Čierno biely pohľad na svet je len pojem. No i tak je pekne kontrastný

Kontrasty. Sú v každom.
Milujem obliekať sa celá do čiernej a odtieňov šedej. No mám rada červené šaty, farebné šály a pančušky.
Rada si obliekam sukne, pletiem vrkoče a zapínam golier ku krku v hre na milé dievčatko. No zbožňujem kožené oblečenie, roztrhané rifle a strapaté vlasy.
Páčia sa mi muži v motýlikoch, sakách a zemitých farbách, ale priťahujú ma aj tmavovlasí vydedenci z tmy rockových klubov, čo sa nehanbia za strapaté vlasy či kľudne aj linku okolo očí.
Som chaotická, no neustále si kupujem organizéry.
Zabúdam, že mám mobil v ruke, no pamätám si farbu košele kamaráta zpred dvoch rokov.

Som plná kontrastov rovnako, ako všetci ostatní.
Asi to tak už raz bude.

No good reason to stay is a good reason to go

Nemůžete být v neprávu. Aspoň ne ve vlastní mysli. Vlastní realitě. Nikdy se nemůžete sebrat a udělat něco špatného. Nikdy nemůžete říct něco špatného. Ve vlastní mysli jste vždycky v právu. Ať uděláte, co uděláte, ať cokoliv řeknete a jakkoliv se rozhodnete vypadat, vždycky je to v okamžiku, kde k tomu přikročíte správné.A i kdybyste si řekli, že třeba dneska budete pít kafe špatně, ze smradlavé boty, tak i v tom případě byste byli v právu, protože jste se pít z té smradlavé boty rozhodli. Nic špatného se udělat nedá. Vždycky sme v právu. I když si řekněte: "co jsem to za idiotam chovám se tak nemožně...", stejně jste v právu, i když jste idioti. Je úplně jedno, jak hloupý má kdo nápad, stejně je odsouzen k tomu, aby to byl správný nápad, protože je jeho.

Chuck Palahniuk-Strašidla-Pan Whittier-strana 61

(český preklad od Odeonu mám rada. )

To je moja filozofia života. Preto sa nebojím nového, ani toho starého. Ležať v posteli a ani skákať z mosta. Hádok, ani udobrovania. Pretože v tej chvíli som to tak chcela. Neľutujem svojich rozhodnutí, pretože v určitej časti môjho života boli správne.

viac picture spamu nájdete pod perexom

This is Halloween !

-Ja už viem! Ty si Adele!
-To myslíš vážne?
-Amy Winehouse?
-Umri

Halloween prešiel, troška potešil, troška sklamal.
Sklamal kvôli hudbe a elitárstvu. Hudba bola naozaj prazvláštna, tancovalo sa na ňu naozaj ťažko a to ja som ochotná tancovať takmer na čokoľvek. A napriek faktu, že by sa do KC Dunaju zmestilo ešte množstvo ľudí, naozaj nebol tak plný, nepúšťali dnu ľudí už o 21:10, pričom o 21:00 oficiálne akcia začínala. My sme sa dnu dostali, akožto sme s kapacitou a obvyklou vypredanosťou KC oboznámení, no viem o množstve ľudí, ktorým tento fakt urobil riadny škrt cez rozpočet.
No napriek tomu sme sa zabavili a prinášam vám super duper mobilové fotky - pretože som vláčila kostým ovce, nechcelo sam i vláčiť fotoaparát. Uznajte. Ovce zaberajú dosť miesta aj v nekonečnom univerze ženskej kabelky.
Potešila ma ale kreativita vo výbere kostýmov v okolí. Celokúpené kostýmy som videla len na slutty snow white, ale po jazde v trolejbuse, kde na mňa vybafla lienka( pre ktorú bol výraz "slutty" veľmi light, akožto zvolila sukňu, ktorá bola naoaj kratšia, ako nohavičky- a k tomu ich ani nezladila, pretože uznajte, fialové nohavičky sa k lienke nehodia) - som mala nastavenú latku tak nízko, že ju všetky masky v KC dunaj hravo prekonali.

Priznanie č. 59.: Môj osobitný favorit pre masku pre muža ale aj tak navždy asi zostane vlk.
Priznanie č. 60.: Príde mi šialene sexy, keď si muž kvôli kostýmu namaľuje oči čiernou ceruzkou

 

pozn.: Yeah, viem, že sú tie fotky zvláštne naukladané. Ale to je tak, keď sa vám nechce robiť koláž a čakáte, že to za vás urobí blogger :D

I am the Bride of Frankenstein

Ako som už hovorila takto pred rokom, nemám rada zamerikanizovanú slovenskú spoločnosť. ALE niečo je predsalen na nej pozitívne.
HALLOWEEN.
Z jediného dôvodu. Môžem mať Karneval dvakrát do roka. No kto by to nechcel.
Milujem sa prezliekať, maľovať, česať za niekoho/ niečo iné. Mám to rada.
Je to chybou nízkej sebalásky, ja viem. Nevermind :D

Tento rok sa chystám na Halloween do KC Dunaja. Nie, že by to bol môj obľúbený podnik, (vlastne si myslím, že sú zbytočne predražení), no mám tam istotu, že tam bude drvivá väčšina prezlečená v maskách a nie len v mikro šatičkách s rohami a uškami na hlave.
Nie, že by som mala niečo proti Slut dress code-u na Halloween, ale človek nemá chuť pozerať sa stále na to isté.

