zahlavie

zapisky foto diar diy podniky

nedeľa 26. júna 2011

Aj surové kuratá vedia lietať.

Rudava za mnou, Pohoda teš sa, Grape priprav sa. Alebo ako inak to povedať. Proste, idem :D Práve som prišla z dvojdňovej skvelej jazdy a neviem, či mám chuť ešte fungovať ďalej a zopakovať si to znova, alebo skrátka umrieť. Uvidím. Rozhodnem sa ešte. Napriek faktu, že tento festival bol vlastne výlučne babská jazda, nechýbalo nám nič. Absolútne nič. 

Odchádzame bohatšie o dobrého, trochu slizkého kuracieho kamaráta menom Rudo, ktorý sa žiaľ tak rozbil, že sme ho na druhý deň nenašli. A o Imaginárne morča Alojza, ktorý nám tiež utiekol. Sviňa. O dáždnik, ktorý som dostala namiesto vibrátoru. A o termotašku, ktorá mi mala nahradiť vodku. A kopu ďalších kravín, ktorými nás len tak z dobrého srdca obdarovali a my sme samozrejme vďačné. Týmto by som chcela poďakovať filmovému stage-u za množstvo darčekov a "súťaží" v ktorých sme samozrejme "rúlovali" ako vo všetkom :D Za ich skvelé konečné žrebovanie, ktoré sme kompletne vyhrali. a za to, že na nás dávali pozor. Staff-ákom za alkohol zdarma, našim susedom, ktorým sme sa nezdali dostatočne pod parou, takže sme ochutnali takmer všetko, čo sa v stanovom mestečku vôbec nachádzalo a samozrejme prajem mier celému svetu.

Posolstvo na dnes : Nie je dôležité nájsť mrkvu,ale ochutnať vňaťku.






streda 22. júna 2011

You call yourself a free spirit, a wild thing, and you're terrified somebody's going to stick you in a cage

Pred pár dňami som spolu s Majklom navštívila Zoo. Po dvoch rokoch. Odvtedy sa tam zmenilo veľa vecí a hlavne prirástlo množstvo mláďat, pri ktorých viete len vydávať smiešne posunky v štýle "ňuňu" . A keď sme už pri baby zvieratkách, môj ani nie ročný pes stihol susedovej fenke urobiť 8 ďalších. šikovný je. To má po mne.





Inak sa chystám obliecť a vyraziť do mesta. Kúpiť lístky na Rudavu summerbeach. Vyvolať fotky. Socializovať sa. Lebo takto skrútenej v posteli s menšími bolesťami sa začínam cítiť ako odľud. Navyše lenivý odľud.

streda 25. mája 2011

Slováci na Panskú!

Dnes sme boli obzrieť nového Shtoora na Panskej. Cylindre a šálky viseli zo stropu, zo stien sa na nás pozeral Štúr akoby ho sám Warhol vytvoril ( čo by iste urobil, keby o jeho existencii vedel, však má nejaké tie Slovenské korene! :D ) Staré statívy teraz nosili lampy a v strede všetkej nádhery boli schody do ďalšej podobnej miestnosti. Oh la lá, podaril sa im :) Za zvukov jazzovej hudby sme si dopriali Domácu oranžádu, ľadový čaj, zázvorovú limonádu aj chai latté. Calwen neodolala a pažravo si samozrejme naordinovala karamelový cheesecake. A Plutvís nás všetkých poctila naším prvým sandwichom zo Shtoora - morka s horčicovomedovou omáčkou. Spapali sme jej to všetci. Tak :D

Štúrove portréty

Sandwich a Plutva v akcii

Sandwich a žráč číslo jeden, čiže ja :D


Majkl sa stal žráčom číslo 2


Šálky ako lampy. Good idea.

