zahlavie

zapisky foto diar diy podniky

sobota 4. januára 2014

I really don´t regret anything

Tak, ako minulý rok, aj teraz urobím článok o najlepších kúpach minulého roku. O veciach, čo ma sprevádzali po celý rok, prípadne sa na ich používanie ešte len teším.


Fotochémia: K tomuto by som chcela špecifikovať, že nejde ani o najlepšiu kúpu ako o fakt, že tento rok som na ňu minula značné množstvo peňazí a nedá sa teda príliš v mojom rozpočte prehliadnuť. A samozrejme, poslúžila tak, ako mala. Sláva jej :D

Vôňa: Ako som už minulý rok písala, som závislá na voňavkách a toto je môj najnovší favorit, ktorý na chvíľu zatieňuje moju momentálne nebohú Miss Dior Chérie. Jedná sa  Voňavku Candy od Prady a vonia ako šťastie.

Čelenka: Zadovážila som si ju na Grape festivale, pretože mi neskutočne vadila moja ofina, ktorú som sa pokúšala odrastať. Je teda spomienkou nie len na pekný festival, ale zároveň sa stala jedným z mojich najobľúbenejších kúskov, keďže milujem tradičné motívy.

Slúchadlá (Slúchatká, whatever): Sú prakticky kúpou ešte roku 2012, kde som si ich zadovážila na vianoce, ale keďže so mnou boli poslušne celý rok, spávali so mnou v posteli, nechávali sa olievať alkoholom, otĺkať v kabelke i mimo nej a prežili cesty do rôznych krajín, zaslúžia si čestné miesto medzi mojimi top milovanými produktami. Sú značky Urban ears a sú to asi prvé slúchadlá, čo mi vydržali viac, ako rok. Momentálne sú na ceste ku mne viac kompaktné slúchatká rovnakej značky, aby som ich mohla striedať.

Moleskine: Moja láska k týmto zápisníkom je značná. Tento je môj druhý a taktiež som ho dostala, pričom prvý je menší, čierny kabelkový zápisník a tento má troška väčšie rozmery. Napriek tomu, že by som pravdepodobne mohla rovnako kresliť a zapisovať si na zdrapy papiera či do zošitu za pár centov, tieto bloky sú naozaj veľmi kvalitné a vydržia čokoľvek, čo ja, ako maniak na zápisníky a zároveň náročný uživateľ veľmi oceňujem. Väčšina takýchto blokov sa mi pri užívaní totiž časom dosť znehodnotia či dokonca rozpadnú. No prvý mám už niekoľko rokov a vyzerá stále ako nový (i keď s bielym to predpokladám bude o trocha ťažšie, no dva mesiace sa na ňom zatiaľ nepodpísali :D)

Keep cup: Áno, áno, obohratý Keep cup, ktorý je všade, všetci ho milujú či nenávidia. Ja ho ľúbim. Tak. Je krásny, farebný a funkčný. Napriek tomu, že som pôvodne chcela radšej mini thermosku, ktorú môžem hodiť do kabelky, rozhodli sme sa so sestrou zakúpiť si pár Keep cupov. Ona si odniesla ružový a ja tento šedo-žltý.

Lunch box: Ten som si zakúpila len pred nedávnom, na Mikuláša ako darček samej sebe. Mala som síce svoj kovový s triceratopsom, ktorý bol pôvodne obalom na karty, no ten nebol práve najväčší a časom sa začal otvárať. Nehovoriac o tom, že sa kov s potlačou nedá umývať v umývačke a ja som lenivá :D Tento je značky Happy Jackson zakúpený cez Asos. Robia najviac cute vecičky.

Detská knižka: Krásna ilustrovaná detská knižka o Lieku pre Vĺčka od Daniely Olejníkovej. Škoda, že nechcem mať deti, pretože z tejto by som im určite čítala rozprávku s radosťou. Ilustrácie v nej skrátka môžem. Tu je video o tejto knižke :)

Pohoda: Každoročný milovaný festival, ktorý každoročne neľutujem. Na tento rok už mám lístky kúpené a teším sa, teším, na leto.

Náhrdelníky: Na fotke sú moje dva asi najobľúbenejšie náhrdelníky za tento rok. Prvý, strieborný je kúpený v Štokholme, takže je pre mňa zároveň milou spomienkou na tento môj výlet a druhý, neónovo žltý je skrátka len moja láska na prvý pohľad, ktorá sa veľmi kamaráti s mojou tendenciou mať celočierne outfity. Optimizmus na krku.

