zahlavie

zapisky foto diar diy podniky

pondelok 26. decembra 2011

Putujem. Znova. Do malebnej Studienky. A čo sa mi nestane. Samozrejme. Zaspím. A vláčik si spokojne odchádza do sveta bez mojej maličkosti.Hnusák.

Viete, moja posteľ, spolu so špeciálne pre mňa vyrobeným, upraveným a všestranne dokonalým vankúšom sa dnes rozhodli, že ma zvedú. Áno, tak je to. Aj po dlhoročnom vzťahu to medzi nami stále iskrí. Kde tu si to síce spestríme spoločnosťou iného človeka, druhej periny, vankúša, či plyšového zveru, no sme si verní. Ba čo viac, stále ma dokáže dostať. Aj dnes. Milujem ju, samozrejme. Ale asi sa nám tu črtá partnerská kríza...

Na vianočnejšiu nôtu. Tento rok som piekla ja. A sestra. Naše koláčiky sú zamerikanizované. Ale ak mi niečo na Amerike nevadí, tak sú to ich koláče. A Robert Downey Jr.


Vlámali sme sa do jednej opustenej záhrady.


priznanie č.23.: Moje najobľúbenejšie ovocie sú lesné jahody
priznanie č.24.: Nemám rada zeleninu. Príliš. Ale veľmi by som chcela. Neustále sa snažím a dúfam, že sa mi v 20tke zmenia chuťové poháriky (vraj vtedy sa menia)
priznanie č.25.: Mám radšej bravčovú cigánsku, než tú kuraciu. A nedávam si k nej ani cibuľu, ani horčiču.
priznanie č.26.: Od malička som chcela byť niekým. Moje najväčšie želanie bolo od základov sa zmeniť

piatok 23. decembra 2011

Santa Claus is coming to town

Vypekám, vyváram. Vianoce sú tu, treba naplniť bachory, knihy, čepce aj žalúdky rodinnému osadenstvu. Dnes je to v jemne zamerkanizovanej verzii. Cookies, mini cheesecakes, brownies... mňam.

Tu už je spomínaný predslov. Písala som ho minulý rok, kedy sme na strednej každý mali za úlohu urobiť nejaký predslov pred celou triedou. A tak sme mali prednášky o Japonsku, Iluminátoch, futbalových mužstvách, prišla nám červená čiapočka vysvetliť, prečo je vlk zlý a ďalšia spolužiačka objasnila dôležitosť smiechu.

A ja? Ja som si zvolila príhovor. Ktorý bol kvôli obdobiu, v ktorom som prednášala, ako inak, Vianočný.
V červených šatočkách, okuliarikoch, červenou baretkou a vianočných pančuškách som v role riaditeľky Santa Clausovej továrne vystúpila pred "publikom"



streda 21. decembra 2011

People always say life is full of choises. Noone ever mentions fear or how the world can seem so vast...

Vianoce už prišli, vianoce už prišli, je tu Coca- cola.
Aneb, prepadáte vianočnému šialenstvu? Nervujete a nadávate na koledy a trápne vianočné pesničky rynúce sa z každej strany? Hromžíte, že si nemôžte ani kúpiť maslo bez toho ,aby ste pol hodinu stáli v rade a ešte aj ten nákup bol s vianočnou prirážkou? Hneváte sa, že ani len ten blbý sneh nie je, nech to tu nejako vyzerá? No tak nech.
Po všetkých zlých veciach, čo sa mojej rodine každoročne na vianoce stáva som sa stala celkom otupená voči vianočnej atmosfére. Ale ona je zrazu tu. Naozaj. Teším sa. Dokonca kupujem darčeky len 3 dni pred vianocami. Môj rekord. Som v tom strašná.
Jediné šťastie, že ja a moja rodina sme nikdy neboli zaťažení na darčeky. Vážne. Mám rada fashion blogy. Ale ich vianočné wishlisty ma trošku iritujú. Fakt, že mi nezáleží na darčekoch asi značí, že som mala šťastné detstvo. A vždy som prakticky mala viac menej všetko, čo som chcela. Za čo som samozrejme svojim rodičom nesmierne vďačná. len konštatujem, že to tak asi bude preto. Tí, čo darčeky nedostávali sa na ne predsa len tešia a aj si ich zaslúžia viac, než ja :)

Minulý rok som na účet vianoc napísala esej, respektíve prednášku na Slovenčinu. O aktuálnom stave vianoc. Chceli by ste si ju prečítať, ak by som ju našla?:)

Dnes nám dokonca, na prvý deň Chanuky nasnežilo. Nadávajte všetci, bľabotajte o lietajúcich bielych marhách. I don't care. Sneh je fajn. Do silvestra bohužiaľ nestihnem ísť na board, no i tak je skvelé, že sa nám sniežik chumelí.