Šemka bola skôr ochutnávačom, než žráčom číslo 3

Recyklácia statívu

Dokonalý nápad :)



Morka s horčičovo medovou omáčkou :)

nedeľa 22. mája 2011

Človek sa prestane prezliekať za niekoho iného až vtedy, keď je sám so sebou úplne spokojný

...alebo ho to proste nebaví. A mňa sa prezliekať baví. Mám rada masky a kostýmy. Rada sa prezliekamza iné veci a mením identitu. A byť princeznou Leiou na narodeninovej oslave Miška alias Stormtroopera bolo...awesome :)
Leia a Yoda

Najsamúžasnejšiu tortu sme mu napiekli!

streda 18. mája 2011

Mám lietajúci obláčik, ktorý ma zanesie kam len budem chcieť. A nebudme musieť platiť 90 eur za cestu do paríža. A 100 do Londýna. A Za cestu do Austrálie. A Tasmánie. A na Galapágy. A... no poroste nebudem :D On ma tam zavezie a ja sa nebudem musieť báť, že nejakého pilota už omrzel život. Ani teroristov, čo svojou mp3 odpália bombu v kufri. Lebo on ma ochráni. Bude si ma držať ako v bavlnke. A nepustí. Tak. Môžeš sa ísť strčiť, Arabela aj s celým svojím prsteňom, čo si mi nechcela dať.




nedeľa 15. mája 2011

Milý môj denníček

Tu to ide žiť, tu sa to ide hýbať. Tak. Lebo tu z toho idem urobiť fotoblog. Nie doslovne. Nie naozaj. Ale keď už to má byť môj denníček, tak nech je aj ilustrovaný. Knižky s obrázkami mám najradšej, predsa. (Niesom žiadne hovado nekultúrne, čo nečíta. To nie. Ale povedzme si to na rovinu, čo by bol malý princ bez ilustrácií? :D Mám rada básne, ktoré sám autor ilustroval. Milujem knihy, ku ktorým je mapa a okrem názvu a autora si často vyberám i podľa dizajnu obálky - naposledy ma dostal hard boiled wonderland so svojím minimalisticky premysleným lookom :)

čo sa teda so mnou stalo od posledného príspevku?

Vyfajčila som pár vodných fajok s krízou identity

Začalo sa obdobie, kedy chladené nápoje nahrádzajú čajíky. Začalo sa s handmade oranžádou a citronádou u Shtoora

Postihla ma hrozná desivá a hrôzyplná kolika :)

Zistila som, že to, čo búrka zničí tak ľahko nenarastie. Poučenie do života priamo z milých Tatier

Piekla som. Prvý pokus. Avantgardne kyselý. Ale zjedol sa s láskou celý.

Druhý pokus. Sladší. Opäť prekvapivo slávil úspech.

Opekala som. Seba. Špekačky. Chleba. Všetko

Lúčili sme sa s našou milovanou školičkou s dobrým i smutným pocitom, že najbližšie sa tam vrátime až na Maturity.

Týrala som sa Španielskou literatúrou - zosobneným zlom v papierovej verzii zaslaným na zem, aby mučil a týral. Aj sa mu to darilo.

piatok 22. apríla 2011

Niečo by ma mohlo zožrať. Takto by sa žiaden ľudský jedinec nemal trápiť. Mor na všetky choroby, nech vedia, aké to je! :D Správne, Calwen leží v posteli pod miliónom perín, nemôže pomaly hýbať spodnou časťou tela pod ťarchou veľkej duchny z čias mojej prababičky a nadáva na všetko živé. Malebný stav, len čo je pravda.

Ešte aj ten čaj najprv chladne svinsky pomaly a zakaždým mi obarí jazyk, no tá príjemná teplota pominie za pár sekúnd. Neviem či doslovne, ale rozhodne to robí naschvál. Hovado.

Ani nedočiahnem na steny, aby som od nudy mohla obhrýzať steny. Krutý to životný údel. Môžem akurát pozerať von oknom, ako krásne praží slniečko na rozpálené telá okolo idúcich a potichu, alebo i nahlas vulgárne nadávať. Aj tak ma nik nepočuje. A ak by aj hej, môžem sa vyhovoriť na Turettov syndróm. Že už aj ten moje úbohé telíčko postihol.

Čítali ste už niekedy sebalútostnejší blog? Áno? Kde ? Kto ma predbehol? Tak som sa snažila! :D:D