Takže, dnes som si odškrtla jednu kolónku z Bucketlistu a to - tetovanie.
Chcela som ho už približne od 13 rokov, no nikdy som si ho nedala. Jedným z dôvodom bol aj rešpekt k rodičom, ktorí to dosť ťažko nesú aj teraz. Dokonca sa ma snažili aj uplácať.
Druhý dôvod bol ten, že som nikdy s istotou nevedela, čo by som si naozaj chcela dať a dnes som rada, že som svoje pubertálne výplody nezrealizovala.
I keď ktovie, možno aj toto nazvem výplodom za pár rokov :D
Milujem Slovensko. Slovenský folklór a všetko s ním súvysiac,e mylsím, že ako krajina máme svetu čo ponúknuť, keby si ho slováci troška viac vážili. Ale o tejto problematike možno inokedy. Ešte sa rozhnevám :) Dlho som chcela niečo, čo by reprezentovalo môj vzťah k nemu bez prehnaného patriotizmu vlajky, štátneho znaku, alebo podobných klišé hlúpostí.
Až som ho našla. To je on. Môjho srdca šampión.
Tetovala ma
Aďa v Bratislavskom JJ Devils, ktorá s týmto motívom prišla a začala takto krásne vyšívať ľudí. Okrem výšiviek má skvelý vkus na tetovania, takže pokiaľ hľadáte niečo technicky, realisticky dobre prevedené, ale iné ako pierka, hviezdičky a nápisy (nehovorím, že ich v prípade záujmu nespraví ) ste na správnej adrese. Môžem ju len odporučiť :)
Tak. A tu je vývoj môjho tetovania. Instagram poslúžil.
Osobne sa mi páčilo v každom vývojovom stupni.
No naživo vyzerá 100x lepšie.
Keď zahojím, odfotím kvalitnejšie