V obchodoch šťastie nepredávajú. To ale neznamená, že ho tam nekúpim.

Prepáčte za moju blogovú neaktivitu.Viem, že vás neskutočne trápila a vnoci sa budili sp redstavou, že som určite umrela. Všakže :D
Bola však spôsobená snahou o aktivitu v reálnom živote. Popri škole a práci mi totiž toľko priestoru na vyžitie nezostáva. Ťažký to život človeka bez peňazí. O to ťažší, keď už viem, ako to všetko miniem. A teda, nebude mi to trvať dlho.
Ach.

Navštívila som zatiaľ Taliansko a Rakúsko. V Taliansku som bola zistiť, že sú mi malé lyžiarky a vo Viedni som bola nato, aby som zistila, že sa tam sakra musím vrátiť s nejakou babou nadšenou pre umenie. Pre umenie preto, pretože tento rok je rok Klimta, ktorého priam milujem a Albertína sa rozhodla spraviť expozíciu Impresionizmu, ktorý milujem takmer viac.
A ženu preto, že chcem nakupovať. Ach.

Pretože chlap ma príliš nepochopil.

On: Aha. Gucci.
Ja: Ideme do Gucciho? (žiariace očká)
On: Nie. Ideme okolo Gucciho.
pozn.:Nie, že by som bola fanúšik Gucciho nejak extrémny. Ale rada sa pozerám! :D

Ja: Kde boli tie kabelky, čo sa mi tak páčili?
on: Všade?

Nevermind. Zopár fotiek zo sveta mobilu.
Nashmarkt a Taliansko.

Upozornenie. Fotografický spam.





















Ryba nevyzerala zo svojho úmrtia práve najšťastnejšia...

The cure for anything is salt water. Tears, sweat or the ocean

Secondhandové akcie treba využívať, kým sa dá. A tak teda činím, mám Neónovo zelenú Levi's košeľu (na fotke nevyzerá tak neónová, ako je), Hermes najmäkší a najkrajší ORANŽOVÝ sveter, HM pánsky borový pulóver a som šťastná.
Keď už som začala s new in postom, tak som vám teda zvečnila aj Praktiku z Blšieho trhu. V nedeľu musím ísť zas. Rodina je nejak nabudená. Nie, že by mi to vadilo.

A kozmetika z HM. Nikdy som si nekupovala kozmetiku inde, než v predajniach na to určených, ale vôňa, cena a aj obal ma presvedčili, že to musím skúsiť. Pleť mám extrémne suchú, takže na tvár by som si prípravky od odevných spoločností nedávala, no na tele som sa rozhodla risknúť. A teda, som spokojná. Telové mlieko voní krásne, najkrajšie. Tak letne. A hydratuje. To je hlavné. A scrub voní pekne tak isto, ako scrubuje dole starú kožu.

V piatok je retro party v KC Dunaj. Idete? http://www.kcdunaj.sk/
Ak áno, dajte vedieť, vidíme sa tam.
Teším sa. Mám rada akcie tohto typu, aj keď nie sú časté.

Článok viac menej o ničom, no chcela som sa ozvať skôr, než prekonám lenivosť a zanesiem filmy do fotolabu. Tak.

Aby som nezabudla, budúcu stredu je vernisáž Czech press photo o 19tej v Dome umenia. Ja budem bohužiaľ odcestovaná, tak aspoň zvestujem túto správu ďalej, nech si to iní užijú za mňa. Tak. 

A ešte otázka. Páčili by sa vám typy na filmy? Ja ich na iných blogoch vždy rada čítam a rady využívam, preto by ma to zaujímalo :)

Raz budú na blšom trhu predávať i ilúziu lásky a esencie šťastia

Zablšená som úspešne a spokojná. Nabudila som pol rodiny a seba samú na tri krát. Nie, že by som nikdy nebola na blšáku, ale zvykla som chodiť len na tie v zahraničí. Talianske, Parížsky... Nemala som teda od toho nášho priveľké očakávania, ale predčil ich. Našla som tam všetko od lisu na víno až po hororové bábiky. Po návrate domov som dostala "výprask" čo som im nenakúpila všetko, čo som pofotila a ja som sa len spokojne usmievala s Praktikou v ruke.
Hej. Mám ďalší exemplár. A len tak skoro neprestanem. Praktika bola spolu so Zenitom najčastejší kus fotografického želiezka v československu a podľa môjho názoru aj mala prečo. Tú optiku milujem. No dlho som nevedela nájsť svojho srdca šampióna s funkčnými časťami vrátane expozimetra (nezakladám si na ňom, viem fotiť aj bez neho. Ale keď už, tak už) Tu ma ihneď potešil hľadáčik s ostrým bodom, na lepšie zaostrovanie. A objektív 50mm so skvelou svetelnosťou? Juch juch. Me likey.
Po pravde by som najradšej pánkovi so starožitnými náramkovými hodinkami a analógovými fotoaparátmi najradšej vykradla obchod. Ale nie som kriminálnička. Tak mu ho len postupne povykupujem. Tak.

