I hope I am drunk. 'cause if I am not this whole place is spinnin'

K opísaniu celého víkendu som sa dostala až teraz. Sorry. Ale je utorok. Streda. Ale takmer utorok. A v pondelok som si dávala dokopy žalúdok. A dopĺňala energetické zásoby. Paradoxne, môj žalúdok bol viac opojený z prapodivných kombinácií jedla pozostávajúcich z langošov, slimákov, taštičiek marschmallow&nutella a podobne divných variácií, ktoré väčšina vznikla v stave jemne omámených zmyslov s kombináciou litru medoviny a zopár decákov nejakej marhuľovej brečky ( aby ste vedeli, tá mala symboliku. Inak by som si vymyslela lepšie pitie) Väčšina jedál teda vznikla Čo-ma-práve-napadlo-uvarím spôsobom. A veľmi neortodoxným, pretože moje logické uvažovanie s alkoholom upadá a akčnosť rastie. Tak som cesnak miesto rozpučenia v prístroji na tom určenom rozmágala v kamennom mažiari -> cesnak bol rozdrvený všade po mažiari a von sa mu príliš nechcelo. Langoše mali buď veľmi amorfné tvary, prípadne dieru v strede. Slimáky sa podarili síce dokonale, ale všetci sme na ne zabudli, tak si nakoniec na nich pochutnali moje chlpáče. Tým ale chutili. Fakt veľmi. 

Ale stálo to za to. Celý víkend som mala po večeroch nasťahovaných skvelých ľudí, čo sa ma pokúšali naučiť kričať do mikrofónu - neúspešne. Vznikla kopa vecí, ale kompletná bola asi iba moja a Mrkvina pieseň o Superhrdinovi tapírovi. Tapíry sú super. Nakopú zadok zlému moriakovi. Bez problémov.

A dnes som sa presunula do lokácie Donovaly. Skákala na bungee trampolíne. Kde mi vynadali a vysmiali ma malé deti, že čo robím na trampolíne. Myslím,že sa ma pokúsili diskriminovať kvôli veku. Mrchy malé. A hladkala som jeleňa. Vážne. Prechádzala som sa popri stáde oviec. A pozerám. Ovca. Ovca. Koza. Ovca. Cap. Ovca. Ovca. Jeleň. Ovca. ČO?! Jelenček si pokojne ležal medzi ovečkami, pásol sa a vôbec sa mu nezdalo divné, že jeho stádo sa scvrklo na polovičnú výšku a farba tiež akosi nesedí. Veď peroxid letí. Aj medzi jeleňmi, asi. Ale nie. Bol ochočený. Predpokladám. Inak by sa ku mne netúlil ako nejaké mača. Vážne. Bol dokonalý.

Updade: Článok bol písaný dnes o nejakej 2. ráno. Ale nepostol sa. Zabudol. Sviňa.

Prikladám fotografickú esenciu z víkendu. Esencia bordelu na stole a následne fotenie protagonistou na album. Chápete. Určite ho vydáme :D:D

...a ujo producent je daný divne preto,že mi to tu na tom extrémne výkonnom a rýchlom Donovalovskom internete nejako blbne. Ale on je rád iný. Je rád upside down. Alebo leftside... či podobne :D

Dnes to bude bez fotografického príspevku, lebo nestíham. Od rána som v jednom kole. Ráno som pomáhala mnou neľúbenej firme Applu vytvoriť pseudo kvalitné zvukové ovládanie. Čo je podľa mňa pekná blbosť, ale keď na to capnete nakusnuté jablko, zarobí to milióny. Samozrejme. Neviem si predstaviť blbosť, čo by apple nepredal. Aj ten japonský stroj na bozkávanie cez internet by predal. Aj keď je to len sklamka hýbajúca sa vo vašich ústach tak, ako sa s ňou hrá niekto iný na sieti. Choré. A creepy. Ale s jablkom by to bolo in.
Bola som s kamarátkou nechať si robiť piercing (ona si nechala. Ja s tou guličkou, čo mám pri posteli stále nie som stotožnená na 100 percent. Radšej si nechám na tetovanie)

A teraz som prišla. A čakám, kým prídu kamaráti, aby sme nahrali najviac epickú pieseň všetkých dôb. Už som ju spomínala. Raz si ju budete spievať :D:D

Ako to povedať. Mám suchoty. Finančné suchoty. A túžby. Nakupovacie túžby. A teraz skĺbte to. Tak som skĺbila. A vrátila som sa so šiestimi vecami zo secondhandu. A moja peňaženka plače. A ja sa teším. Lebo som si kúpila veci, ktoré som dlho chcela. Veci, čo potrebujem a aj niečo, čo je totálne useless, ale tak nenechám tam, keď v tom vyzerám dobre a stojí to 2 eurá... všakže.

