Mám ich veľké.

Zajtra odchádzam na našu chatu na Donovaloch s partiou a ja sa naozaj teším. Napriek tomu, že ma momentálne bolí hlava a môj hlas znie ako ten od Donalda Káčera.
Nejde len o veľkú párty. Nikdy nešlo. Som šťastná, že mám skupinu priateľov, s ktorými si vieme spokojne spolunažívať, vyvárať, kŕmiť sa a byť spokojní akokoľvek dlho. Sme akási typická skupinka ľudí, ktorú si predstavím v komunách.
K tomu je to asi posledná oslava, ktorú si zažijem ako násťročná. Je to deprimujúce a vôbec ma ten fakt neteší. Mám akýsi vekový komplex a často sa predstavujem ako 17ročná. A to nie naschvál. Skrátka ma fakt, že mám 20 deprimuje. Keď máte 17, môžete ešte očakávať všetko pred sebou. V tej 20tke sa očakáva, že už ste svoju cestu začali. Aspoň tak som si to myslela. Ja mám pocit, že len stále iba tápam.

Respektíve.. ak by ste vedeli o nejakých stážach v galériách, sem s nimi. Som poslušná a na koberec nešpiním. 

Toť moja "pocta Frešovi" staršieho dáta.
Trocha odhaľuje, ale whatever, dievčat v plavkách ste už videli habadej.
Pokiaľ Frešovu tvorbu nepoznáte, tu si môžte pozrieť jeho portfólio.
Moja fotka sa týka hlavne tejto jeho fotografie
Netvrdím, že je Frešo vrchol Slovenského umeleckého počinu, ale zvláštnym spôsobom si vydobil miesto v mojom srdci a mám jeho tvorbu pre jeho drzosť, sebareflexiu a jednoduchosť rada. Napriek tomu, že rád balancuje na hrane toho, čo ešte považuje za umenie väčšina ľudí a čo už zaň nepovažuje takmer nik.
Ale ostatne ... tak je to pri všetkých mojich obľúbencoch.

Otázka : Na akú výstavu by ste vy sami šli veľmi radi? Nepýtam sa vyslovene len na umelca, skôr aký koncept výstavy by vás zaujal ? 

Večery s Kurtom a Damonom sa rátajú

 Už príšerne dlho som sa nikde nebola zabaviť. Preto keď som videla v programe LOFT-u párty z rokov 90tych, zajásala som. Šlo o alternatívu z tohto času, čo môj hudobný vkus ovplyvnilo asi najviac, tak som si naozaj užila večer. Častejšie sa na akciách totiž bavím na akúkoľvek hudbu a radšej sa pred diskofilnými hrôzami obrním, než by som si poskakovala na niečo, čo mám sama v playliste.
Hold, britský rock je síce populárny štýl, ale hrajú ho len na málo akciách.

Skrátka, thumbs up, ani sa mi nechcelo ísť domov.

viac spamu pod perexom

Dobré duše, ktoré formovali moje vnútro ako modurit

Dnes som sa svoj článok rozhodla poňať pre mňa netradične a ukázať vám fotografov, ktorí ma inšpirujú už od mojich začiatkov, kedy som si uvedomila, že držať fotoaparát v ruke je pre mňa ako tvoriť si vlastný svet. Od čias, kedy som si za svoju prvú výplatu v 15tich rokoch kúpila svoj úplne prvý fotoaparát a tvárila sa ako najväčší umelec pod slnkom :)
Samozrejme, nepamätám si všetkých, ktorí ma ovplyvnili. Nepamätám si asi ani polovicu, no nepredpokladám, že je to naozaj dôležité.
Dôležití sú tí autori, ktorí vo vás zanechajú svoju stopu. Niečo, čo sa tak ľahko nezmaže.
I dnes vidím vo svojej tvorbe inšpiráciu dielami, ktoré som si do hlavy zapísala ako 15ročná. I dnes viem, že im vďačím za veľa. Za vytvorenie akejsi identity, ktorú si postupne tvorý každý sám.

Možno aj oni sú dôvod, prečo by som jedného dňa chcela byť kurátorkou ( Yeah, byť rovno fotografkou by nebolo najhoršie, ale človek musí byť reálny :D ) Pretože aj vďaka mne a môjmu dielu by sa životy iných menili. Ich názory pretvárali a videnie sveta vyjasnilo.
Nie je to práca platená ako právnik, či manager. No pre mňa má ohromnú cenu.

pozn.: Pridám sem linky poväčšine na deviantART , ktorý už teraz síce nie je takým fenoménom, lebo ho totálne zatienil Flickr, no v časoch, kedy ma dotyční inšpirovali bol mojím zdrojom


Prvou mojou múzou bola Marta Bevacqua ktorá za ten čas síce celkom zmenila svoj štýl a z rozkošných konceptov kreslených kriedou na červenú stenu sa stala fotografka, čo priam topí svoje modelky :D Ale stále má pre mňa čaro, aj keď dnes už zas tak nevytŕča z davu. Istotne je teraz už podobných obrázkov plné moje Tumblr, ale v mojich 15tich rokoch, ona bola niečo iné, čo mi ukazovalo, že fotiť sa dá aj inak, ako to robia moji rodičia, či kamaráti na vtedajšom Pokeci a Buzznete :) Stále sa mi páči jej snovosť, hravé farby a dramatické kontrasty.