Zoznámte sa s mojou Halloweenskou maskou. Bride of Frankenstein je podľa mňa jedna z najviac ikonických Halloweenskych aj filmových postáv napriek faktu, že vo filme bola asi tak 10 minút.
Je to jedna z mojich obľúbených postáv americkej kinematografie a takto som sa jej pokúsila vzdať hold.
Podarilo sa, čo poviete?
(v prípade záujmu, viem vysvetliť postup robenia vlasovm aj keď je trocha lame)

Mám ich veľké.

Zajtra odchádzam na našu chatu na Donovaloch s partiou a ja sa naozaj teším. Napriek tomu, že ma momentálne bolí hlava a môj hlas znie ako ten od Donalda Káčera.
Nejde len o veľkú párty. Nikdy nešlo. Som šťastná, že mám skupinu priateľov, s ktorými si vieme spokojne spolunažívať, vyvárať, kŕmiť sa a byť spokojní akokoľvek dlho. Sme akási typická skupinka ľudí, ktorú si predstavím v komunách.
K tomu je to asi posledná oslava, ktorú si zažijem ako násťročná. Je to deprimujúce a vôbec ma ten fakt neteší. Mám akýsi vekový komplex a často sa predstavujem ako 17ročná. A to nie naschvál. Skrátka ma fakt, že mám 20 deprimuje. Keď máte 17, môžete ešte očakávať všetko pred sebou. V tej 20tke sa očakáva, že už ste svoju cestu začali. Aspoň tak som si to myslela. Ja mám pocit, že len stále iba tápam.

Respektíve.. ak by ste vedeli o nejakých stážach v galériách, sem s nimi. Som poslušná a na koberec nešpiním. 

Toť moja "pocta Frešovi" staršieho dáta.
Trocha odhaľuje, ale whatever, dievčat v plavkách ste už videli habadej.
Pokiaľ Frešovu tvorbu nepoznáte, tu si môžte pozrieť jeho portfólio.
Moja fotka sa týka hlavne tejto jeho fotografie
Netvrdím, že je Frešo vrchol Slovenského umeleckého počinu, ale zvláštnym spôsobom si vydobil miesto v mojom srdci a mám jeho tvorbu pre jeho drzosť, sebareflexiu a jednoduchosť rada. Napriek tomu, že rád balancuje na hrane toho, čo ešte považuje za umenie väčšina ľudí a čo už zaň nepovažuje takmer nik.
Ale ostatne ... tak je to pri všetkých mojich obľúbencoch.

Otázka : Na akú výstavu by ste vy sami šli veľmi radi? Nepýtam sa vyslovene len na umelca, skôr aký koncept výstavy by vás zaujal ? 

Večery s Kurtom a Damonom sa rátajú

 Už príšerne dlho som sa nikde nebola zabaviť. Preto keď som videla v programe LOFT-u párty z rokov 90tych, zajásala som. Šlo o alternatívu z tohto času, čo môj hudobný vkus ovplyvnilo asi najviac, tak som si naozaj užila večer. Častejšie sa na akciách totiž bavím na akúkoľvek hudbu a radšej sa pred diskofilnými hrôzami obrním, než by som si poskakovala na niečo, čo mám sama v playliste.
Hold, britský rock je síce populárny štýl, ale hrajú ho len na málo akciách.

Skrátka, thumbs up, ani sa mi nechcelo ísť domov.

viac spamu pod perexom

Dobré duše, ktoré formovali moje vnútro ako modurit

Dnes som sa svoj článok rozhodla poňať pre mňa netradične a ukázať vám fotografov, ktorí ma inšpirujú už od mojich začiatkov, kedy som si uvedomila, že držať fotoaparát v ruke je pre mňa ako tvoriť si vlastný svet. Od čias, kedy som si za svoju prvú výplatu v 15tich rokoch kúpila svoj úplne prvý fotoaparát a tvárila sa ako najväčší umelec pod slnkom :)
Samozrejme, nepamätám si všetkých, ktorí ma ovplyvnili. Nepamätám si asi ani polovicu, no nepredpokladám, že je to naozaj dôležité.
Dôležití sú tí autori, ktorí vo vás zanechajú svoju stopu. Niečo, čo sa tak ľahko nezmaže.
I dnes vidím vo svojej tvorbe inšpiráciu dielami, ktoré som si do hlavy zapísala ako 15ročná. I dnes viem, že im vďačím za veľa. Za vytvorenie akejsi identity, ktorú si postupne tvorý každý sám.

Možno aj oni sú dôvod, prečo by som jedného dňa chcela byť kurátorkou ( Yeah, byť rovno fotografkou by nebolo najhoršie, ale človek musí byť reálny :D ) Pretože aj vďaka mne a môjmu dielu by sa životy iných menili. Ich názory pretvárali a videnie sveta vyjasnilo.
Nie je to práca platená ako právnik, či manager. No pre mňa má ohromnú cenu.

pozn.: Pridám sem linky poväčšine na deviantART , ktorý už teraz síce nie je takým fenoménom, lebo ho totálne zatienil Flickr, no v časoch, kedy ma dotyční inšpirovali bol mojím zdrojom


Prvou mojou múzou bola Marta Bevacqua ktorá za ten čas síce celkom zmenila svoj štýl a z rozkošných konceptov kreslených kriedou na červenú stenu sa stala fotografka, čo priam topí svoje modelky :D Ale stále má pre mňa čaro, aj keď dnes už zas tak nevytŕča z davu. Istotne je teraz už podobných obrázkov plné moje Tumblr, ale v mojich 15tich rokoch, ona bola niečo iné, čo mi ukazovalo, že fotiť sa dá aj inak, ako to robia moji rodičia, či kamaráti na vtedajšom Pokeci a Buzznete :) Stále sa mi páči jej snovosť, hravé farby a dramatické kontrasty.

Pre šetrenie vašich nervov a miesta som zvyšok premiestnila pod Perex