Youtube závislosti aneb Guilty pleasures

Nie, neumrela som.
Nič ma nezožralo, nikam som bohužiaľ neodletela a prakticky nemám uspokojivú výhovorku než len fakt, že som spoločensky zakrnela a jediné čo chcem, je ležať na vyhriatej tráve, priasť a nenechať sa nikým rušiť.
Takže tak nejak to je.

Pôvodne som chcela pripraviť kultúrny comeback a napísať článok o novej zásobe filmových typov, ale z rovnakého dôvodu som  sa tejto idei vzdala.
Nechcete typy od asociáneho lenivého reptila.
Všakže.

Preto som sa rozhodla inak. Troška sa odhaliť a ukázať vám svoju reptiliu temnú stránku. Predstaviť moje guilty pleasures.
Každý ich máme. priznajme sa. Hudbu, filmy, seriály, knihy, ktoré vás ničím neobohatia, nijak nezasiahnu, nezmenia vám život a nič nenaučia. Keď sa vás niekto spýta na obľúbenú speváčku, obvykle neodpoviete Taylor Swift, pokiaľ nemáte 13 rokov a existenčnú krízu spojenú s bojkotovaním opačného pohlavia. Aj keď si ju potom večer v posteli pustíte do uší niekoľkokrát za sebou a oduševnene spievate jej srdcervúce texty.

Ale nie, tento článok nebude o zahanbujúcej hudbe. Nemám toľko followerov, aby som si ich dobrovoľne odstrašovala :D

Rozhodla som sa napísať pár typov o mojej najnovšej guilty pleasure a to- Youtube.
*Bow bow ohňostroje* Novinka na internete, ja viem.
Ale nie, vážne. Youtube som vždy využívala pri pozeraní krátkych filmov, počúvaní hudby, pozeraní videí cute šteniatok či vytláčania nechutných vyrážok o veľkosti 2 eurovej mince.
Nikdy som však netrávila svoj voľný čas cieleným pozeraním videí na ňom
Čo sa zmenilo, keď som narazila na vlogerov.
Aby som bola úprimná, nikdy ma to k nim neťahalo a absolútne som ich na youtube ignorovala.

Až kým prišla moja prvá favoritka - grav3yardgirl
Najskôr troška annoying, ujačaná žienka kecajúca čosi o make-upe.
Duh. Nuda ma prehovorila a pozrela som si prvé. Druhé. Tretie. Všetky videá. Energická, milá bloggerka bez problémov bloguje bez make-upu, preháňa mimiku a hlavne, dobíja ľudí. Má takú energiu, že sa ku vám dostane až cez obrazovku počítača a vy sami sa cítite lepšie. Aspoň teda ja.
Zvyknem pozerávať hlavne jej rubriku "Does this thing really work?" kde sama testuje produkty s teleshopingu. Ochraňuje tak svojich sledovateľov pred nákupom sprostostí a zároveň je to zábavné. Aby som bola úprimná, niesom fanúšik make-upových  a haulových videí, nijak ma to k nim neťahá, aj keď sú veľkou časťou jej youtube tvorby. Zatiaľ som nezistila prečo by som sa mala pozerať na to, ako sa líčia a čo nakupujú iní ľudia.:D (Na videách. Sledovaním fashion blogov to už robím a preto tomu dávam len obmedzený čas, kým to začnem robiť i na youtube :D)
Bola však prvou, kto odštartoval moju guilty pleasure.

Druhou ženou a zároveň poslednou z môjho výpočtu je DailyGrace. Ktorú sledujem asi tri dni dokopy a už i tak mám potrebu vám ju sem zaradiť, pretože mám pocit, že je to môj spirit animal. Seriózne, nejaká žena tam v Amerike rozmýšľa podobne ako ja, je awkvard ako ja, pije veľa ako ja a rovnako sa často cíti viac súčasťou mužského pokolenia, než toho ženského. 

Tuto tuto dávam odkaz na jej Sexy fridays, čo sú vlastne len plnohodnotné vlogy plné jej rečí, podľa ktorých pochopíte o čom hovorím. A mám ich momentálne rozpozerané. Tak. :D

Teraz sa pozvoľne presuniem na mužské pokolenie, ktoré sledujem asi tak 3 násobne viac, keďže mi príde vtipnejšie, no tak isto sa obmedzím len na dva od seba odlišné exempláre, aby som vás úplne nezahatila svojou geek úchylkou na youtube.

Prvým je mladučký ThatcherJoe  ktorý je zároveň aj ukážkou britských vlogerov, keďže pri nich mám niekedy pocit, že všetci spolu žijú vo veľkom šťastnom dome, kde sú strašne zábavní a navzájom sa milujú. Aspoň tak to vyzerá na videách. V jeho videách sa teda objavuje množstvo britských i amerických bloggerov, ktorí sú všetci do jedného veľmi zábavní, šamrantní a veď viete. Akési bytosti z iného sveta a vy nechápete, kde ste spravili chybu. Nuž :D 
Ja osobne si pri tomto mladom vlogerovi užívam fakt, že ho evidentne baví, čo robí, robiť hlúposti do videa, žarty na kamarátov, fanúšikov, robenie blbostí ako každý človek. Nijak vás to neobohatí, ale niekedy vám pozerať sa na radosť a zábavu iných ľudí vyčarí úsmev. Aspoň mne teda áno a preto ho odporúčam ďalej, ak ste podobné typy ako ja.

