“Reality is a hallucination caused by a lack of alcohol.”

Som úspešný obyvateľ zoznamu pod čiarou. Myslela som, že ma to bude nehorázne mrzieť a preplačem minimálne celý víkend, ale nie. Ok, jedna, či dve slzičky mi kvapli. No skôr z dôvodu, že sa na mňa 15 ľudí vrhlo a snažilo sa utešiť v situácii, keď som sa len chcela zasmiať a povedať "I told you so" :D No a oni ma nenechali. Hnusáci. Ale vážne. Už som písala v článkoch predtým, že prijatie som nečakala, i keď mám rada prekvapenia. A každému jednému, čo sa tma dostal to zo srdca prajem. Fakt. Zaslúžia si :) Ja sa votriem na teoretické hodiny v letnom semestri a budem spokojne žiť do nasledujúceho februára. Možno. Ak ma nezrazí kamión. Alebo tak.

Čo ma privádza na myšlienku... hej, ľudia, fakt sa pozerajte okolo. Dnes ma skoro zrazil vlak. Ešte aj mal tri vagóny. Že láska. Pche. Pekné od neho.

Takže, keď už mám čas sa kultúre vyžívať, zbehla som do Kina na The Artist a teda páčilo sa veľmi. Aj keď mi vzhľadom na nedostatok dialógov a únavu občasne klipkali oči, no film s tým nemal nič spoločné a dokázal mi, že herci aj teraz vedia stvárniť skvelý celovečerný film bez slovíčka. Krásny čiernobiely film s peknými hereckými výkonmi a ešte lepším výkonom psím, prosím pekne.

V piatok sa chytám do divadla na Dark play, videli ste už niekto? Divadlo Andreja Bagara v Nitre mám rada, preto sa z hosťovania veľmi teším (Chystám sa aj na "Je úžasná") A dej mi príde nový, revolučný, moderný, tak prečo nie.
...I keď zrovna nové stvárnenie Čarovnej flauty ma skôr rozosmialo, než oslovilo.

Ach a ešte jeden typ. Pre nadšencov designu, na obchodnej na mieste starého martinusu teraz sídli Slovart, ktorý má nehorázne výpredaje. 5 kilové zabijaky od TAschenu s interiérovým designom ? Za 10 eur. Keby sa mi chcelo všetko vláčiť, tak nakúpim aj viac. Tak šup šup.

Priznanie č.35.: Za produktívny deň považujem ten, kedy vstanem aspoň v čase, kedy mi slniečko svieti do okien práve z tohto uhla. Yeah. Nebýva to často.
Priznanie č.36.: Som lenivá. Príšerne. Až tak, že sa mi nechcelo pozrieť sa, ktorým číslom som skončila, tak som dala nejaké random

Does this rag smell like chloroform to you?

Je to za mnou. Tak tak. už len si počkať na pondelok na výsledky. Ťažké čakanie. Jedno z najťažších. Ani nie zo strachu. Ale zvedavosť je pekná sviňa.
Ale zopár vecí som sa naučila. Vážne.

1.choďte za tým, čo chcete. Je to otrepaná fráza sťa americký film, ale je to pravda. Aj keby to bola úplná hlúposť. Sveter z obchodu, nové náušnice, naučiť sa maľovať vodovkami, alebo vážne kariérne ambície. Zobudí vás to, ako nič iné. Nabudí a otvorí oči. A ten pocit sily stojí za to.

2.aj keby to nevyšlo, bavte sa. S ľuďmi okolo, priateľmi, pri všetkom. Nebudem hovoriť, že nejde o cieľ. Ide. Ale nie je to to jediné, čo na tejto ceste môžete získať. Ja mám nové skúsenosti. Novú chuť do existencie a radosť zo seba samej. Už fakt, že som sa dostala medzi 18 najlepších a na pohovore ma neroztrúsili ako ten najviac nehodný prach mi spravil takú radosť, ako už dlho nič. Moje ego ma má teraz trochu radšej. Fakt. Povedalo mi to včera v noci, keď sa ku mne pritúlilo. A to teda nie je len tak.

3. Počúvajte rady. Ja som síce nikdy nebola z tých, čo by ich ignorovala (aj keby som sa tvárila suverénne. Vážne. Počúvam ich. A ticho kňučím,že máte pravdu. Občas to síce nepriznám. Ale to predsa nie je podstata rád, všakže :D ) Ale aj tak. Zíde sa to. ľudia vám koniec koncov obvykle nechcú zle. Len občas.