Ako bonus vymenujem ešte "kúpy" ktoré tu neboli, pretože som nevedela nájsť ani letenku na Kubu, ani vlakový lístok do Budapešte, ktoré som si odložila. Tieto cesty boli krásne a naozaj boli hodné všetkých peňazí, ktoré som na ne minula. Na Kube som videla množstvo vecí, veľa nového zažila a naučila sa. V Budapešti som sa zamilovala tak fatálne, že neviem, čo so sebou. To mesto je nádherné a zamierim tam znova znova a znova.

A čo vy? Čo takého symbolizuje váš rok 2013 ?

štvrtok 2. januára 2014

They said if I want to change the world, I need to change myself first. Is that wig enough ?

Silvester je jedným z mojich najobľúbenejších "sviatkov" v roku. 
Napriek tomu, že ho množstvo ľudí považuje len za ďalší deň, či ho dokonca nenávidia a považujú za zámienku k pitiu alkoholu, ja to tak nevidím.
Nepotrebujem zámienky na oslavy. Ak chcem, tak si ju urobím.
ALE Silvester je pre mňa deň, kedy sa obklopujeme ľuďmi nám blízkymi. Nie len rodinou, ale tými, ktorých ste si ku svojmu boku dobrovoľne vybrali. Tí najlepší priatelia.
Nedávate si darčeky, nepodrobujete sa žiadnym večeriam a ceremóniám. Jednoducho sa každoročne v ten istý deň stretnete s blízkymi a pripomínate si, že ste s nimi už ďalší rok.
Pre mňa je Silvester toto
Napriek tomu, že je to i dôvod, prečo je značne depresívny, to asi patrí k sviatkom.

Takže vám všetkým prajem čo najlepší rok 2014



utorok 17. decembra 2013

My year in selfies

Ešte síce nie je koniec roka, no i tak postupne rekapitulujem.
Mám vo štvrtok skúšku, tak asi preto.
Hľadať nové a nové spôsoby prokrastinácie, to je moje.
Temer rok za mnou a ja som zmetená. Toľko zmien a udalostí. Zážitkov a výletov.
Chcem len povedať, že bol naozaj fajn.
Na začiatku roka som si povedala, že sa chcem postupne stať takým dievčaťom, ktoré by som sama chcela spoznať. Takým človekom, ktorý by ma inšpiroval, ak by som ho stretla.
Ešte tam nie som. Ani trocha. Ale kdesi na tú cestu som sa vydala.
A ktovie, kam sa dostanem ten nasledujúci rok.

Aký bol ten váš?
Splnili ste si "predsavzatia", či ste sa nechávali unášať prúdom?
Či nebodaj obe? :)

P.S.: Toto sú všetky selfies, ktoré som tento rok vytvorila. Prekvapilo ich bolo viac, než som myslela.
... a menej, než som dúfala kvôli plnohodnotnejšiemu článku :D






utorok 10. decembra 2013

Aloe Vera na dušu

Keďže je každý môj deň naplnený prakticky na maximum, napriek tomu, že chodím na umeleckú školu, z nedostatku času sa stáva, že človek kreatívne zakrnie.
Určite aj vám sa stáva, keď niečo dlhšie nenakreslíte, nenapíšete, nezaspievate, keď príde chvíľa, kedy by bolo treba niečo také urobiť, zrazu sa cítite vyhorení až do tla.
Zakrnieť je krásne slovo. A tak nepríjemný pocit.
Snažím sa mu vyhnúť veľmi jednoducho. Každý deň urobiť nejakú maličkosť, krezbu na nudnej hodine, náramok zo zvyškov pokazeného, čo mi ostal v bordeli na stole a podobne.
Hlavne si momentálne ordinujem aspoň jednu foto denne.
Len pre istotu. Aspoň mobilom ak nemám fotoaparát po ruke. Aby som nezabudla.
Nejde o umelecké počiny. Len zaznamenávanie každého dňa.
Už len preto, že fotografia sama o sebe často znamená všímať si krásy okolo a v preplnených a uponáhľaných dňoch na to nie je ani štipka času. Preto sa občas zastavím a cvaknem.
A to mi dodáva optimizmu