Majkl si zadovážil dvojplatňu Beatles. Nepoškriabané. Pekné. Za 2 eurá. Ten zberateľ (alebo kto), čo sa za nami prihrnul vzápätí len naštvane špúlil pery.

Nemala som pri sebe svoj fotoaparát, bola som zároveň aj testovať hybridného Nikona 1. A musím povedať, na taký malý, kompaktný(skoro) fotoaparát je to fajn vecička. Len keby som vedela ako vypnúť to 5 násobné fotenie expozície...
Fotky sú také na rýchlo, nenápadne, pretože pri niektorých kupujúcich som mala pocit, že buď po mne budú chcieť fotku zaplatiť, alebo mi dajú 5 a 20 na zadok.

 Som príliš lenivá dať fotky vyvolať, takže nemám fotografický materiál na post. Hanba mi. Ale pravdou je, že ani nemám veľmi o čom písať.
Vzali ma do St. Germain ako kuchtíka. Dva voľné dni v týždni som zalezená tam a zvyšok v škole. krásny život strednej pracujúcej vrstvy. Ach. Keď budem veľká, budem princezná.
Ak sa tam teda chcete ísť najesť, utorok a štvrtok nie sú tie správne dni. Dostali by ste totiž poživeň odomňa :)
Ale nie. nik sa ešte nesťažoval. Ani neomdlel. Ani nevyvrátil jedlo. Zatiaľ.

Aby som ale len tak neplytvala váš drahocenný čas, inšpirácie nie je nikdy dosť. Všetko sú to DIY projekty bloggerov. Prepáčte milí bloggeri, ale poruším váš copyright :)
(mám toho pripraveného vážne veľa. Tak som to rozdelila na fotky na výšku a na šírku. Viem. Mám divné deliace schopnosti)
To be continued.

Zajtra cupkám na blšák. Chodíte niekto na blší trh na Interi? :)

Piatok večer a ja som doma. Ležím v posteli a celý deň prespím. Nejem. Pretože mi únava nedovolí spáliť dostatok energie a kalórií na to, aby som vyhladla.

Presne takto na mňa pôsobí môj hlúpy nízky tlak. 

Po ruke mám zelený čaj, aby som ho zdvihla. Neexistencia sladkostí v tomto dome rozhodla o tom, že čokoládu si teda nedám. 

Yeah.

A mala som alergickú reakciu. Na čo, to ani srnka netuší. Predpokladám, že na pesticídy z neumytého jablka.
Pamätáte, ako vám mamina hovorila, že ovocie si máte umývať? Poslúchnite. Ja som bola badass a teraz vyzerám ako lakeť mojej mamy. Vysušená a šupinatá. No aspoň som už odpuchla.

Nepôjdem na testy. Ihly do seba pichať nenechám. Radšej si budem poslušne umývať jablká a žiť v naivnej predstave, že tamto bolo  z Poľska.
...Keď miešajú priemyselnú soľ s jedlou, mohli mi aj jablko nastriekať nejakým tekutým zlom. Tak.

Krásny deň, všakže.
Iní sa vás pýtajú na názor. A ako sa máte. Ja sa spýtam niečo, na čo mi kľudne nemusíte odpovedať. Ale ak chcete, môžte použiť hrubý slovník, hviezdičkovať a kľudne sa mi aj spovedať na mail.
Čo zlé sa v poslednom čase stalo vám? 

...ale trochu som to čakala. Po rozmixovanom prste mojej mamy, po napol odrezanom prste mojej sestry a rozbitej hlave môjho otca... Musela som skompletizovať túto zbierku. Inak by som bola adoptovaná.

Muži sú z Marsu, ženy z Venuše a ja z Pluta.

Mnohých mužov som počula sťažovať sa, že ženy sú zložité. Že im nerozumejú a že nám šibe. Nešibe. Väčšinou.