4. Nikdy, ale nikdy nestrácajte svoju SD kartu z dohľadu. Tie svine sa strácajú, keď na nich máte najdôležitejšie veci.

5. Keď vás niekto na ulici chce vyfotiť, netvárte sa ako superstár najvyššieho stupňa. Nik tie fotky proti vám nepoužije. Nikoho nezaujíma, že vyzeráte otrasne, keď smrkáte. Nik vás nimi vydierať nebude. Idete po ulici. Nemáte sex s trpaslíkom. Tak sa tak prestaňte správať. Za pochopenie ďakujem, páni dôležití, čo ma kvôli prijímačkám takmer chceli dať zavrieť :)

Na koniec by som chcela povedať... Nie je dôležité, či sa na VŠVU naozaj dostanem, alebo nie. Pretože sa znova cítim fajn byť sama sebou. A prajem všetkým ostatným, aby sa tam dostali, pretože si to naozaj zaslúžia. Fakt. Sú dobrí.
...ale keby sa tam pre mňa miesto nakoniec našlo, proti by som nebola :D

Nech sa páči, dva pásy nie kvalitne diy nascanovaných negatívov z ešte nevyvolaných fotiek. Lebo nič podobné som sem ešte nedala. :D

You do not need a parachute to skydive. You only need a parachute to skydive twice.

Nie, že by som predpokladal,a že niekomu budem chýbať, ale ak čistou náhodou, verte mi, duše milé, nie je to preto, že by som si šunky váľala. Nie, nie. Pripravujem sa na prijímačky na Všvu, čo mi ako jedincovi bez strednej školy umeleckej nejde tak ľahko. Nemám totiž milión tristo tisíc domácich úloh, ktoré by som v prípade núdze mohla použiť(tým som nechcela povedať, že ľudia z umeleckých škôl to majú jednoduché. Samozrejme, že nie) . Nie, nie. Ja mám len fotky najväčších somarín vo vesmíre. Pretože keď nečakáte, že to niekam použijete, logicky, fotíte každú blbosť. Nehovorte, že to tak nie je. Murphy mi je svedkom, že to on ma nútil fotiť to obhlodané kura.

A tak makám. Robím zo seba v portfóliu najviac avantgardnú umelkyňu, močím pršťoky vo vývojke a moja pleť bledne v tieni červeného a zeleného svetla. Tak tak.

Ale pozrite sa von. Aj tak nie je o čom vám referovať. Môj nos sa snaží nevystrkovať z teplúčka. No a zvyšok tela tiež nie. A ak hej, tak len na nákupy papanice a artiklov podstatných na túto vyvolávaciu činnosť. No zajtra predsalen vystrčím svoj rypák a pokúsim sa dostať až do samotnej tlačiarne Canon pri Poluse, aby mi teda zvyšok vytlačili. Och och. A po papiere na paspartu. A po obal na portfólium. A na teplý čajíček niekam do Axiomy, či do iného podniku 5 krokov od zastávky autobusu. Tak. Toť bojový plán. Zvládnem ho, ak nezmrznem.

Axioma je inak veľmi príjemné miestečko. Veľa kníh, veľa štýlu, veľa čaju a troška vodnej dýmky. Dýmka. Krajšie slovo ako fajka.

Hľa. ranné pohľady našej umývačky.

Každodenné maličkosti

Každý má veci, čo zo sebou zvykne nosiť 90% času. Či už sú to dámske záležitosti, alebo len kopa drobností, ktoré pri sebe skrátka mať musíte, inak by sa zem prestala krútiť a všetko by sa rútilo do záhuby. Tak. Toto sú veci, ktoré sú s nastupom nového roku zväčša nové. No aj keď ich nahradia iné, zloženie obsahu mojej kabelky/batoha/ čohokoľvek sa nijak extrémne nemení. 

Dobrá kniha: Vždy musí byť. Táto je konkrétne Strašidlá od Chucka Palahniuka.
Fotoaparát: Jeden z mnohých. Aspoň.
Náhradná rolka filmu: Ten otravný moment, kedy vyfotím posledné políčko filmu a predomnou je cleý deň... treba sa poisti.

Diár: Tento je už 2012 a je od Macka Pooh. A je najsamlepší.

Tablet: Pretože smartphony sú "too mainstream" (aneb, ježiško bol ku mne štedrý a mne sa seriózne pestuje závislosť) Mám v ňom knihy do školy, ale aj tie, čo mi rozširujú obzory. Okrem iného. ľúbime sa
Dáždnik: Tento mini je skvelá vec. Zmestí sa všade
Odznak z PupaArt: Červená čiapočka. Moja srdcová. Nie, že by som ho nosila všade, ale mám ho fakt často

Voňavka : lebo voňať predsa musím. Táto konkrétne je Scarlet od Carachel

Rúž: nech mám nejakú farbu. Červený a oranžový. Rakúska značka, ktorej meno si nepamätám a na obale nie je, no mne vyhovuje
Diár: Moleskine od priateľa. Je bez riadkov a vždy k nemu nosím ceruzku, alebo aspoň pero. Na kreslenie
Mobil: No lebo, kde by sme bez nich boli, že jo.

