť, až po konečné zmierenie sa.
Je to snímok, ktorý si rada pozriem, keď mám pocit, že môj deň bol zbytočný, alebo kompletne celý zle, pretože nezáležiac na tom, v akej časti života sa práve nachádza, vždy si tam nájdem niečo, čoho sa viem chytiť.

One Day
Najpatetickejší asi z celého výpočtu a možno aj najznámejší. Najskôr som čítala knihu, pretože som ju dostala. Keďže ju písal chlap, dala som tomu šancu a nakoniec som bola celkom rada. Síce zvyknem čítať iné veci, veľmi sa mi to páčilo. Vďaka mužskému pohladu to nebolo prehnane romantické, prehnane uplakané, ani nič podobné. Bola to pre mňa zmena a tak som sa rozhodla pozrieť si aj film.
Na začiatok treba povedať, že to, čo kniha povie vecne, takmer bez romantiky, vo filme skrátka romanticky vyznieť musí a napriek tomu, že konečný výsledok pôsobí romantickejšie, než samotná kniha, nie je to zlá filmová adaptácia. Kniha je písaná zaujímavým spôsobom. Vždy zobrazí len jeden deň z celého roku v života tejto dvojice a ukazuje, ako sa z ich vzájomnej, trocha divnej a náhodnej noci vstalo celoživotné priateľstvo a nakoniec i láska. I keď možno príliš neskoro.
Život oboch sa vyvíja. Kým jeden stúpa, druhý stagnuje. Kým jeden klesá, druhý sa hľadá. Ukazuje nie len vzťah, ale aj cestu dvoch ľudí, čo sa snažia zistiť, čo od života chcú.

Zabudnuté spomienky

 Na analógovej fotografii je najhoršie to, že film z nej poľahky stratíte.

 A najkrajšie na nej je to, že ho poľahky nájdete o rok neskôr.

Znova sa tešíť z fotografií, pripomenúť si pekné chvíľky a zážitky je vždy fajn. No pri čerstvom odhaľovaní filmu je to akési krajšie. Akoby to bola znova nová skúsenosť.

Tu sú fotky z minulého februára- marca, len tak, random život, nič špeciálne.
Bola som vtedy na vernisáži výstavy Planéty 220 v Satelite a zaľúbila sa do tohto konceptu.
Ukazovali sa prvé slnečné lúče a ja som z nich bola nadšená.
Urobila som si prvú kvetovanú korunu, i keď ju mám trocha vtipne nasadenú.

Aj keď mi ten film trocha "expiroval" v priebehu času, kedy som ho nevyvolala a teda troška celý stmavol :D

Prijímačky na VŠVU, voč tam kráča

Je mi trocha smiešne písať report o škole a o prijímačkách na nej, ale predtým, než som tam šla, asi by mi celkom pomohlo, keby som vedela, čo presne ma čaká, aké to tam bude a prečítať si od ľudí, čo tam boli, ako sa cítili.
Preto som sa rozhodla to spísať pre ľudí, čo sa na VŠVU chystajú a dúfam, že im to nejak pomôže.

Peniaze:Followeri, čo ma sledujú dlhšie možno vedia, že som tam tentokrát bola na druhých prijímačkách.
Osobne by som na viac nešla, akožto prijímačky na fotografiu rozhodne nie sú zadarmo a to nehovorím len o tom 50 eurovom poplatku za prihlášku.
Pokiaľ sa chystáte na fotografiu, pripravte sa na to, že vám bude treba ísť na konzultácie pred prijímačkami, pričom jedna stojí 10 eur - oplatia sa, aj keď ja osobne som bola len na jednej, pretože som na to vždy zabudla. (Nakoniec mi to ale vždy bolo aj tak vyčítané...)
Ďalej si budete musieť platiť portfólium, ktoré má pozostávať z 33 fotografií - 20 voľných fotiek, 10fotografií príbehu/dokumentu/reportáže, jeden autoportrét a dve ručne vyvolané zátišia.
Vytlačenie fotografií tiež niečo stojí, ja osobne odporúčam formát A3, ale myslím, že môžu byť fotografie aj o čosi menšie, aj o čosi väčšie. Tie väčšie ale samozrejme viac upútajú.
Minimálne dve fotky musíte mať ručne vyvolané na A3, to znamená minimálne nákup vývojky, ustalovača a fotografických papierov.
Teda to nie je záležitosť, ktorá vás mimo prihlášky nič nestojí.
Neviem, ako je to na iných odboroch, ale tam to určite tiež nie je úplne zadarmo, aj keď poznám i ľudí, čo tie prijímačky skúšali aj 5-6 krát.