A čo vy? Ako bojujete proti kreatívnej únave a zlej nálade?
... a bojujete vôbec, či to len ja som ako také raždie, čo sa rýchlo vzplanie a rýchlo vyhasne? :D

p.s.: Môj mobilný photodiary sa nachádza mimo instagramu i na stránke http://calwen.vsco.co/
(Som veľký ich presetov na Lightroom, tak som sa app na android značne potešila.)


piatok 6. decembra 2013

Zimný prieskum VŠVU

Týmto by som vás pozvala na Prieskum na VŠVU kde možno budem aj ja s týmto superlame adventným svietnikom pre ľudí s divnými OCD úchylkami, ako mám ja.
Prieskum sa koná 13.-15.decembra predpokladám vo všetkých budovách VŠVU. Mňa nájdete na Drotárskej, na treťom poschodí, prvé dvere doľava- Som sucker na čísla tried. Aj tak ma nenájdete tak ľahko, pretože tá škola je horšia ako Rokfort a Eurovea dokopy. Človek sa vždy vynorí inde, než pôvodne plánoval. Tak príďte, uvidíte aj kreatívnejšie záležitosti. Fakt fakt.



piatok 15. novembra 2013

Izbové metamorfózy

Hektické časy a chvíle neustávajú a predpokladám, že tak skoro ani neustanú.
Rada by som písala o svojom živote, no mám neblahý pocit, že by vás to príliš nebavilo.
Ono ani mňa to chvíľkami nebaví.
Nie, že by som neštudovala to, čo ma baví.
Ale kdesi na pol ceste medzi Drotárskou a Gondovou, na tej ceste medzi dvoma školami, ktoré si nie sú tak vzdialené a aj tak pendlovanie medzi nimi trvá minimálne pol hodinu - si zrazu uvedomíte, že už ste vyčerpaní.
A to ešte ani nie je skúškové.

Nechcem sa sťažovať. Jem to, čo som si navarila.
Len mi niekedy chýba kúsok pokoja.
Taký ten kúsok, čo rozdrásate na cucky nejakou skvelou akciou, výletom či party len preto, že na to máte energiu.
Ja vo svojom voľnom čase len ležím.
A snaha o zabývanie sa v novo-vymaľovanej izbe je jediné, čo som mimo školy za posledný čas urobila.

K polaroidom - zovšadiaľ sa teraz na nás valí Printic "s úžasne lacnými" polaroidovými fotkami a ja sa musím spýtať- REALLY?! 79 centov za jednu malú fotku? Viem, že sa darovanému koňovi na zuby nepozerá, je mi úplne jasné, že zadarmo pre bloggerov je to super a rovno z telefónu je to praktické, ale nech sa nik neohradzuje tým, že je to lacné. Za 60 centov máte v hociakej tlačiarni vytlačenú A4 laserovou tlačou na krásnom, tvrdšom lesklom papieri. Na ten papier sa vám takýchto printicov zmestí aj 6 (4 ak ste nešetrní a nepraktickí, ako ja:D)
Jediný problém s tým všetkým je to vystrihnúť. Voilá, zrazu máte na celú stenu polaroidov
(A pokiaľ máte doma tlačiareň lepšiu tlačiareň a investujete do kúpy tlačiarenského fotopapiera tak, ako ja, tak aj za menej a ešte sa budete tešiť na to, čo si vylačíte nabudúce, pretože vám papiera kopa ostane)

A ako si doma taký polaroid vytvoriť?
Jednoducho. Pre tých technicky nezdatných a nemajúcich photoshop je tu možnosť online, stačí troška pogoogliť, napríklad tento generátor
A tí, čo vedia s photoshopom, existujú desiatky akcií, ktoré vám ich realisticky vytvoria
Napríklad tento

Don´t worry, nie je to ani z polovice tak pracné, ako v tejto zime vstať a ísť si na poštu po vytlačené printic polaroidy (i keď asi chodia do schránky) :D





Aj vy máte nutkavú potrebu robiť si na poličkách zátišia? :D



sobota 9. novembra 2013

Neznesiteľná ľahkosť bytia

Language... has created the word 'loneliness' to express the pain of being alone. And it has created the word 'solitude' to express the glory of being alone.

Unlike a drop of water which loses its identity when it joins the ocean, man does not lose his being in the society in which he lives. Man's life is independent. He is born not for the development of the society alone, but for the development of his self.