Špička na cigaretu: nie som fajčiarka. Ale zvyknem ju so sebou nosiť. Bol to darček a má ten dar, že aj pri takej dekadentnej činnosti pôsobím vznešene. Tak :D

If you can't make it good, Make it romantic.

Vždy som sa na nich smiala. Romantické filmy z nám všetkým známeho Hollywoodu. Vždy najšťastnejšie happy endy, láska až za hrob a ešte ďalej, veľké zamilované gestá a o to väčšie žiarlivostné scény.  ALE. Ono to nie je až taký ľahký džob, byť postavou v romantickej komédii, nad ktorou množstvo teenageriek slintá na koberček a následne ich po ich zhliadnutí budia vlhké sny a oni vyskakujú do sedu s výkrikmi „Áno, áno, vezmem si ťa!“

Vezmime si ako prvých pánov. Klasický hollywoodski hrdinovia nemajú problém vyvraždiť celý mafiánsky klan, len aby zachránili svoju milovanú. Nehovoriac o tom, že dokážu čo to pozabíjať s perom a ak ich zasiahne nejaká guľka, tak len do ramena. Aby sa nepovedalo. Veď jazvy sú sexy. A tie spôsobené záchranou jeho životnej lásky sexy na druhú. Do konca života bude zhadzovať nohavičky akokoľvek ju uvidí. To je celkom fajn deal, nemyslíte?

Ale toto nie je ten ťažký životný údel, ktorý som myslela. Nie nie. Ten ozajstný čaká ten zvyšok mužského pokolenia v Hollywoodskej brandži. Ono totiž, zvesti o zachraňovaní života sa šíria celkom rýchlo a ženy o tejto špeciálnej ability menšinovej časti mužského Hollywoodskeho pokolenia dobre vedia. Zaujať ženu v romantickom filme teda nie je žiadna hračka, pokiaľ nie ste školský quaterback a.k.a kapitán basketbalistov a.k.a super trblietajúci sa upír. Tí sú očividne očipovaní vesmírnymi jaštermi a voperovanými magnetmi na ženy. Chápete. Aby tvorili dokonalé jašteričie mláďatá.

Ale ako všetci vieme, romantické komédie obvykle nie sú o borcoch, čo dostanú všetko, čo chcú a ešte tri dávky naviac. Nie nie. Tie sú o lúzroch, čo majú aj po tomto všetkom sny o veľkej láske a budúcnosti. Aj po zabíjajúcich frajeroch a superkrásnych fešákoch, z ktorých by mala priemerná teenagerka dostať aspoň diabetes pri prílišnom dávkovaní. Tak títo chlapci, tí majú teda ťažký život plný tortúr. Nielenže ich tie hollywoodske kosti nechcú, oni ich aj odmietajú všakovakými spôsobmi, ktoré sú buďto originálne, alebo aspoň super protivné. Viete ktoré myslím. Tie s nohami dlhými tam, kde ja mám pupok a vlasmi žiarivejšími, než slnko.

A kdesi tu prichádzame k druhej časti. K nežnejšej polovičke príbehu. Pretože ako iste viete, tie blond s nohami ako Eifellova veža bývajú väčšinou zlé a aj tak ich nik okrem zrkadla nemá rád. Také byť musia. Inak by Hollywoodsky sen o pravej láske nebol naplnený. No a kým super chlapi plodia super deti, kým hrdinovia najsamväčší zabíjajú zloduchov s ruským prízvukom, kým sa aj tí lúzri naháňajú za super ženami, ktoré aj keď zmoknú, vyzerajú prudko jebateľne, no tak tieto dievčatá si kreslia panenské jabĺčko do denníka a čakajú, kedy si ich všimne aspoň ten ich lúzer, ktorý ju hodil do friendzone. Prípadne to bolo naopak a ona sa naháňa za super sexy chlapom. V najlepšom prípade sú sexi obaja, no on je arogantný a ona nedosiahnuteľná. A ako to už býva, neznesú sa až natoľko, že sa znesú a je z toho láska preveliká.

