Scribble, scribble

Druhý spôsob, ako jemne bezvýznamne zabiť čas miesto toho, aby ste sa učili je čarbanie. 

Yeah. Všetci to poznáme. 

Máte poznámky, skriptá, čokoľvek z čoho sa učíte... a pero. 

Poznámky sú veselšie s ilustráciami, všakže.
Tento rok som to posunula trocha ďalej. Akožto moje testy sa zakladajú hlavne na vizuálnej pamäti obrazov a architektonických počinov, všetko som si to narvala do tabletu v snahe predísť tomuto kresleniu po všetkom, čo chytím. 

...A tiež som nechcela zabíjať stromčeky.
My bad. Na tablete sa to dá tiež. 

A... yeah, nie som v tom príliš dobrá :D
Ale ďalší spôsob zabíjania času je práve blogger a jeho jemné zneužívanie, tak to tu aj tak skončí.
(Ale na druhej strane, už som len krok od upravovania stoviek fotiek z Kuby, tak sem možno dám aj niečo zmysluplné, sľubujem :D) 

p.s.: Uhádnete, ktorá som ja ? :D

Queen of procrastination

Skúškové.

Poznáte to. Pred vami kopy učiva a vy aj tak pozeráte do stropu, maľujete si nechty, striháte si vlasy a dokonca aj upratujete len, aby ste sa tej kope vyhli.
Ja zvyknem pozerať hlúpe seriály a filmy, browsovať v e-shopoch, prezerať pinterest a hlavne skúškať každú kravinu, na ktorú pri tejto ceste narazím.

Takže, prvý spôsob, ako zabiť úspešne a úplne bezvýznamne čas a stať sa kráľovnou prokrastinácie je tu.
Virtuálne make-overy... ako fakt. Samé celebritky z najretardovanejšími účesmi a ešte retardovanejšími spôsobmi, ako mi nesedia. Ou yeah. Práve som zbytočne zabila niekoľko hodín...
Gratulujte mi.
Vivat skúškové :D

(Aneb, pôvodne som chcela skúsiť krátke vlasy, ale všetky krátke vlasy vyzerali viac, než hlúpo. Tak ma tu máte s rôznymi farbami na vlasy)

Piváreň Omama

Úprimne povedané, plánovala som toľko rád a typov na podniky, kam ešte ísť, no po pravde vždy zabudnem vziať fotoaparát. Preto teraz, keď som mala v meste s fotoaparátom robotu a skočili sme predtým na pivo, rýchlo som neváhala, nech niečo pre vás mám.

Zatiaľ, čo pri kaviarniach si často vyberáme podľa toho, ako kaviareň vyzerá, pokiaľ sa chystáme na pivo, často na výzor podniku zabúdame a rozmýšľame hlavne nad tým, aké pivo kde ponúkajú. Nechcem tým povedať, že Bratislavské pivárne sú škaredé. Nie. Ale predsalen ku mne nijak neprehovárajú. Na rozdiel od Omamy.

Omama je milá, malá piváreň na Sasinkovej ulici (Za Medickou záhradou, neďaleko budovy polície- pozn.:nie tej pri dvoch levoch)
Je to tiež malé múzeum reklamných plakiet.
Problém s ním je, že je temer vždy plná. Naozaj naozaj, niekto tam neustále je a treba prísť celkom skoro, ak si chcete sadnúť. Na druhej strane, tento podnik nebýva príliš dlho otvorený, myslím, že tak do desiatej večer. No je tam vždy veľmi príjemne. Chodí sem veľa starších štamgastov, i ľudí po práci, ktorí sa prišli uvoľniť. Nechodia sem teda davy teenagerov na to, aby robili bordel. Zniem, ako stará babička, ale niekedy je to fajn, oddýchnuť si od.... eh niekedy aj seba :D

Ponúkajú tu i celkom chutné jedlo.. Ale tvrdý alkohol majú trochu drahší (akožto je to piváreň, predpokladám, že si ich tam dáva málokto) Ponúkajú pivo Ferdinand a mimo toho často rôzne pivá z lokálnych malých pivovarov :)

Och, a áno, tým, čo vadí fajčiarsky dym, celý podnik je nefajčiarsky. má však fajčiarsku miestnosť, takže fajčiari nemusia byť vyhnaní do tohto šialeného počasia :)

Dvojica

Povedala som, že sem pomaly pridám veci zo svojho portfólia, a i tak som to neurobila. Hanba mi.
Nevermind.
Tento set je o tajomstvách. Ozdobách. Klietkach a múroch, ktoré okolo seba staviame.
Každý jeden z nás má tajomstvá a zákutia duše, kam iných nepustí. Ani svojich najbližších. Niektorí ich kryjú naozaj zle, iní priam betónovým múrom. Niektorí sa zahalia dú rúška tajomstva, iní tie dôležité veci ukryjú do kríkov.
Každý sme nejaký.

Toto je séria portrétov mne blízkych ľudí a zosobnenie ich ochrany, voči iným.