Posledné, najznámejšie, najlepšie som si nechala na koniec. Najfollowovanejší youtuber vôbec, Pewdiepie. Nikdy by som neverila, že by ma bavilo pozerať sa na to, ako iní ľudia hrajú pc hry. Mýlila som sa. Milujem to. Milujem jeho aj všetko. A to naozaj nepreháňam. Je to podľa mňa jeden z najvtipnejších ľudí vôbec a dlho som sa tak nahlas, z chuti, do sĺz nerozosmiala, ako pri jeho videách. Robí zo seba blázna, príšerné grimasy, nadáva, kričí a jačí ako žena, keď sa vyľaká. Napriek tomu je na jeho v podstate naozaj veľmi plytkom humore niečo, čo ma núti sa smiať od začiatku do konca videa. On je najväčší dôvod mojej obsesie, keďže po objavení jeho videí (*bow bow ďalšie ohňostroje* Objavila som ho "veľmi" skoro keďže bloguje už naozaj veľmi dlhú dobu a veľmi dlhú dobu je aj verejne známy.) som nevedela, čo so sebou robiť, keď som si napozerala všetko, čo som mohla. Takže ak neviete, čo so svojim voľným časom, životom a tak všeobecne, chcete zrelaxovať a už vás nebavia seriály, ktoré končia úplne zle (Ja ten posledný diel HIMYM-u ani nechcem vidieť.) Nech sa páči, kliknite na odkaz :D 

Tak a teraz otázka. Ak ste sa dostali až na koniec :D
 Akí sú vaši obľúbení youtuberi. Prípadne guilty pleasure, pri ktorej relaxujete?

Instantné spomienky

Môj život momentálne nemá ani trocha organizácie napriek tomu, že môj diár vyzerá pekne.
Žijem v chaose a aby som bola úprimná, nijak mi to nevyhovuje.
Napriek tomu, že som v chaose prežila prakticky celý život, tento je iný. Taký môj.
Vznikol z neschopnosti organizovať svoj čas, nešikovnosti napĺňať svoje ciele a hlavne neskonalej lenivosti.

Ale veď ja sa to raz naučím.

Zatiaľ teda prenášam rovnaký chaos, aký mám v živote do obrazovej formy.
Jednoduchý mobilný denník z posledných dní, ktorý mi pomáha vizuálne si pamätať predošlé chvíle.
Máte to tak i vy? Že si všetko, čo si chcete pamätať zaznamenávate. Či už fotoaparátom, perom, alebo inými prostriedkami. Či už je to obrovská modrina spôsobená nešikovným riadením motokáry, alebo miesto, na ktoré som si odfotila, aby som sa tam znova nezabudla vrátiť.

Nech sa páči, moje instantné mobilové spomienky.

Disaster unmasked

Prednedávnom ma jedna pani na ulici zastavila, aby mi oznámila, že MY, dnešné dievčatá nosíme priveľa make-upu. Bola som zmetená, pretože som na tvári nemala žiaden.

V každom prípade s ňou však nesúhlasím. Možno je to mojím vekom a tým, že už nie som v puberte (i keď pleťovo pre mňa nebola nijak dramatická) ale naozaj nemám pocit, že by to moje okolie nejak preháňalo s make-upom.
Samozrejme, vždy sa nájdu ženy, ktoré by sme pod omietkou len ťažko spoznali.
Ale priznajme si to. Poväčšinou sú to devy, ktoré na sebe majú prehnané temer všetko.

Kedysi by som neverila, že sa zmierim s krátkymi riasami a výraznými kruhmi pod očami, no dnes som s nimi zmierená. Som to predsa ja.



Nechápte ma zle. Make-up považujem za jeden zo spôsobov vyjadrenia sa rovnako, ako i oblečenie a rada sa líčim. No nemám problém vyjsť na ulicu i bez neho a osobne si myslím, že to má tak väčšina z nás.
Či mala milá, zhovorčivá pani pravdu a ja sa pozerám len cez ružové okuliare ?

I am flawed

Mám chyby. Jazvy. Pozostatky po pádoch a iných zraneniach na tele.
Každý ich máme.
Či chceme, či nie, málokto si pripadá dokonalý a pravdepodobne nikto taký ani nie je.

Mám chyby.
No a čo.

“I myself am made entirely of flaws, stitched together with good intentions.” 

