Rodinné slávnosti č.3

Svatba môjho bratranca sa konala už pred pár mesiacmi, no z dôvodu môjho skúškového, ktoré sa tiahne od polovice novembra som niektoré fotografie doupravovala až teraz.
Tento fakt ma donútil si ich znova všetky prezrieť a trocha sa pousmiať.
Nie som zrovna svadbový typ. A našťastie ani nie som vo veku, kedy by som chodila na niekoľko svadieb ročne svojim kamarátom.
Nie, že by som proti nim niečo reálne mala, no nie som jedna z tých dievčat, čo si už ako malá vysnívala rozprávkovú svadbu. A takýto typ nie je ani môj bratranec so svojou manželkou, možno práve preto mi táto svadba prišla i milá.
... pravdou však je, že sa svadby nefotia najľahšie, keď vás niekto neustále nalieva alkoholom :D

Ako je to u vás so svadbami? Máte ich radi, vnímate ich ako veľkú party len s vašimi známymi, alebo beriete ako nutné zlo? 

Diary entry: Moja prvá ružová vec ever.

Už dávnejšie som písala, že mojou najmenej obľúbenou farbou je ružová.
Asi som sa nikdy necítila dosť ultražensky na to, aby som si ju obľúbila. Nieto ešte nosila na sebe.
Už odmala som dávala prednosť iným farbám a v mojich pubertálnych rokoch rebélie k nej môj odpor prekvital. Momentálne som s ňou v rovine jednoduchého ignorovania, kedy ja sa tvárim, že jej nie sú plné obchody a ona sa tvári, že o mňa ani nemá záujem.
Ružová mi nikdy nesadla a pochybujem, že v mojom živote niekedy zaujme dôležité miesto.
ALE.
Stalo sa.
A ja som si zaobstarala asi prvú ružovú vec ever (Pokiaľ nerátam cyklámenovú bundu na snowboard, ktorú som si vybrala kvôli mimozemšťanovi na kapucni a jedno cyklámenové tričko s lebkou, pretože mi v 14tich prišlo cool.) Je ružová, je ultra cute, ultra ženská a ultra pastelová.
Nová party hračka, ktorú som si "ukradla" z Lomo Ambasády-slash-Slowatchu

Nasleduje obvyklá otázka všetkých mojich známych:
-Nemáš tých fotoaparátov dosť?
- Nie, Shut up.

Ako som už dávnejšie povedala, rozhodne nie som nijakým bláznom do hračkárskych fotoaparátov a nie som ani ich odporcom. Potreba kompaktnejších a lacnejších fotoaparátov vyviera hlavne v mojej zvrátenej záľube fotiť akcie, na ktorých sa nachádzam. Záľube, ktorú môj telefón často životne nezvláda. Ak by som svoju zrkadlovku mala brať na každú party a akciu, na ktorú pôjdem, som si úplne istá, že niekde v strede roka by som jednoducho skončila bez nej. Táto malá hračka bola v mojej mysli už od minulého roku, kedy som ju mala zapožičanú na Retro v KC Dunaji. Zvláda to 72 záberov na jeden film, s bleskom je to použiteľné stále a ešte to vyzerá ako niečo, čo vyvrátili jednorožce. I like it. 

I really don´t regret anything

Tak, ako minulý rok, aj teraz urobím článok o najlepších kúpach minulého roku. O veciach, čo ma sprevádzali po celý rok, prípadne sa na ich používanie ešte len teším.

Fotochémia: K tomuto by som chcela špecifikovať, že nejde ani o najlepšiu kúpu ako o fakt, že tento rok som na ňu minula značné množstvo peňazí a nedá sa teda príliš v mojom rozpočte prehliadnuť. A samozrejme, poslúžila tak, ako mala. Sláva jej :D

Vôňa: Ako som už minulý rok písala, som závislá na voňavkách a toto je môj najnovší favorit, ktorý na chvíľu zatieňuje moju momentálne nebohú Miss Dior Chérie. Jedná sa  Voňavku Candy od Prady a vonia ako šťastie.

Čelenka: Zadovážila som si ju na Grape festivale, pretože mi neskutočne vadila moja ofina, ktorú som sa pokúšala odrastať. Je teda spomienkou nie len na pekný festival, ale zároveň sa stala jedným z mojich najobľúbenejších kúskov, keďže milujem tradičné motívy.