Priebeh:
Prijímačky pozostávajú z dvoch kôl, nie je to teda ako na neumeleckých vysokých školách, kde prídeš na prijímačky, napíšeš ich a potom teda čakáš, že ťa prijali. Nie. Tu veľká časť vie ihneď na druhý deň, že ich neprijali, keď neprejdú prvým kolom. Tiež tu netreba dopredu posielať portfólium. Pri vstupe ho odovzdávate pedagógom.
Prvé kolo na fotografii pozostáva z toho, že najprv napíšete test všeobecného prehľadu- hlavne kultúrneho, matematické úlohy nečakajte. Potom sa začne druhá úloha- kreslenie zátišia (obvykle) a myslím, že tieto dve časti sú na všetkých odboroch VŠVU, ale istá si nie som.
Nakoniec je tu úloha, ktorá sa zvykne meniť, no ja som po oba roky mala stavanie a nasvecovanie zátišia a jeho následné odfotenie za 5 minút. A poviem vám, niekedy sú tam pekne divné veci na výber...

Na druhý deň sa dostavíte na VŠVU a teda zistíte, či ste sa dostali do druhého kola. Musíte mať aspoň 50 bodov zo 100, aby ste sa dostali.
Následne píšete test z angličtiny - nebojte sa, naozaj nie je ťažký a nemám pocit, že by sa mi prikladala nejaká veľká dôležitosť. A jeho úroveň je naozaj ľahšia, ako maturita úrovne A (ktorú by ste teda mali zvládať, ak sa chystáte na vysokú školu, žejo...)
Potom dostanete témy, ktoré sa budú fotiť. Niektoré majú byť digitálne, niektoré fotené na analóg, takže by ste mali ovládať obe médiá (čo sa predpokladá, keďže ste mali odovzdávať vo svojom portfóliu sebou vyvolané fotografie)
Máte na to určitý čas a potom musíte odovzdať dátovú kartu z fotoaparátu a urobiť výber fotografií na danú tému- ešte sa nemusíte napevno rozhodnúť.
Potom musíte vyvolať film a urobiť si kontakty (prekvapivo veľa ľudí nevie, čo to je- je vec, vďaka ktorej budete vedieť, čo na filme máte a ako neskôr fotky vyvolávať- položíte pásy filmu na fotografický papier, osvietite a vzniknú vám tam tak pásy vašich fotiek. Voilá. ) Netreba sa s nimi veľmi babrať, máte obmedzený počet papierov, viac, ako ten balík, čo ste dostali (vačšinou Foma, vždy 10 kusov) nedostanete.

Na tretí deň vyvolávate analógové fotky, urobíte finálny výber digitálnych fotografií a čakáte, kým na vás príde rad na pohovor s pedagógmi. Tý vás môžu "týrať" otázkami zo všeobecného umeleckého prehľadu (Pozor na Kvetana. Osobne z neho mám menší strach a človek zo mňa nedostane odpoveď ani na hlúpu otázku, keď sa na mňa pozerá :D) až po otázky aké máte radi filmy a hudbu.
Potom môžte ísť domov. Kedy budú výsledky vám povedia ešte na pohovore.
Malá rada, akožto sa naozaj stáva, že tam prídu ľudia, čo nevedia vyvolávať - ak máte ako, kde, otca, babku, dedka, strýka, čo vedia vyvolávať, poproste, aby vás to naučili. Aj vyvolávať a zväčšovať fotky, aj zakladať film do fotoaparátu, aj vyvolávať film. Pretože je stále dosť ľudí, čo sa do druhého kola dostane a tieto veci nevie. Môžte si zničenými fotkami zničiť aj šancu na postup a keď už ste sa dostali do druhého kola, predsa by to bola škoda, tak to nepodcente. Ja osobne som sa vždy snažila pomôcť, keď niekto niečo nevedel, ale ste na prijímačkách, treba sa spoliehať na seba.

Prijímačky teda trvajú tri dni a pripravte sa na skoré ranné vstávanie.
Dúfam, že som vám tým pomohla, v prípade akýchkoľvek otázok mi kľudne napíšte :)

P.S.: Nepovažujem sa teraz za nejakého experta ohľadom prijímačok tam, alebo čo, ale akožto som ich dvakrát absolvovala, myslím, že vám môžem podať celkom jasný obraz o tom, ako to tam vyzerá...

P.S.S.: Akožto jedným zo zadaní bola téma "Dokument o prijímačkách" mám celkom dosť veľkú zásobu fotografií priebehu a odtiaľ, tak teda, nech sa páči.

ani som nevedela, že som stretla a fotila Cardi, všimla som si to až pri prehliadaní fotiek :D