Keď si to zhrnieme, nakoniec neprežívajú tak nereálne scenáre. Nie, scenár sa samozrejme môže stať. Ale filmy toho prorokovali celkom dosť a nakoniec z toho nič nebolo. Nie. Nie. Stále si stojím za tým, že byť Hollywoodskou postavou je ťažké. Pretože zatiaľ, čo si mi tú svoju drámu prežijeme, preplačeme, tvárime sa, ako sa nám zrútil svet, oni to majú podstatne ťažšie. Aby sa diváci bavili, tie ich sú zveličené o sto stupňov. Podvádza partnerku? Tak je to určite na ich výročie, alebo jej narodeniny a jeho prichytí celá tlupa ľudí čakajúc na to, aby mohli vyskočiť so slovami „prekvapenie“ . Žena čaká dieťa ? Zaručene bude z tej jednej noci, čo bol manžel na služobnej ceste a jej bolo smutno. A je čierne. Aby sa to trocha okorenilo. Žena sa strašne zamiluje a bác, je to nájomný vrah. Alebo tajný agent. Alebo ktokoľvek, kto má povolenie zabíjať. Nehovoriac o fakte, že filmoví hrdinovia vzťahy bez lásky nepoznajú. Nejde im to. Takže sú na túto citovú tyraniu viac menej odkázaní. Ve´d spýtajte sa Timberlakea a Kunnisovej, ako im to vyšlo.

Čo som týmto postom chcela vlastne povedať? Ani neviem. Asi Len zdôrazniť fakt, že my ľudia radi svoj život dramatizujeme. Udávame mu rozmer, ktorý by sme vlastne ani nechceli, aby mal, no stále je tu časť populácie, ktorá práve po ňom bude naivne túžiť v predstave, že takto to bude správne. A možno bude. Čo ja viem. Ja predsa nie som Hollywoodska postava...

''In my experience, there isn't a problem that can't be solved by getting really, really drunk!''

Akoby nebol svet dosť hektický aj bez skúškového obdobia.

Verte mi. Pre tak nezodpovedného človeka, ako ja je dosť náročné robiť niečo, na čo máte viac pokusov. My, neporiadni máme tendenciu potom chodiť na skúšky len s úsmevom na tvári. Bez Absolútneho tušenia, o čo tam ide.
A aj tak nič nestíhame. Portfólio sa na mňa smeje, busty predomnou utekajú a fotoapaáty neposlúchajú. Katastrofa. Niet divu. veď je 2012. Už to tak asi bude.

Čaká ma už len jedna skúška, tak tie vázičky snáď pošlem do horúcich pekiel, odkiaľ prišli, aby ma strašili v snoch

Celkom ťažko sa píše duchaplný článok, keď ste za posledné dni nič príliš duchaplného nespravili. Tak som vám poskladala jedne inšpiračný, lebo v tejto zime a smútku treba niečo, čo nám zahreje myseľ, všakže :)

A k tej skúške? Je v stredu. Tak mi držte palce. Aj všetky končatiny. Ja môžem len povedať....

You changed scenery. Not the fucking situation.

Skúškové, Panika. Uaaa. Pridávam sa k všeobecnej nechuti, panike a všetkému podobnému. Mám dva dni na to, aby som sa naučila asi 200 strán hlúpostí obsahujúce architektonické časti antických stavieb, všetky druhy, štýly a typy vázičiek, malieb a ranokresťanských symbolov. Pre tých 5 a pol človeka na svete, ktorému to príde zaujímavé, verte mi, nie je. Na prvý pohľad to prišlo aj mne. Ale takto v kope... nie je. Ani nerozmýšľajte nad tým, že nemám pravdu. Fakt ju mám :D

Videli ste oscarový film Girl,Interrupted ? Je skvelý. vážne. Nikdy som nemala rada Angelinu Jolie, no tu som sa do nej temer zamilovala. Mám tendencie sa v filmoch temer doslova zamilovávať do bezcitnejších charakteroch. Aj keď sociopatka Lisa je zatiaľ vrchol. Ďalej Clementine Kruczinski z Eternal Sunshine of spottless mind, Summer z 500 days of summer, Domino Harvey z Domino a tak ďalej. Z nejakého dôvodu mám najradšej bezcitné hrdinky a pokúšam sa do nich prevteliť. Možno to bude mojím pretlakom empatie a tak si snažím čosi kompenzovať.

Z inej nôty, z Pentaconu mi došli fotky. Asi sa nemáme radi. Ani na statíve sa neposlúchame. No veď uznajte sami. Tie fľaky tam prirodzene byť nemali. Fotky sú esteticky veľmi príjemné, ale len veľmi málo vypovedajú o tom, čo tam pôvodne malo byť. Reportáž vianočných úloh. Pentaconu sa asi nepáčila.