Pre šetrenie vašich nervov a miesta som zvyšok premiestnila pod Perex

Summer reminiscence

Po dlhom čase som našla film ešte z leta, ktorý som nevyvolala.
Respektíve z konca jary a začiatku leta, kedy ešte len skončilo skúškové a začal sa sladký oddych.
Pospomínajte si so mnou v tomto analógovom stripe.

Mimochodom, v ten deň sme boli skákať z Mosta Lafranconi (ja nie, lebo som si krátko predtým kúpila jedlo a teda mi nezostalo na zoskok - bolo to neplánované )
Zoznámte sa s mojím blond seniorom, ktorý si v ten deň takmer užíval zoskok tiež :)
Inak odporúčam, robia to strašne milí chlapíci, obvykle býva v sobotu a mala som aj ich FB stránku, ale neviem si spomenúť. No vy to určite vypátrate! (Alebo ja a potom informujem )

 viac spamu pod perexom

If you can’t fix it with duct tape or a whiskey; it ain’t worth fixing.

 V časoch, keď nebola taká zima. Keď som mohla vyjsť v sukni s tenkými pančuškami a neodmrzli mi všetky ženské partie.
V časoch, ktoré ani neboli dávno, ale keď vám odmrźajú nohy aj pod perinou, tak sa to zdá neuveriteľne vzdialené.

... áno, nemám rada, keď sa ochlaďuje.
Všetci kýchajú, smoklia, hrdlá bolia, čaje musia byť vrelé, aby zahriali a ak si dáte drink, kašlete celú noc.
Prichádza čas, kedy pivo a miešané drinky s ľadom vymením za tvrdý alkohol, ktorý zahreje a horúcu medovinu, ktorá vám zaleje kosti teplom.
náhrdelníky vymením za čále a prstene ze rukavice.

Nechajte ma byť trocha nostalgická za tým príjemným teplom.
Nech sa páči, fotky z požičanej Diany Mini od Lomography. Fotila som s ňou na Retre v KC Dunaj, kde bolo skrátka fajn.

viac spamu pod perexom

Aj blogy potrebujú nové šatičky

Mením design.
Stále nie som spokojná, takže príjmem všetky vaše rady, kritiky a hlavne tipy. Ako napríklad ako odstrániť Header, z ktorého som síce nechala iba biely pruh, no typy na internete nefungovali a ja mám slabé nervy.

Design by som nazvala veľkým diy, pretože HTML ovládam len troška a úprimne... po sklamaní headerom som sa rozhodla nič negúgliť a spraviť si to po svojom.
Pravdepodobne by sa programátori mojim riešeniam smiali, ale čo tam po tom.
Funguje to ? Funguje.

...tak nejak to zároveň zodpovedá aj filozofii môjho života. :D
Väčšinu vecí robím divne, inak, niekedy aj ťažšie, ale nakoniec fungujú, tak čo na tom. Však.

Malé typy:
"klikače" ako rozcestie som urobila v Bloggerových moduloch tak, že som len použila formu obrázkového odkazu :

<a href='odkaz ktorý chcete'><img src='obrazok.jpg' /></a>
a potom vycentrovala:

<p style="text-align: center;"> tu necháte všetky tie hatmatilky, čo chcete, aby boli v strede </p>
A voilá, máte... klikače. Aj obrázok naboku, slúžiaci ako header tak funguje

Header som provizórne skryla tak, že som len veľkosť písma pomenovania blogu v tom základnom upravovaní šablóny zmenila z 60px na 0px :D Veľmi jednoduché.



Tak čo poviete ? Čo by ste zmenili ? 
Malý bonus v podobe najnovšieho DIY trička. Samozrejme, zvieracia potlač. Inak by som to nebola ja.
A chystám ešte maličkú zvieraciu lavínu :)

Beta verzia môjho ja

Nie, že by som nemala rada jeseň, ale radšej mám Jar.
Je  rovnako upršaná, rovnako studená, ibaže veští lepšie začiatky. Neskoršie rána a dlhé noci.
Tak sa mi to páči.
Keď prší tak, ako dnes, chce sa mi schúliť pod perinu v teplom svetri, s čajom v ruke a knihou v druhej.
LENŽE, ono to nie je len tak, keď popritom chcete vidieť výklady v SNG a zohnať darčeky pre kamaráta. Ono to nie je tak, keď ostatní ľudia po  vás niečo aj chcú.

V takýchto dňoch sa snažím. No každý dostane len beta verziu môjho ja.
Takúto zombie. Desivú.