Karma ťa dostane. Ach. Už nechodím cez prechod na červenú. Fakt fakt.

Som zlý, zlý blogerisko. Tak.
Ale nie. Nestíham ani dýchať.
K tomu, stala sa mi kopa zlých vecí. Stratila som nabíjačku na svoj fotoaparát. - Žiadne fotky, kým mi z honkongu nepríde nová. Ach. Už okusujem steny a škúlim z abstinenčných syndrómov.
Pokazila som si mobil. Zablikala mu na obrazovke Screen of death a umrel chudáčik. Bolo to dramatické a skoro som plakala. Ok. Nie skoro. Ale mali sme vzťah. Špecifický.
teraz môžem digitálne fotiť akurát tak Tabletom. A ono je dosť divné, keď sa o to pokúšate.

Ok. K novinkám. Na android je dostupná aplikácia Instagram, ku ktorej som na začiatku mala poriadnu nechuť, ale možnosť sledovať, čo Zooey Deschanel poje na raňajky ma presvedčila, že to je užitočné :D
Ale nie, fakt. Stále je to trocha divné. Ale je to sociálna sieť a sociálne siete sú povestné tým, že keď sa zamotáš, tak máš sakra smolu.
Tak ma followujte. Unicorncal. Aha

Predvčerom som bola na koncerte v národnom rozhlase. Pre tých, čo to nevedia, študenti majú na koncerty tam poväčšine vstup zadarmo. Tak neváhajte a bežte sa skultúrniť. Vážna hudba vie byť nádherná.

Nech sa páči, random koláž z posledných dní fotená práve spomínaným tabletom. Ach.

Som amorfná.

Vo štvrtok som sa rozhodla troška realizovať.
Pôvodne som mala v pláne na tričko namalovať capybary, no v konečnom dôsledku to vyzeralo ako niečo, čo nik neidentifikuje, tak som sa rozhodla pre identifikovateľnejšie zviera.

pozn. Prvý jeleň je Jeleň boss, osvietený so svätožiarou. Tak. Nie je vôbec tak amorfný, ako na prvý pohľad vyzerá! :D

Robila som aj šperky, ale o tých neskôr :)

V obchodoch šťastie nepredávajú. To ale neznamená, že ho tam nekúpim.

Prepáčte za moju blogovú neaktivitu.Viem, že vás neskutočne trápila a vnoci sa budili sp redstavou, že som určite umrela. Všakže :D
Bola však spôsobená snahou o aktivitu v reálnom živote. Popri škole a práci mi totiž toľko priestoru na vyžitie nezostáva. Ťažký to život človeka bez peňazí. O to ťažší, keď už viem, ako to všetko miniem. A teda, nebude mi to trvať dlho.
Ach.

Navštívila som zatiaľ Taliansko a Rakúsko. V Taliansku som bola zistiť, že sú mi malé lyžiarky a vo Viedni som bola nato, aby som zistila, že sa tam sakra musím vrátiť s nejakou babou nadšenou pre umenie. Pre umenie preto, pretože tento rok je rok Klimta, ktorého priam milujem a Albertína sa rozhodla spraviť expozíciu Impresionizmu, ktorý milujem takmer viac.
A ženu preto, že chcem nakupovať. Ach.

Pretože chlap ma príliš nepochopil.

On: Aha. Gucci.
Ja: Ideme do Gucciho? (žiariace očká)
On: Nie. Ideme okolo Gucciho.
pozn.:Nie, že by som bola fanúšik Gucciho nejak extrémny. Ale rada sa pozerám! :D

Ja: Kde boli tie kabelky, čo sa mi tak páčili?
on: Všade?

Nevermind. Zopár fotiek zo sveta mobilu.
Nashmarkt a Taliansko.

Upozornenie. Fotografický spam.





















Ryba nevyzerala zo svojho úmrtia práve najšťastnejšia...

The cure for anything is salt water. Tears, sweat or the ocean

Secondhandové akcie treba využívať, kým sa dá. A tak teda činím, mám Neónovo zelenú Levi's košeľu (na fotke nevyzerá tak neónová, ako je), Hermes najmäkší a najkrajší ORANŽOVÝ sveter, HM pánsky borový pulóver a som šťastná.
Keď už som začala s new in postom, tak som vám teda zvečnila aj Praktiku z Blšieho trhu. V nedeľu musím ísť zas. Rodina je nejak nabudená. Nie, že by mi to vadilo.

A kozmetika z HM. Nikdy som si nekupovala kozmetiku inde, než v predajniach na to určených, ale vôňa, cena a aj obal ma presvedčili, že to musím skúsiť. Pleť mám extrémne suchú, takže na tvár by som si prípravky od odevných spoločností nedávala, no na tele som sa rozhodla risknúť. A teda, som spokojná. Telové mlieko voní krásne, najkrajšie. Tak letne. A hydratuje. To je hlavné. A scrub voní pekne tak isto, ako scrubuje dole starú kožu.

V piatok je retro party v KC Dunaj. Idete? http://www.kcdunaj.sk/
Ak áno, dajte vedieť, vidíme sa tam.
Teším sa. Mám rada akcie tohto typu, aj keď nie sú časté.

Článok viac menej o ničom, no chcela som sa ozvať skôr, než prekonám lenivosť a zanesiem filmy do fotolabu. Tak.