Vznešené goliere

Včera som si len tak šťukala do Facebooku v snahe zresetovať mozog od ročníkovej práce (ktorú pravdepodobne nikdy nedokončím, lebo skôr umriem) a narazila som na kamarátkinu tvorbu šperkov, ktoré som ešte v dávnych, zasnežených časoch bola fotiť. Pôvodne ako modelka, neskôr som sa vyvinula na fotografku. :)
Tak ale som si teda povedala, že si svoje "modelingové" počiny s vami pozdieľam teda.
 Dievča je to veľmi šikovné a vytvára tie najrozkošnejšie golieriky na svete. Ktoré sú hlavne praktickejšie, ako tie veľké Peter Pan goliere, ktoré sa dajú tááák ľahko vyrobiť... a tak strašne lezú na nervy, keď sa potom neustále otáčajú a vymýšľajú, pretože nie je príliš pohodlné ich pripevniť na telo (aspoň moja skúsenosť s nimi :D)

predstavujem vám MonarQ

...na sebe :D

Neuveríte, ale napriek hrubým svetrom mi bola teda viac, než zima :D

Ofélia na vodnej hladine

Zlyhávam.
Nebudem hovoriť, že ako blogger, pretože to by nebola pravda.
Môj zámer bloggovania bol v tom, využívať blog ako zápisník, kde budem odrážať svoj život.
A ja som teraz vo veľmi asociálnom štádiu svojej existencie.
Všetko stroskotáva na nulovej snahe a túžbe po ľudskej interakcii.
Stroskotáva na mne, vyčerpanej, neschopnej funkcie.

Myslím, že je čas na priznanie číslo 156. Keď som bola mladšia, seriózne som trpela nespavosťou. Bývala som tak vyčerpaná, že som nebola schopná takmer ničoho, čo zahŕňalo akúkoľvek snahu.
Možno som z toho vyrástla, možno to bolo hormónmi a pubertou, časom sa to zlepšovalo a ja som zaspávala, keď začalo svitať. Pred dvoma rokmi som dokonca už spávala ako šťastné miminko, hocikedy a hocikde.
No z času na čas, na krátky, či dlhší úsek, sa tento neduh vracia. Vždy to bolo psychologického charakteru a vďaka mojej neschopnosti "vypnúť" mozog.
Momentálne som dva týždne bez kvalitného spánku. Som naozaj vyčerpaná a aj tak vyzerám.

Preto radšej nepíšem. Ono tie blogy potom dopadajú takto :D
Veľmi pateticky a čierne.

Viem, že teraz nad mojim smutným osudom plačete do vankúša (ak nie, fakt začnite. Nemôcť spinkať je naozaj, naozaj smutné! :D) ale ono to prejde.
Úprimne, už sa na to teším. V deň, kedy budem schopná vyspať sa kvalitne, prespím aj celý deň nezáležiac na tom, aké by som mala povinnosti.
TAK!

Tu je dvojica fotiek vzniknutých neskoro v noci. Po pravde, vznikli z čistej inšpirácie vodnou hladinou a vlasami. Pretože majú veľa spoločné. Do oboch sa môžte ponoriť a ukryť sa pred svetom.

Na Kubánskej vlne a späť.

Yeaaah, trvalo mi to príšerne dlho sa vrátiť.
A stále nie som celkom tu, naspäť, ak ma chápete.
A to aj napriek faktu, že by som na Kube žiť nevedela a nikdy som nechcela.
Aj tak som bola vždy čisto fascinovaná ich kultúrou a to mi zostalo.

Cestopisy vám sem hodím neskôr. Dnes je čas na môj diár, do ktorého som si zapisovala veci počas celého pobytu.
Yeah, pamätám si tak veci najlepšie.
Nebudem písať dni, ale je to chronologicky.

• Na Kube je príkaz "Nejazdi a pi naraz" a tak teda nejazdia. (na Kube je priemerne 30 áut na 1000ľudí)
• Na alkohol za volantom tu je síce 0 tolerancia, ale nemajú testery
• Rum sa má vraj miešať ako človek. Mladý sa chce miešať so všetkým, starší si vyberá a starému sa už nechce.
• pozn.: Opití Slováci na Kube. Too bad, nie som veková kategória, čo spieva ľudovky na zabavenie. 
• SOM PÁN SVIŠŤOV!!!! (aneb, poslúchajú ma Yndrie...asi)
• Salsu nesmiem tancovať. Som strašné drevo.
• Oprava. Salsu nesmiem tancovať triezva.
• A je to tu. Objavili sa šváby. Také filmové. Obrovské. Nezabiteľné. A kurva veľa. V našej kúpeľni.
• Už som si na ne zvykla. Takmer.
• Na tému funkčnosti Kubánskeho vybavenia hotelov: Snažíme sa zasvietiť jediné svetlo v našej izbe(ochrana pred švábmi) no nič. "No čo, nič? Zase Kuba?" "...ehm... Ešte stále Kuba. Ešte stále..."
• Nakoniec, mala som si doniesť pomimo oblečenia na charitu aj nejaké psie granule. Na Kube sú tie najmilšie psy na svete. S najnemilším osudom... 

Fotky nie sú chronologicky. Nie je to ani zďaleka všetko, ale ešte som sa stále nedokopala k editovaniu. Tak nech  sa páči, malé navodenie pocitu Kuby 

Pre viac fotospamu, kliknite pod Perex