Slúchadlá (Slúchatká, whatever): Sú prakticky kúpou ešte roku 2012, kde som si ich zadovážila na vianoce, ale keďže so mnou boli poslušne celý rok, spávali so mnou v posteli, nechávali sa olievať alkoholom, otĺkať v kabelke i mimo nej a prežili cesty do rôznych krajín, zaslúžia si čestné miesto medzi mojimi top milovanými produktami. Sú značky Urban ears a sú to asi prvé slúchadlá, čo mi vydržali viac, ako rok. Momentálne sú na ceste ku mne viac kompaktné slúchatká rovnakej značky, aby som ich mohla striedať.

Moleskine: Moja láska k týmto zápisníkom je značná. Tento je môj druhý a taktiež som ho dostala, pričom prvý je menší, čierny kabelkový zápisník a tento má troška väčšie rozmery. Napriek tomu, že by som pravdepodobne mohla rovnako kresliť a zapisovať si na zdrapy papiera či do zošitu za pár centov, tieto bloky sú naozaj veľmi kvalitné a vydržia čokoľvek, čo ja, ako maniak na zápisníky a zároveň náročný uživateľ veľmi oceňujem. Väčšina takýchto blokov sa mi pri užívaní totiž časom dosť znehodnotia či dokonca rozpadnú. No prvý mám už niekoľko rokov a vyzerá stále ako nový (i keď s bielym to predpokladám bude o trocha ťažšie, no dva mesiace sa na ňom zatiaľ nepodpísali :D)

Keep cup: Áno, áno, obohratý Keep cup, ktorý je všade, všetci ho milujú či nenávidia. Ja ho ľúbim. Tak. Je krásny, farebný a funkčný. Napriek tomu, že som pôvodne chcela radšej mini thermosku, ktorú môžem hodiť do kabelky, rozhodli sme sa so sestrou zakúpiť si pár Keep cupov. Ona si odniesla ružový a ja tento šedo-žltý.

Lunch box: Ten som si zakúpila len pred nedávnom, na Mikuláša ako darček samej sebe. Mala som síce svoj kovový s triceratopsom, ktorý bol pôvodne obalom na karty, no ten nebol práve najväčší a časom sa začal otvárať. Nehovoriac o tom, že sa kov s potlačou nedá umývať v umývačke a ja som lenivá :D Tento je značky Happy Jackson zakúpený cez Asos. Robia najviac cute vecičky.

Detská knižka: Krásna ilustrovaná detská knižka o Lieku pre Vĺčka od Daniely Olejníkovej. Škoda, že nechcem mať deti, pretože z tejto by som im určite čítala rozprávku s radosťou. Ilustrácie v nej skrátka môžem. Tu je video o tejto knižke :)

Pohoda: Každoročný milovaný festival, ktorý každoročne neľutujem. Na tento rok už mám lístky kúpené a teším sa, teším, na leto.

Náhrdelníky: Na fotke sú moje dva asi najobľúbenejšie náhrdelníky za tento rok. Prvý, strieborný je kúpený v Štokholme, takže je pre mňa zároveň milou spomienkou na tento môj výlet a druhý, neónovo žltý je skrátka len moja láska na prvý pohľad, ktorá sa veľmi kamaráti s mojou tendenciou mať celočierne outfity. Optimizmus na krku.

Ako bonus vymenujem ešte "kúpy" ktoré tu neboli, pretože som nevedela nájsť ani letenku na Kubu, ani vlakový lístok do Budapešte, ktoré som si odložila. Tieto cesty boli krásne a naozaj boli hodné všetkých peňazí, ktoré som na ne minula. Na Kube som videla množstvo vecí, veľa nového zažila a naučila sa. V Budapešti som sa zamilovala tak fatálne, že neviem, čo so sebou. To mesto je nádherné a zamierim tam znova znova a znova.

A čo vy? Čo takého symbolizuje váš rok 2013 ?

They said if I want to change the world, I need to change myself first. Is that wig enough ?

Silvester je jedným z mojich najobľúbenejších "sviatkov" v roku. 