No verte, komplikácie nám nekolujú v žilách. Problém s našou povahou vzniká približne vo chvíli, keď začneme pociťovať tlak, ktorý na nás svet vyvíja a  strká nás hrať svoju úlohu v spoločnosti.
V rannom detstve testujeme betaverzie troch fáz, ktoré potom v živote ďalej testujeme, tentokrát už v plnej verzii.

Fáza Princezná so zlatou hviezdou na čele

Ako prví nás nútia hrať divadlo naši vlastní rodičia. Máme byť ich princezné. Sladké. Ružové. A najlepšie blond.
Karnevaly. Nedávno som bola svedkom ukážkového príkladu.
„Mami, ja chcem byť Batman!“
„Batman je maska pre chlapcov. Budeš princezná“
„Princezné sú nudné“
Mama ju rýchlo ťahala smerom k požičovni, zatiaľ čo dieťa sa zastavovalo pri každom stĺpe pokúšajúc sa naň vyliezť.
„Mami? A keby som bola Spajdrmen?“

Fáza Víla Amálka

Na základnej škole sa začneme troška meniť. Chlapci kradnú desiaty viac, než pokemony. A my nič. Lebo pani Profesorka povedala, že treba počkať. A usmievať sa.
Ja ako malá som fungovala so systémom odmien.
„Nedám ti ju! Zjem ju“
„Prosím. Dám ti pusu“
„Aká je tam šunka?“
„Ocko priniesol z Oravy. Z prasiatka.“
odhodí mi ju naspäť na lavicu.
„Ďakujem“ Nakloním sa a vtisnem mu malú pusu na líce. Následne sa pustím do svojej desiaty.
„Niečo ti poviem. Mám rád takú šunku. Ale pusinky mám radšej.“

Fáza Xena bojovníčka

Velkáčške ročníky nás učia upustiť od tejto techniky. Chlapci začínajú byť citliví asi ako guľomety. Začíname preberať rolu bojovníčky. Povedali predsa, že veľké dievčatá neplačú.
Pred nedávnom som bola očitým svedkom heart-breaku sťa Hollywoodsky film
Skupina mladých 13ročních sa smiali jednému dievčaťu. Keď zrazu zastali.
„Čo si to povedala?“ Nechápavo pozeral chlapec tmavšej pleti
„Ľúbim ťa. Chceš ma?“
„No konečne. Poď ku mne“
Roztiahol ruky naťahujúc sa, aby ju objal. Dievča roztvorila náruč a milý chlapec ju s radosťou OBIŠIEL.
„Ja ťa nie. HAHA“
So smiechom spolu s kamarátmi odišiel a dievča hodnú chvíľu stálo na mieste bez toho, aby sa čo i len pohla. Auch.

My ženy sme herečky. Výplody dramatických pekiel. Všetky tieto herecké etudy nosíme v sebe. Sme schizofrenici bez PP a lekárskych záznamov.

Možno je taká každá žena. A možno som divná iba ja.

"Pozri na nich. Idiotskí blázni" - "kto?" -" Neviem. Každý"

Dark Play v SND.
Zasmiala som sa. Veľakrát. Hlavne na detských spomienkach z približne 12tich rokov, kedy som rovnako balamutila mládencov na to, ako dospelá, sexy žena som a spravím im čokoľvek, čo si budú želať. Bavilo ma to. Veľmi. Cítila som sa pri tom mocne. I keď ako 12ročná som si príliš neuvedomovala, kto môže byť na druhej strane spojenia a asi som aj mala celkom šťastie, že som nenarazila na pánka, čo by moju číru nevinnú predstavu o sexe zrútil ako domček z karát.

Ale nie to som chcela. Dark Play. Napriek zbytočne početným "preklenutiam" ktoré sa stále opakovali (a podľa môjho názoru by sa mali buď vyvíjať, alebo byť maximálne tri krát) to bolo vskutku zábavné predstavenie, ktoré chvíľkami opisovalo najväčšie klišé a archetypy internetu, že som mala slzy na krajíčku od smiechu. No nakoniec to bolo natoľko absurdné, že mi úsmev zamrzol. A celkový počet bodov o poznanie klesol.

Tak či tak, nemienim odhovárať nikoho na zhliadnutie tejto inscenácie. Je zaujímavá a väčšinová časť divadla naozaj dobre spravená. Tak.

Máte radi Pieta Mondriana ? Ja áno.