Poznáte to, keď vás z neustálej zmeny počasia bolí hlava ako nie koňa, ale rovno žirafu a vy ste tak kompletne neschopní vyjsť z príbytku? A vlastne sa vám ani nechce, keď každú pol hodinu leje tak, že aj moje blcháče, vodu obvykle milujúce radšej stiahli chvost a ukryli sa pred týmto nemilosrdným živlom do búdy. A sestra vás núti pozerať tie hlúpe fantasmagórie amerických producentov, kde dievčatá hrajú futbal lepšie ako muži a absolútne nik nespozná rozdiel medzi nimi a chlapmi, keď sa za nich prezlečú. A vy ste príliš leniví na to, aby ste celý svoj arzenál nabíjačiek, počítaču, pitia a neviem koľkých chlopotín, čo ste si okolo seba starostlivo nazhromažďovali, preniesť do inej miestnosti, kam sa vám o chvíľu i tak nasáčkuje, pretože je tam predsa váš počítač a svet Facebooku bez nej na 10 minút by už nikdy nebol rovnaký. S menšími obmenami to snáď pozná každý. Ak nie, zamyslím sa nad svojím životom. A vyhodím sestru.

No, v takýchto chvíľach pomáha zopár vecí. Akožto som bola doma akurát tak so sestrou a moja hlava išla explodovať pri väčšine pohybov, prvá mi bohužiaľ vypadla. Pri pokuse vytvoriť niečo som skončila s Mašľou na zicherke ( ktorá je mimochodom pekná! :D ) a v snahe namaľovať si niečo na tričko som zistila, že už nutne musím navštíviť secondhand a vybrať si tam aj zopár jednofarebných pomaľovaniahodných tričiek, nie len šatky a opasky. Pretože tie, čo mám milujem také, aké sú.

Tak som skončila pri vytváraní jedla. Neobvykle pre seba. Najprv, keďže som mala v chladničke karé som si urobila pseudo čínu. So sklennými rezancami, ktoré sú také sklenné, že ich na fotke takmer nevidno. A mrkvičkou. A viac zeleniny v chladničke nebolo. Vtedy. Mäsko som urobila na korení na čínu, sójovej omáčke, horčici, mede a... úprimne si nepamätám, čo všetko som do toho narvala. Výsledok bol chutný, takže aj keď som toho urobila viac, než som schopná zjesť, veľmi rýchlo sa po tom zaprášilo zo strany sestry a otca.

Potom nastal zlom a naši došli z nákupov. Doniesli pečivo. A zeleninu. A mozzarelu. A šunku. A tak to logicky skončilo v kope. V chutnej kope.

Never say no to Panda

Seriózne, ľudia, potrebujem job. Neviete o niečom? O niečom, kde by som sa teoreticky mohla vyhnúť umývaniu riadov a podlahy? To by bolo skvelé. Mám prax v čapovaní. Telefonovaní, Komunikácii s ľuďmi. Som milá, poslušná, neslintám a nešpiním na koberec. Fakt.

V piatok som bola na oslave narodenín. Kamarátka miluje všetko japonské, takže dresscode bol viac, než jasný. A napriek faktu, že ja som si vybrala čisto čínsky znak, moja PANDA slávila úspech :) (to bude tým,že  snáď vyzerala lepšie ako na fotke :D)  Bohužiaľ, je mi ľúto, že som už nestihla kamarátove sushi a ani bonsai, ale napriek tomu som si istá, že boli úžasní.

Neviete mi niekto poradiť recept, v ktorom využijem tak dve ingrediencie a ani jedna z nich nie je niečo, čo by sa obvykle nachádzalo v domácnostiach. To totiž nemáme. Máme len hlúposti, ktoré sa nedajú pospájať ani len do dezertu, nieto ešte plnohodnotného jedla. Steny som už obhrýzla. Čo ďalej?

Fotky nie sú moje. Fotil kamarát, ja som mala voľno :D Dokonca ani úprava nie je v mojom milovanom adobe. Sestra ma totiž veľmi láskavo vyhnala z vlastného počítača a ja som bola vyhostená na notebook, v ktorom taký luxus postrádam. Upravovala som v internetovom editore picnik.com a výsledok je prekvapivo celkom uspokojivý. Pre tých, čo photoshop z mne nejasného dôvodu nemajú radi, alebo ho skrátka neovládajú a nevedia ani zmenšiť fotku je toto veľmi elegantné riešenie :)

Esencia dnešného dňa

Dnes som bola pozvaná na Brunch, na ktorý som temer zaspala. Respektíve, polhodinu pred dohodnutým stretnutím som v panike vyletela z postele. Nie, že by som sa nevedela za 15 minút upraviť natoľko, aby som si mohla došľapať 15minútovú cestu k zastávke... Po pravde mi to fakt dlhšie netrvá, aj keď po ránu je to trošku kritickejšie. Nikdy ma nebavilo si natáčať vlasy, ladiť rúž so šatami a lak na nechtoch s kabelkou. Alebo čo takého robia ženy, ktorým to trvá viac. Ale nie to som chcela. Skončila som pri brunchi. Vzal ma na Bagel. Mňam. Týmto ešte raz ďakujem :D

