Pohoda in nightlight

Tak, a tu je nočná časť. A môj siahodlhý príhovor.

Tieto fotky sú dôvod, prečo mám rada kompakty.  Hovoríte si, : Čooo? Kompakty?! Však to teraz nie je cool... každý teraz chce mať nutne zrkadlovku, pretože len s tou budú dobré fotky, blá blá blá.
Nope. Nemyslím si, že by mal mať každý zrkadlovku. Som rada, keď si ľudia ako svoju záľubu vyberú práve fotografovanie, ale... fotiť na automatiku môžte aj na kompakte.
No, ale nejde o to. Kompakty v dnešnej dobe, rovnako, ako malé lomá a pod- majú jednu vlastnosť. Ľudia sa ich neboja. Chytia a fotia. Moji kamaráti sú síce už rozmaznaní tým, že všade vláčim svoju zrkadlovku, no je pravda, že tieto super drunk photoshooty sa s ňou robia ťažko. Ak budete pobehovať a pohadzovať zrkadlovkou, len budete vyzerať ako debil a nič z toho nevznikne.
Naopak, pri dobrom nastavení kompaktu, bez sebemenšej námahy sa vám pred očami hýbu nielen ľudia, ale i svetlá. A fotky sú hneď akési živšie, majú výpovednú hodnotu a hlavne- baví vás to. A ako bonus, rovnako, ako pri anal´goch, často vôbec netušíte, čo z toho vznikne :D

Takže, neodhadzujte masovo svoje kompakty. Sú veci, ktoré môžete robiť jedine s nimi....

Pohoda part 2:  Partylights
Starring: Gang pod vplyvom, všadeprítomné osvetlenie, môj červený- odphotoshopovaný nos a neprítomné výrazy, kopa lásky a ako posledná, každoročná blurry s nápisom. Tak.

Pohoda za denného svetla

Tak a som späť.
Mäkká posteľ je fajn.
Ale aj tak to tam mám rada.
Všade dobre, doma.. ehm, záchod.

Tento rok som fotky rozdelila. Na denné a nočné. Prečo?
Dôvody sú hneď dva. Nočných fotiek skrátka vzniklo strašne veľa. A tých denných pomenej.
Nočné sú zašumené, rozmazané, ale také naše. Super. Denné sú jasné, zlenivelé a oddychujúce. Tiež naše.
Chápete ma, no nie?

So, Pohoda, Part.1: Daylight
Starring: My gang v triezvejšom stave, kofeínové cukríky, ja v zúboženom stave, Lístky na Booster (fuckin' amazing!), tetovania s fixkou na oči, môj picí kamarát s rumom- Krokodíl od Jupíka (Áno, kupujem si flašky kvôli obalom. No A Čo. Je super :D) , hundroš.

"Inspire me to smile" - board

Rada by som vás obohatila o nejaký môj fotografický spam. Ale momentálne žiaden nemám.

Rozhodla som sa preto opäť raz vytvoriť takýto výber vecí, čo ma v poslednom čase donútili stračiť srdiečko, alebo špendlík na Pintereste či Tumbleri. A Hlavne, donútili ma k úsmevu.
Prečo to robím?
Jednoducho preto, že svet internetu je príliš veľký a často sa stane, že super veci, slová, či myšlienky zostanú niekde za tým prachom medzi statusmi na facebooku a miliónom záberov zapadajúceho slnka

Ako napríklad photoshoot s gignatickým origami Jednorožcom
Či geniálny spôsob na recenzie a propagáciu rúžov

Yóga cvičená s najlenivejším psom na svete

Či táto nebezpečná mimozemská príšera

Tento výrok (Inak príliš nechápem autorov zámer, keď to pichol na hlúpu fotku okna lietadla)

To dieťa, ktoré to napísalo do svojho testu ( A učiteľka zmarila filozofiu idealizmu dvoma ťahmi perom)

Fotky fascinovaných detí v Louvri z roku 1990

Usmiali ste sa aspoň raz? :)

Instantné spomienky

Som lenivý a neporiadny blogger. 