Predstavujem vám môj nákup. Normálne ma nikdy nenapadlo písať články o svojom nákupe, ale asi followujem príliš fashion blogov, tak mi to príde nejakým divným spôsobom aj normálne. Sa pochváliť.
Prvým, respektíve posledným úlovkom je korzet na zips. Je mi trošku veľký, takže je mienený ako top, nie ako spodné prádlo. A hore má smiešnu fake kožušinku. A je saténový. A bude ďalší karneval a ja už teraz viem, že budem CAT WOMAN. Inak je useless. Ale nemohla som inak. ďalej čierna taška. Menšia. S dlhým ramienkom. Taká, akú som chcela. Plus moja mašľa. Polopriesvitná sukňa s vysokým pásom. Čierna. Potrebovala som ju. Fakt. Zmizli mi sukne. Niekam. Všetky. Číslo 4 sú červené košeľové retro šaty, v ktorých sa cítim ako malé dievčatko a červená čiapočka zároveň. A keďže červená čiapočka je moja obľúbená rozprávka, opäť som ich nutne potrebovala. Ďalší úlovok je Zara sukňa s vysokým pásom a hviezdovým vzorom. A posledný, najsamlepší úlovok sú HM šaty ešte s originálnou vysačkou, ktorú som ale už na fotke odstránila. Keď ešte boli v kolekcii, strašne som ich chcela, ale nemala som peniaze. A voilá, moje číslo, novučičké a za 2 eurá. No nekúp to :)

Opäť sorry za lame gif, ale som fakt unavená :D

Weird is new awesome

Dnes je jeden z dní, ktoré by som v tomto čase nazvala ojedinelými. Všetko šlo akosi ľahko, hladko a prirodzene. Nenašla som obľúbený recept na lievance, tak som odimprovizovala niečo, čo chutí dobre. Pokazila som karamel, ktorý nemal stvrdnúť a nakoniec som aj tak musela svoje lievance zpod neho vysekávať. No aspoň mám mandle v karamele. Podlahu som umývala na 5 krát, pretože odmietala byť čistá (a finálne to odmietla aj tak! ) ale... ok, tú nepredýcham, tá mi proste nevyšla. Nenašli sme tú "správnu" cenu leteniek do Londýna, no našli sme iný termín. Nič mi dnes nevyšlo tak, ako malo. No nakoniec to bolo omnoho lepšie, než som očakávala.

Ani neviem, čo som tým chcela povedať. Asi sa len mám potrebu zveriť so svojím momentálnym spokojným stavom mačky na slnku. Ak by som vedela priasť, tak pradiem, Ak by som sa mala k čomu túliť, tak sa túlim. A pradiem. A olizujem si kožúšok.Nie doslovne. Takmer nikam si jazykom nedočiahnem. Ani na lakeť. Ani na iné užitočné miesta. Hold, nie som mačka. Bohužiaľ. Ale ak by som bola, bola by som huňatá, veľká, mala biele telíčko a čierne labky. Bola by som ragdoll. Alebo nejaká malá ryšavá rozkošná pouličná. Alebo úplne iná, na ktorú nejaká ťapa nakvapkala depilovací vosk, tak ma teda oholila. To je jedno. Kým mám čo papať, Niekoho, kto ma občas pohladká a miesto, kde sa môžem hrať, je mi dobre. Len to slniečko na vyhrievanie by mohlo vyjsť.

Fotka je totálne od veci. Je to Backstage posledného oficiálneho školského fotenia. Môjho. Teda minuloročné. V dňoch, kedy som nebola oficiálne vyhostená zo školy, v ktorej som strávila 8 rokov. V dňoch, kedy som ešte len snívala o tom, že z nej vypadnem. V dňoch, ktoré by mi teraz zas tak nevadili. Chápte ma. Mám 4 mesiace prázdnin a za sebou čosi, čo už sa nevráti. Človeku začne sentimentálnieť slzný kanál. Spoznáte ma? Nápoveda. Mám niečo s rukou. Niečo zelené s rukou. A bojovný výraz.