Aby som nezabudla, budúcu stredu je vernisáž Czech press photo o 19tej v Dome umenia. Ja budem bohužiaľ odcestovaná, tak aspoň zvestujem túto správu ďalej, nech si to iní užijú za mňa. Tak. 

A ešte otázka. Páčili by sa vám typy na filmy? Ja ich na iných blogoch vždy rada čítam a rady využívam, preto by ma to zaujímalo :)

Raz budú na blšom trhu predávať i ilúziu lásky a esencie šťastia

Zablšená som úspešne a spokojná. Nabudila som pol rodiny a seba samú na tri krát. Nie, že by som nikdy nebola na blšáku, ale zvykla som chodiť len na tie v zahraničí. Talianske, Parížsky... Nemala som teda od toho nášho priveľké očakávania, ale predčil ich. Našla som tam všetko od lisu na víno až po hororové bábiky. Po návrate domov som dostala "výprask" čo som im nenakúpila všetko, čo som pofotila a ja som sa len spokojne usmievala s Praktikou v ruke.
Hej. Mám ďalší exemplár. A len tak skoro neprestanem. Praktika bola spolu so Zenitom najčastejší kus fotografického želiezka v československu a podľa môjho názoru aj mala prečo. Tú optiku milujem. No dlho som nevedela nájsť svojho srdca šampióna s funkčnými časťami vrátane expozimetra (nezakladám si na ňom, viem fotiť aj bez neho. Ale keď už, tak už) Tu ma ihneď potešil hľadáčik s ostrým bodom, na lepšie zaostrovanie. A objektív 50mm so skvelou svetelnosťou? Juch juch. Me likey.
Po pravde by som najradšej pánkovi so starožitnými náramkovými hodinkami a analógovými fotoaparátmi najradšej vykradla obchod. Ale nie som kriminálnička. Tak mu ho len postupne povykupujem. Tak.

Majkl si zadovážil dvojplatňu Beatles. Nepoškriabané. Pekné. Za 2 eurá. Ten zberateľ (alebo kto), čo sa za nami prihrnul vzápätí len naštvane špúlil pery.

Nemala som pri sebe svoj fotoaparát, bola som zároveň aj testovať hybridného Nikona 1. A musím povedať, na taký malý, kompaktný(skoro) fotoaparát je to fajn vecička. Len keby som vedela ako vypnúť to 5 násobné fotenie expozície...
Fotky sú také na rýchlo, nenápadne, pretože pri niektorých kupujúcich som mala pocit, že buď po mne budú chcieť fotku zaplatiť, alebo mi dajú 5 a 20 na zadok.

 Som príliš lenivá dať fotky vyvolať, takže nemám fotografický materiál na post. Hanba mi. Ale pravdou je, že ani nemám veľmi o čom písať.
Vzali ma do St. Germain ako kuchtíka. Dva voľné dni v týždni som zalezená tam a zvyšok v škole. krásny život strednej pracujúcej vrstvy. Ach. Keď budem veľká, budem princezná.
Ak sa tam teda chcete ísť najesť, utorok a štvrtok nie sú tie správne dni. Dostali by ste totiž poživeň odomňa :)
Ale nie. nik sa ešte nesťažoval. Ani neomdlel. Ani nevyvrátil jedlo. Zatiaľ.

Aby som ale len tak neplytvala váš drahocenný čas, inšpirácie nie je nikdy dosť. Všetko sú to DIY projekty bloggerov. Prepáčte milí bloggeri, ale poruším váš copyright :)
(mám toho pripraveného vážne veľa. Tak som to rozdelila na fotky na výšku a na šírku. Viem. Mám divné deliace schopnosti)
To be continued.

Zajtra cupkám na blšák. Chodíte niekto na blší trh na Interi? :)

Piatok večer a ja som doma. Ležím v posteli a celý deň prespím. Nejem. Pretože mi únava nedovolí spáliť dostatok energie a kalórií na to, aby som vyhladla.

Presne takto na mňa pôsobí môj hlúpy nízky tlak. 

Po ruke mám zelený čaj, aby som ho zdvihla. Neexistencia sladkostí v tomto dome rozhodla o tom, že čokoládu si teda nedám. 

Yeah.

A mala som alergickú reakciu. Na čo, to ani srnka netuší. Predpokladám, že na pesticídy z neumytého jablka.
Pamätáte, ako vám mamina hovorila, že ovocie si máte umývať? Poslúchnite. Ja som bola badass a teraz vyzerám ako lakeť mojej mamy. Vysušená a šupinatá. No aspoň som už odpuchla.

Nepôjdem na testy. Ihly do seba pichať nenechám. Radšej si budem poslušne umývať jablká a žiť v naivnej predstave, že tamto bolo  z Poľska.
...Keď miešajú priemyselnú soľ s jedlou, mohli mi aj jablko nastriekať nejakým tekutým zlom. Tak.

Krásny deň, všakže.
Iní sa vás pýtajú na názor. A ako sa máte. Ja sa spýtam niečo, na čo mi kľudne nemusíte odpovedať. Ale ak chcete, môžte použiť hrubý slovník, hviezdičkovať a kľudne sa mi aj spovedať na mail.
Čo zlé sa v poslednom čase stalo vám? 

...ale trochu som to čakala. Po rozmixovanom prste mojej mamy, po napol odrezanom prste mojej sestry a rozbitej hlave môjho otca... Musela som skompletizovať túto zbierku. Inak by som bola adoptovaná.