Nie, že by som nemala čo písať.

Nie, že by som trčala doma. 

Práve preto nepíšem. 

Lebo netrčím.

Tak je to.

Tak.

Žijem.

Pracujem.

Varím a jem.

Teším sa z voľna.

A teším sa na pohodu.

S kým sa tam (ne)uvidím?

Kate Nash je totiž najlepšia žena.

(Som Strašne talentovaná, však :D)
Nech sa páči, instagramoidné zhrnutie mojich doterajších dní. 

Spomienky na Kubu

Návšteva Bibiany a KungFoodu, kde majú najviac cool servítky pre astronautov.

Spomienky na skúškové a narcistický počin

Pracovné nasadenie a následné uvoľnenie mravov po ňom.

Pekné chvíle s ľuďmi mne drahými

Už od mala som pohŕdala princeznami. SMRDIA.

Dnes takto Narcisticky.
Nejde mi spať, aj keď zajtra od rána pracujem. Tak sa hrám.
Niektorí už máte voľno dlhšie, ja až od utorka. Som šťastná ako malé šteňa, ktoré dostane novú hračku. Pískam, krochkám a štekám od spokojnosti.
Mimo chvíle, kedy nepracujem. Čo zatiaľ bolo od utorka asi tak pol dňa.
Nevadí.
Pre tých, čo to ešte neviete, už niečo cez rok kuchtím v Bistre St.Germain a aj keď túto prácu robím s láskou a oddanosťou najsamväčšou (haha. Ale nie. Mám to tam rada. ), tak značne vyčerpáva.
To ale neznamená, že ma tam nemáte ísť pozrieť. Šup šup, nazerajte do kuchyňky, či ma neuvidíte nadávať, prečo ľudia nejdú do Burgerlandu.

p.s.: Tá staronová paniky týkajúca sa koncu Google friend connect... čo to ako reálne má zmeniť, či ako? Asi som to nepochopila, ale nechce sa mi prílišne podnikať nejaké kroky proti tomu.
 

Floral kitch

Maky. Tie červené kvety na poli sú príšerné klišé. Yeah.
Fotky v nich ani nepotrebujú úpravu saturácie pre ľudí, čo majú radi svoje fotografie žiarivé, ako vianočný stromček a veľkonočná výzdoba dokopy (Takže.. nie pre mňa :D)
Oni proste žiarivé sú.
Aj tak bola zábava fotiť tento jemný gýčik.
Ono to naozaj vyzerá na pohľad pekne. Z auta. Pole plné červenej buriny.
Ono to je naozaj v skutočnosti celkom pozitívne.
Aj keď je to jedovaté.

A ako bonusová... zabudli sme si síce vziať závoj, no, v čare červených kvetov a trúbiacich áut (Tie kvety totiž rastú pri ceste. Pretože chcú. Asi. ) ma požiadala o ruku. Och.

Kuba. Tam, kde rum chutí lepšie, ako voda.

Ako som sľúbila, ďalšia zásielka z Kuby. Pár mesiacov opozdená. Nevermind.

Kuba bola sentimentálna. Chvíľami nepríjemná, chvíľami raj na zemi. Niekedy ste mali pocit, že by predsa len niečo z toho Hriešneho Tancu 2 mohla byť pravda (Nie je. Fakt... proste nie) a v zápätí sa znova utvrdíte v tom, že je to Hollywoodsky bullshit. Nechápala som, prečo by tu ľudia chceli dobrovoľne žiť, no chvíľami mi prebleslo hlavou, že by som to asi prežila.
Je veľmi rozporuplná. Lenivá a pohodlná. Neverím, že je tak rozpadnutá a zničená len "vďaka" štátu, ale je mi jasné, že ich režim nie je iba politickou záležitosťou.
Je to zvláštna krajina, ostrov i ľudia. Niektorí ich milujú, niektorí nevedia pochopiť.
A asi to tak má byť.

Pre viac fotografického spamu, kliknite pod perex