Bratislavčania, pozor, nastúpte do Mirbachovho palácu ihneď. Okrem toho, že je tam síce chabá výstava Andyho Warhola ( fakt chabá. Ale komu sa chce trepať do Medzilaboriec po trošku obstojnejšiu, že jo... leňosi :D ) ktorý síce nepatrí medzi mojich obľúbencov ani zďaleka, napriek tmu je to ale jeden z umelcov, čo ovplyvnil umenie značnou mierou a doteraz sa z neho čerpá inšpirácia. Ale nie len to. Aj baroková výstava stojí za to. Teda, časť. Pozrite si dve miestnosti od zeme až ku stropu pokryté grafikami od neznámeho autora. Sú vypracované do detajlov a doslova ma fascinovali. Fakt boli pekné. A najlepšie nakoniec. Výstava s menom MAPY stálaza to. Občas som sa zasmiala, občas to bolo až smutne trefné. Kritika politiky, slovenska, československa, ale i nádherné myšlienky obsiahnuté v mapách, či kolážach s nimi. Naozaj sa to oplatí vidieť. Watch it

Niekde pod lietajúcou kávou

Prežila som. A všetci moji zákazníci tiež. I keď niektorí mali na mále. Napríklad všetci, čo si neustále pýtali chladnejšieho Bažant Radlera (ak ho chcú chladného, tak nech ho nepijú toľko. Alebo nech vymyslia revolučný spôsob chladenia do pár sekúnd.) Tí, čo si ma chceli vziať. Tí, čo ma pozývali na kávu a chceli kúpiť moje bozky. A aj tí, čo sa nevedeli rozhodnúť, či chcú Rajec kyslík, neperlivý, alebo nakoniec Lipu. Chápte ma, 18 hodín na nohách je fakt veľa.  Ale inak, povedzte mi, čo je romantickejšie, ako share-ovanie pivnej pipy? :)

Ale viem čapovať. Aj dve pivá naraz. Like a boss. A viem aj milión ďalších vecí, tak možno nebudem tak neužitočná, ako na prvý pohľad vyzerám. Aj druhý. Ale to sa musíte pozrieť hlbšie. Tak pod povrch.

A som unavená. neskutočne. Predbežne zaspávam skoro na každom mieste, kde sa posadím na viac, ako 15 minút, ale vo vlastnej posteli mi to akosi nejde. Buď žiarli na tú nafukovaciu karimatku, alebo neviem. Asi to bude tak. Mrcha.

Pozor na mňa, asi som tu našla Perex ... Tak si potom šťuknite na "viac informácií :D

Zpohodieva sa

Tak, milí zlatí, idem sa aja baviť. A čapovať. A baviť sa. A čapovať pri bavení. A vstávať k...prostitútkovsky skoro, len preto, že nás "nejaký" Heineken ide školiť. Damn it. Ale viete čo? Budem vyškolená výčapníčka. A ovládnem tým svet. Alebo aspoň lokálny výčap.Tak hor sa k môjmu stánku. A pripravte si sprepitné! :D

... lame gif, ale niekde v polovici tvorby a fotenia sa mi prestalo ho chcieť dokončiť, tak... :D

Esencia dnešného dňa

Dnešok trávim čakaním na Godota. Som príliš lenivá, aby som išla sama nakupovať gumáky, ktoré "nutne" potrebujem (well... v tomto počasí tie úvodzovky strácajú na význame) a Mafia ide von príliš neskoro, aby som sa mohla pridať, akožto mi o piatej prichádza otec aj s Bratrancami, ktorých som nevidela viac, ako rok.  Takže celý deň len upratujem, spím, pozerám That 70's show a surfujem po nete snažiac sa nájsť čosi užitočné. Ide to ťažko, samozrejme. Internet je plný vecí, ktoré sú všetkým, len nie užitočným.

Most days of the year are unremarkable. They begin, and they end, with no lasting memories made in between. Most days have no impact on the course of a life

Analógové šťastie

Moje srdiečko pišťalo po historickejšej zrkadlovke na film už veľmi dlho až sa mi raz môj sen splnil a v rukách mi skončil môj Zenit. Má ťažký život, pretože som lenivá chodiť neustále vyvolávať fotky, ale vie, že raz, keď konečne zoženiem hlavne ten zväčšovák budú jeho fotky povešané a vyvolávané v celkom mojom šatníku. Raz.

Toť ukážka mojej neskúsenosti s ním, ale aj lásky k nemu. Tak :D