štvrtok 8. decembra 2011

I want to live my life The way you said I would. With courage as my light. Fighting for what's right... Like you made me believe I could

Nejaká som v posledné víkendy rozcestovaná. Nevadí. Mne sa to tak páči. Tentokrát utekám do ďalekého, preďalekého mníchova a okukovať zámky, kde sa bavorskí pupkáči z dejín napchávali spokojne bravčovinkou a spokojne pri tom mŕtve zvieratko volali "Schwein" A popritom kopu ďalších slov, ktoré všetky majú v sebe ch&f&r&k.  Prepáčte, ak som niekoho urazila. Naozaj nemám nič proti Nemcom, nemčine, bavorom ...no a bavorákom už vôbec nie. To je len moja predstava pri slove bavorsko. Celkom mimovoľná. Nedá sa ovládnuť. No povedzte, čo si predstavíte pod pojmom Lesbos? No? Vidíte. Je to celkom mimovoľné.  :)

Otázka. Ako sa vidíte vy ? Čo je pre vás charakteristické? Prostredie, vlastnosť, záľuba? Chcela by som nafotiť sériu ľudí v ich vlastnom svete a charakteristickosť ich osoby. Tak ma celkom zaujíma, ako sa vidíte vy :)


Pre mňa je charakteristická moja stena, Shtoor, posteľ a cesta popri Malom Dunaji. 
Čokoláda, kniha, jednorožce, šaty, Van Gogh a Monet. 
Nepraktickosť, nešikovnosť, ťarbavosť, zdanlivá naivita a detinskosť,  láska ku zvieratám, ktorú prejavujem takým spôsobom, že ma občas ľudia považujú za malého mentála.

nedeľa 4. decembra 2011

"A man will fight harder for his interests than for his rights." Napoleon Bonaparte

V sobotu som bola navštíviť Napoleona a trošku ho povzbudzovať pri jeho slávnej bitke pri Slávkove. Fakt. Potom ma pozval do jeho barokového zámočku v tejto dedinke a po dlhom presviedčaní mi zohnal aj Medovinu. Nízky, ale veľmi galantný, len čo je pravda.

Bola som na rekonštrukcii tejto bitky, ktorá sa koná každý rok približne okolo toho 2.12. pri Slávkove. Bolo to zaujímavé. Veľmi. Ale bola zima. Strašná. A moje končatiny mi takmer dali zbohom ak rvný obeh si takmer dal prestávku. Uff. Prežila som len o chlp.

A novinka? Milá Calwen pracuje v Shtoorovi. Na Panskej. Povedala by som vám "Slováci na Panskú" ale nepoviem to, lebo je tam tých Slovákov aj tak viac, než dosť a ja nie som zas tak aktívna :P



Perex je nebezpečná vec

štvrtok 1. decembra 2011

“Love is what we were born with. Fear is what we learned here.”

Dnes si idem po vianočný darček, tak držte palce, aby bol plne funkčný, bež poškrabaného a zašpineného objektívu, navíjal film a hlavne nedoniesol mi ho desivý psychopat. Tak tak, kupujem Canon eos 3000N z druhej ruky, tak sa trošku bojím. Úprimne, nie som Canoňáčka. Fakt nie. Nemám proti nim nič, len mi prídu nelogické a vôbec nie intuitívne. Je to samé "ak budeš držať toto, pokrútiš týmto a a ešte stlačíš tento čudlík tak... no...zmeníš si iso" ...wtf? Moje prsty toľko úkonov nezvládajú tak, aby som nemusela prerušovať fotenie. Ale nevermind. Tento je na film. Tam toho až toľko ako na digitálnom nebude.

Totiž, dostala som ho ako vianočný darček a mala som samozrejme limit 100 eur, čo na foťák nie je nijak veľa, ale z nejakého dôvodu si moji rodičia myslia, že ich mám viac, než potrebujem. Haha. Čoby. A teda Nikon F100 vke som zamávala, pretože v tomto limite sa nachádza len v milej Prahe a ujo pán najsammilší pražák si len do profilu nacapil, že na Slovensko neposieľa. Ani po mojom srdcervúcom maile. Hnusák, čo vám poviem.

Nevadí. Niečo nové sa naučím.

A podala som prihlášku na všvu na fotografiu. Nedávam si ani 1% nádeje, úprimne. Tak si idem ten sen zabiť kým môžem, nech sa s tým nemusím babrať potom. A sľúbila som si to. Že ak ma vezmú na dejiny umenia, tak to skúsim. Vzali. Tak teda idem. Nech ten Murphy vidí, že si aspoň sľuby plním. Tak. Ale bude to bolieť. Tá odmietacia správa. Trochu. Dosť.

R.I.P my dread