 

Yes, We like to play "Dress up"

Ak ma dlhšie sledujete, viete, že v našej rodine berieme karnevaly vážne. Všetci sa prezliekame celkom radi a každoročný karneval sa stal našou rodinnou tradíciou, ktorý pokračuje už od môjho detstva.
Samozrejme, už nie je venovaný mne, ale deťom, ktoré do našej rodiny pribudli, no my dospelí sa stále radi zahráme na niečo, čo nie sme.
Keďže so sestrou úplne milujeme animované rozprávky a Disney obzvlášť, tento rok sme sa rozhodli ísť za princezné
Ja som sa rozhodla ale v rámci svojho hesla "Princezné smrdia" , že princezná nebudem. Vybrala som si postavu novokorunovanej kráľovnej Elsy z najnovšej disneyovky- Frozen, ktorá je mimochodom awesome a tak všetko.
Môj pôvodný plán bol dosadiť moju mladšiu sestru do úlohy Elsynej mladšej sestry, no keďže mi to nevyšlo, rozhodla sa pre Rapunzel.

Nuž, karneval je už tento víkend, tak som sa rozhodla trocha sa pobabrať s make-upom. Čo bolo ťažšie, než sa môže zdať. Elsa má totiž červeno-fialové tiene na očiach, ktoré mne maximálne nesedia a bolo problematickejšie, než som si myslela, že bude, vymyslieť si make-up, v ktorom nebudem vyzerať akoby ma niekto zbil.
Tak čo, podarilo sa mi to?
(Ak povieš, že nie, zbijem ja teba! :D)

P.s.: Viem, že vyzerám s blond veľmi zvláštne :D

A pre referenciu, tu je postava z rozprávky. Viem, že nepôsobím moc, ako ona :D A po pravde som nechcela si ani vytvárať rozprávkový look a tie nádherné korzetové šaty, ktoré má ona. Rozhodla som sa spolu so sestrou pre "Urban verziu" a tak som si prakticky všetko upravila :D  Moje modré šaty sú z ebay-a za pár eur, k nim je prirobená vlečka (ktorú nie je vidno, lebo som talentovaná:D) zo záclony zo secondhandu za asi 2 eurá a olemovaná vločkovou stuhou, aby som nemala tak hlboký výstrih, čo mám pocit, že ma i tak nezachráni, ale aspoň je to nice detail, všakže :D

Princezné smrdia

Momentálne som v štádiu, že je predo mnou posledná skúška môjho niekoľko mesačného double skúškového (Áno, nejako som zvládla spraviť všetky skúšky, až na tú jednu, čo ma čaká. Môžte byť ohúrení. Ja som tiež prekvapená sama sebou :D) A nemám už ani silu sa na niečo sústrediť, nieto sa ešte niečo učiť. Čo nie je príliš pozitívne, keďže na tejto skúške závisí moje nasledujúce štúdium na univerzite Komenského.
A verte mi, v priebehu mi bolo srdečne jedno, či ma vyhodia, alebo prejdem. Nie, že by som sa nesnažila, ale chcela som len, aby toto nekonečné skúškové už skončilo.
Nakoniec je najdlhšie, aké vôbec môže byť, ale srdečne by ma nahnevalo, keby som pohorela na úplne poslednej skúške.

Každý však prokrastinujeme, či sa nám to páči, alebo nie.
Ja som sa dnes rozhodla, že si nakreslím novú profilovku. A s trochou šťastia možno aj header sem, keďže to tu plánujem prepackať.
A tak vznikol prvý, modrý "doodle" mňa, kráľovnej, s ktorým som ale nebola príliš spokojná.
Tak som sa teda pustila do druhého eliminujúc všetky problémy, ktoré sa mi na pôvodnom nepáčili.
A skončila som so svojim druhým, fialovým výsledkom.
Aj vy prokrastinujete takto "užitočne" ? :D

P.S.: príbeh za tým výrokom siaha ďaleko do mojej puberty, kedy som vyhlásila svoju "nezávislosť" a rozhodla som sa, že ak by som mala byť monarchom, nepáčilo by sa mi byť bezmocnou princeznou. Tento postoj ďalej nasledovalo pomenovanie môjho tumbleru Self-rescuing-princess. A preto zakaždým, keď si kreslím čosi na hlavu, skončím s korunkou a týmto citátom. Lebo princezné smrdia. 

Rodinné slávnosti č.3

Svatba môjho bratranca sa konala už pred pár mesiacmi, no z dôvodu môjho skúškového, ktoré sa tiahne od polovice novembra som niektoré fotografie doupravovala až teraz.
Tento fakt ma donútil si ich znova všetky prezrieť a trocha sa pousmiať.
Nie som zrovna svadbový typ. A našťastie ani nie som vo veku, kedy by som chodila na niekoľko svadieb ročne svojim kamarátom.
Nie, že by som proti nim niečo reálne mala, no nie som jedna z tých dievčat, čo si už ako malá vysnívala rozprávkovú svadbu. A takýto typ nie je ani môj bratranec so svojou manželkou, možno práve preto mi táto svadba prišla i milá.
... pravdou však je, že sa svadby nefotia najľahšie, keď vás niekto neustále nalieva alkoholom :D

Ako je to u vás so svadbami? Máte ich radi, vnímate ich ako veľkú party len s vašimi známymi, alebo beriete ako nutné zlo?