Napriek tomu, že ho množstvo ľudí považuje len za ďalší deň, či ho dokonca nenávidia a považujú za zámienku k pitiu alkoholu, ja to tak nevidím.
Nepotrebujem zámienky na oslavy. Ak chcem, tak si ju urobím.
ALE Silvester je pre mňa deň, kedy sa obklopujeme ľuďmi nám blízkymi. Nie len rodinou, ale tými, ktorých ste si ku svojmu boku dobrovoľne vybrali. Tí najlepší priatelia.
Nedávate si darčeky, nepodrobujete sa žiadnym večeriam a ceremóniám. Jednoducho sa každoročne v ten istý deň stretnete s blízkymi a pripomínate si, že ste s nimi už ďalší rok.
Pre mňa je Silvester toto
Napriek tomu, že je to i dôvod, prečo je značne depresívny, to asi patrí k sviatkom.

Takže vám všetkým prajem čo najlepší rok 2014

My year in selfies

Ešte síce nie je koniec roka, no i tak postupne rekapitulujem.
Mám vo štvrtok skúšku, tak asi preto.
Hľadať nové a nové spôsoby prokrastinácie, to je moje.
Temer rok za mnou a ja som zmetená. Toľko zmien a udalostí. Zážitkov a výletov.
Chcem len povedať, že bol naozaj fajn.
Na začiatku roka som si povedala, že sa chcem postupne stať takým dievčaťom, ktoré by som sama chcela spoznať. Takým človekom, ktorý by ma inšpiroval, ak by som ho stretla.
Ešte tam nie som. Ani trocha. Ale kdesi na tú cestu som sa vydala.
A ktovie, kam sa dostanem ten nasledujúci rok.

Aký bol ten váš?
Splnili ste si "predsavzatia", či ste sa nechávali unášať prúdom?
Či nebodaj obe? :)

P.S.: Toto sú všetky selfies, ktoré som tento rok vytvorila. Prekvapilo ich bolo viac, než som myslela.
... a menej, než som dúfala kvôli plnohodnotnejšiemu článku :D

Aloe Vera na dušu

Keďže je každý môj deň naplnený prakticky na maximum, napriek tomu, že chodím na umeleckú školu, z nedostatku času sa stáva, že človek kreatívne zakrnie.
Určite aj vám sa stáva, keď niečo dlhšie nenakreslíte, nenapíšete, nezaspievate, keď príde chvíľa, kedy by bolo treba niečo také urobiť, zrazu sa cítite vyhorení až do tla.
Zakrnieť je krásne slovo. A tak nepríjemný pocit.
Snažím sa mu vyhnúť veľmi jednoducho. Každý deň urobiť nejakú maličkosť, krezbu na nudnej hodine, náramok zo zvyškov pokazeného, čo mi ostal v bordeli na stole a podobne.
Hlavne si momentálne ordinujem aspoň jednu foto denne.
Len pre istotu. Aspoň mobilom ak nemám fotoaparát po ruke. Aby som nezabudla.
Nejde o umelecké počiny. Len zaznamenávanie každého dňa.
Už len preto, že fotografia sama o sebe často znamená všímať si krásy okolo a v preplnených a uponáhľaných dňoch na to nie je ani štipka času. Preto sa občas zastavím a cvaknem.
A to mi dodáva optimizmu

A čo vy? Ako bojujete proti kreatívnej únave a zlej nálade?

... a bojujete vôbec, či to len ja som ako také raždie, čo sa rýchlo vzplanie a rýchlo vyhasne? :D

p.s.: Môj mobilný photodiary sa nachádza mimo instagramu i na stránke http://calwen.vsco.co/
(Som veľký ich presetov na Lightroom, tak som sa app na android značne potešila.)

Zimný prieskum VŠVU

Týmto by som vás pozvala na Prieskum na VŠVU kde možno budem aj ja s týmto superlame adventným svietnikom pre ľudí s divnými OCD úchylkami, ako mám ja.
Prieskum sa koná 13.-15.decembra predpokladám vo všetkých budovách VŠVU. Mňa nájdete na Drotárskej, na treťom poschodí, prvé dvere doľava- Som sucker na čísla tried. Aj tak ma nenájdete tak ľahko, pretože tá škola je horšia ako Rokfort a Eurovea dokopy. Človek sa vždy vynorí inde, než pôvodne plánoval. Tak príďte, uvidíte aj kreatívnejšie záležitosti. Fakt fakt.