Inspirational

V tieto dni má človek chuť nosiť len čiernu. A hnedú. Možno ešte šedú. A najlepšie, ak sú tieto farby na mäkkučkom župane, alebo pyžame.Moje pyžamo sa ale obvykle obmädzuje na nohavičky tejto farby a môj župan nie je ani pohodlný, ani čierny. Je khaki a nemám ho rada. Len tak pre informáciu. Ale musíme spolu vychádzať až pokiaľ sa neodsťahujem a nekúpim si nejaký, čo bude ladiť s kúpeľňou. Alebo bude oranžový so žltými bodkami.

Chcem byt. Maličký. S farebnou kuchyňou a bulldogom na posteli. Alebo rozťahovacom gauči. Alebo matraci. Šetríme predsa miestom. Byt s mojou menovkou na dverách a pokazeným kukátkom. S veselým zvieracím utieratkom nôh pred vchodom a DIY replikou van goghovej Starry night na stene. Znova len tak pre informáciu

A prácu. Trvalú. Budem poslušná. Vzorná. Robiť čo mám. Šprechtiť po španielsky, ak to po mne vážne budete chcieť. A oháňať sa tou štátnicou, čo z nej mám. Budem vás ňou aj ovievať. Aj po anglicky viem. A s pc nie som až taká lama, ako vyzerám. A som milá. A vydržím sa v priemere 18hodín usmievať, to nevie každý. Chápte, som dobrá partia, tak to už ktosi pochopte.

Cez víkend konečne aspoň nejaký job. U Marks and Spencer. Budem vám rozdávať zľavové kupóny, tak odomňa neutekajte ako od čohosi s pokročilým štádiom lepry. Plus dostanem oblečenie podľa vlastného výberu za 28 eur. To nie je zlé. Vôbec to nie je zlé. Ak tam ešte niečo zostalo zo starej kolekcie... 

Podstivo hľadám domov pre naše šteniatka. Tri ho už snáď majú. Pochváľte ma. A moja milovaná čokoládka snáď pôjde do dobrých rúk...

Whenever there's opportunity Mafia will be there

Žiadne hlúpe počasie nám nezabráni mať piknik. Ani fakt, že pršalo a bola zima. Nie. Deka pôjde na zelený koberček predstavujúci trávu. Tá palma v rohu bude les a drevá pod krbom zoschnuté drevo na opekačku. Prútie bude konármi kríkov a lampy krásnym slniečkom. Celkový prírodný dojem dopĺňa len BebeTV a ich nemé rozprávky. Dokonalé.
A tak milá Mafia ku mne domov nadonášala jedlo od výmyslu sveta. Sladkého sveta. Perníky, brownies, Muffiny, cookies, tvarohová torta, syrové koláčiky, blá blá blá a všetko bolo výborné, trošku nepodarené a také naše.
A kde sa piknik končí, začína sa niečo iné. Môj dom vystriedal kamarátov byt. Mlieko a colu tequila a marhuľa. Koláčiky vystriedal...citrón. A spoločenské hry gitara, basa a mikrofón. Dámy a páni, pripravte sa, budeme slávni :D Na pohode 2016 budete skandovať slová nášho prvého singlu "Zlaté patoky" a budete spolucítiť s chudákom upírom alergickým na citrón. Verte mi, je to chytľavé. Bohužiaľ si to nemyslí kamarátova suseda, ktorá nám svoju priazeň prejavila vyhodením poistiek. Nevadí. Ona zmení názor, keď jej venujeme jej vlastnú pieseň!

Chcela som tým len povedať, že ich milujem. Vážne. A tiež, že ak nedobijem svet ja so svojimi čapovacními schopnosťami, tak ho dobijem s nimi.

Fotky nemajú žiaden súvis so včerajším večerom. Jedine to, že sú tam ľudia môjmu srdcu najdrahší. Takmer všetci. A som sentimentálna. Viem. Ale chápte, mám za sebou 4 hodiny spánku. To človeka prinúti zmäknúť.

Prvú som fotila ja. Bol to darček pre kamarátku na jej narodeniny. Všetci sme sa situovali do role mafiánov a darovali jej album plný akčných fotiek. Bolo to skvelé. A bolo to to najzábavnejšie, čo som kedy fotila.
Druhá je Majklova. Fotil ju svojou Praktinou a aj keď tam nie sme ani zďaleka všetci, podľa mňa je skvelá.